Zriedkavo pristupujem k modleniu sa bez toho, že by ma nenapadla aspoň jedna vec, ktorú by som mohol robiť namiesto toho. Niektoré z dôvodov vyzerajú dôležito: „Potrebujem sa vyspať.“ alebo „Mám veľa práce.“ Iné až tak nie: „Zaujímalo by ma, kto vyhral včerajší hokejový zápas.“ alebo „Mal by som si skontrolovať svoj e-mail.“
„…na ktorom každé stavanie, príslušne pospájané, rastie v chrám svätý v Pánovi.“ Efezským 2:21 Písmo jasne odhaľuje, že náš Stvoriteľ nie je nejakým odmeraným panovníkom, ktorý sa drží stranou od svojho ľudu. Je potešený prebývaním medzi tými, ktorým poskytol zmierenie a odpustenie.
V čase, keď sa po celom svete šíria správy o koronavíruse, sa pastori a cirkevní vodcovia zaoberajú tým, ako sa postaviť k tejto epidémii. V histórii cirkvi muselo mnoho pastorov čeliť podobným výzvam. Keď bol Charles Haddon Spurgeon ešte len mladým kazateľom, obdivoval puritánskych duchovných, ktorí sa neprestávali starať o chorých a umierajúcich počas veľkej morovej epidémie v Londýne v roku 1665.
V roku 1527, po menej ako 200 rokoch, od kedy čierna smrť zabila asi polovicu populácie v Európe, sa tento mor znovu objavil v Lutherovom rodnom meste, Wittenberg, a v okolitých mestách. V liste pastorovi Johannovi Hessovi, ktorý prosil o pomoc, hovorí Martin Luther o zodpovednosti bežných občanov počas nákazy.
Predchádzajúca II. časť Pozrime sa na Ježišov zápas ešte z pohľadu jeho učeníkov – tých, ktorí sa nevládzu modliť. Prečo ich vôbec Ježiš berie so sebou? A prečo práve týchto troch – Petra, Jakuba a Jána? Preto, lebo sú tu potrební svedkovia. Svedkovia čoho? Už dvakrát predtým ich Ježiš vzal so sebou, aby boli svedkami niečoho výnimočného.
Predchádzajúca I. časť Ježiš sa modlí. Pozrime sa teraz na toho, ku komu sa modlí. Tento zápas v Getsemane vrhá svetlo nielen na Ježiša, ktorý sa modlí, ale aj na Otca, ku ktorému sa modlí. Kto je vlastne tento Otec, ktorého Ježiš oslovuje „Môj Otče“?
„Potom prišiel Ježiš s nimi na miesto, ktoré sa volalo Getsemane, a riekol učeníkom: Sadnite si tuto, kým odídem a pomodlím sa tamto. Vzal so sebou Petra a oboch synov Zebedeových, začal sa rmútiť a cítiť úzkosť. I riekol im: Veľmi smutná je mi duša až na smrť.
Jeden zo spôsobov, ako objasniť význam kresťanského konania, je poukázať na to, koľko z takéhoto konania vie urobiť aj diabol. Keď napríklad objasňujeme, čo to znamená mať spásiteľnú vieru, odkazujeme sa na Jakuba, ktorý hovorí: „Ty veríš, že Boh je jeden. Dobre robíš. Aj démoni veria, ale sa desia.“ (Jakub 2:19)
Predchádzajúca II. časť Vernosť: Potvrdzuješ svoje slová skutkami aj v najmenších veciach? Božia vernosť spočíva v tom, že vždy vykoná to, čo hovorí, že vykoná: „Verný je Ten, ktorý vás povoláva: On to urobí.“ (1. Tesalonickým 5:24)
Predchádzajúca I. časť Pokoj: Usiluješ sa zachovávať jednotu Ducha aj za cenu značnej osobnej námahy? Duch Svätý je veľkým Zjednotiteľom cirkvi. Kvôli Ježišovmu dielu na kríži robí zo Židov a pohanov jedného nového človeka (Efezským 2:15). Berie vzájomných nepriateľov a premieňa ich na „spoluobčanov Boha“ (Efezským 2:19). V Ňom sme zbudovaní v príbytok Boží (Efezským 2:21-22).
Zo všetkých požehnaní, ktoré máme v Kristovi, existuje nejaké väčšie ako prebývajúca prítomnosť Ducha Svätého? Duch osvetľuje tvár nášho Spasiteľa (Ján 16:14), vkladá nebo do našich sŕdc (Efezským 1:13-14) a do úst slová: „Abba, Otče!“ (Rimanom 8:15). Mnoho z nás je však zmätených ohľadom rozpoznania prítomnosti Ducha.
Dňa 14. decembra 2019 zažil zbor Bethel v Reddingu tragédiu: jedno dvojročné dievčatko náhle zomrelo. Hneď na ďalší deň sa na ich facebookovej stránke objavil status, kde boli členovia tohto zboru vyzývaní k tomu, aby sa modlili za jeho vzkriesenie.
Mali by sme si dobre všimnúť, čo Pán Ježiš nepovedal pri veľkom vyslaní. Nepovedal: „Choďte a snažte sa obrátiť čo najviac ľudí…“ „Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi.
Možno žijeme v kultúre, ktorá verí, že každý bude spasený. Ktorá verí, že sme „ospravedlnení smrťou“ a že jediné, čo nám stačí k tomu, aby sme sa dostali do neba, je umrieť. Božie slovo nám však nedovoľuje veriť v takúto luxusnú predstavu. Akékoľvek hoci len zbežné ale úprimné prelistovanie si Novej zmluvy jasne poukazuje na to, že Apoštoli boli…
Vo svojom liste do zboru v Efeze napísal apoštol Pavel nasledovné slová, ktoré boli jasne mienené ako povzbudenie pre kresťanov: „Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním.
Možno poznáte príslovie: „Palice a kamene mi môžu zlámať kosti, ale nadávky mi nikdy neublížia.“ Túto myšlienku sa ma snažili naučiť už mnohí učitelia na základnej škole. Táto jednoduchá fráza však, žiaľ, nie je pravdivá. Nadávky a ohováranie ubližujú ľuďom a po pravde môžu zanechať hlboké rany v ľuďoch, s ktorými budú musieť zápasiť možno celý život.
Nedávny krok, ktorý sa rozhodol urobiť zbor Grove United Methodist v meste Cottage Grove v Minesote, pritiahol pozornosť národných médií. V snahe dosiahnuť nárast členov v tomto upadajúcom zbore, kde sa v priemere stretáva iba nejakých 25 ľudí, tento zbor zavrel svoje brány, aby sa mohol pripraviť na svoje zreformovanie a následné znovuotvorenie.
Boh je svätý a my sme hriešni. Tieto dve nepopierateľné skutočnosti by mali formovať náš pohľad na všetko okolo nás. Tieto skutočnosti tiež vysvetľujú obrovskú hrôzu pred Bohom, ktorú mali svätí vždy, keď sa nadprirodzeným Božím zásahom mohli s ním osobne stretnúť.
Ťažkosti vo svete sú mnohé a často neľútostné. Nie je preto ľahké upriamiť sa na nebo tak, že zostaneme pokojní, keď na nás doľahnú utrpenia pozemského života.
Som presvedčený o tom, že najbežnejším dôvodom, prečo hriech víťazí nad kresťanmi, je, že mnohých hriech tak zvádza, že si už ani úprimne neuvedomujú jeho skutočnosť. Vôbec sa ním nezaoberajú. Je veľmi jednoduché si hriech ospravedlniť ako nejaký nedostatok v osobnosti alebo produkt vplyvu okolitého prostredia.
