Možno poznáte príslovie: „Palice a kamene mi môžu zlámať kosti, ale nadávky mi nikdy neublížia.“ Túto myšlienku sa ma snažili naučiť už mnohí učitelia na základnej škole. Táto jednoduchá fráza však, žiaľ, nie je pravdivá. Nadávky a ohováranie ubližujú ľuďom a po pravde môžu zanechať hlboké rany v ľuďoch, s ktorými budú musieť zápasiť možno celý život.
Nedávny krok, ktorý sa rozhodol urobiť zbor Grove United Methodist v meste Cottage Grove v Minesote, pritiahol pozornosť národných médií. V snahe dosiahnuť nárast členov v tomto upadajúcom zbore, kde sa v priemere stretáva iba nejakých 25 ľudí, tento zbor zavrel svoje brány, aby sa mohol pripraviť na svoje zreformovanie a následné znovuotvorenie.
Boh je svätý a my sme hriešni. Tieto dve nepopierateľné skutočnosti by mali formovať náš pohľad na všetko okolo nás. Tieto skutočnosti tiež vysvetľujú obrovskú hrôzu pred Bohom, ktorú mali svätí vždy, keď sa nadprirodzeným Božím zásahom mohli s ním osobne stretnúť.
Ťažkosti vo svete sú mnohé a často neľútostné. Nie je preto ľahké upriamiť sa na nebo tak, že zostaneme pokojní, keď na nás doľahnú utrpenia pozemského života.
Som presvedčený o tom, že najbežnejším dôvodom, prečo hriech víťazí nad kresťanmi, je, že mnohých hriech tak zvádza, že si už ani úprimne neuvedomujú jeho skutočnosť. Vôbec sa ním nezaoberajú. Je veľmi jednoduché si hriech ospravedlniť ako nejaký nedostatok v osobnosti alebo produkt vplyvu okolitého prostredia.
Evanjelium je tou najkrajšou zvesťou pre ktoréhokoľvek muža, ženu alebo dieťa na zemi. Ježiš Kristus zomrel na kríži, aby zachránil hriešnikov! Biblia nám jasne hovorí o tom, že každý z nás odpadol od Božej slávy a že tým pádom sme všetci odkázaní na Jeho milosť.
Zásadným momentom protestantskej reformácie bolo znovuobjavenie veľkej doktríny ospravedlnenia jedine z viery. Martin Luther veril, že toto je doktrína, na ktorej cirkev stojí alebo padá. Budem predpokladať, že nie každý z vás rozumie tomu, čo znamená slovo „ospravedlnenie“. Pod slovom ospravedlnenie reformátori aj katolíci rozumejú akt, ktorým Boh umožňuje hriešnikom vstúpiť do Jeho milosti.
V posledných rokoch svojho života Martyn Lloyd-Jones povedal: „Ľahostajný arminián nevie, aký je rozdiel medzi kalvinizmom a hyperkalvinizmom.“ Na základe toho, aký je v poslednej dobe zmätok ohľadom týchto dvoch pojmov, usudzujem, že táto ľahostajnosť sa netýka len našich arminiánskych priateľov.
Drahí bratia, myslím, že by Vás mohla zaujímať aktuálna situácia vo Wuhane. Pred pár mesiacmi pastor, ktorého poznám, spolu s ďalšími členmi zo zboru, kázali na uliciach Wuhanu evanjelium. Neprestali, ani keď ho iní kresťania neboli ochotní zvestovať. Nič ich od toho neodradilo, dokonca ani nákaza.
Pán Ježiš žil na zemi so živým a každodenným vedomím neba a pekla. Tieto úžasné skutočnosti boli neustále relevantné pre spôsob, akým žil a vyučoval. Ak je skutočne pravdou, že budeme večne žiť v požehnaní alebo mukách, potom zabezpečenie jedného a únik od druhého je oveľa dôležitejšou realitou ako väčšina z toho, nad čím premýšľame.
Mám jeden zvláštny zvyk počas šoférovania. Zakaždým, keď za svojím ramenom objavím obrys čiernobieleho sedanu (pozn. prekladu: policajné auto v USA), inštinktívne stiahnem svoju pravú nohu a trikrát skontrolujem rýchlosť. Moje vedomosti o dopravných predpisoch sa nezmenili, ale fyzická prítomnosť predstaviteľov zákona tieto poznatky zhmotňuje. Autorita reprezentovaná policajným autom oživuje známe pravdy.
Čo sa stalo na deň Letníc? Duch Svätý zostúpil na učeníkov a boli zaodetí mocou. Slovo zaodetí je prekladom gréckeho slova induo, ktoré znamená „byť vybavený, byť odetý, byť oblečený spravidla do výnimočných šiat.“ Nejedná sa o obraznú alebo básnickú reč.
Je nejaký zvyk dôležitejší ako udržiavanie svojej duše na dosah Božieho hlasu? Popri základných prirodzených zvyklostiach, ktorým sa nevieme vyhnúť, stojí jeden nadprirodzený zvyk vo vzťahu k nášmu duchovnému zdraviu a rastu na čele všetkých ostatných: počúvanie Božieho hlasu skrze Jeho slovo.
Predchádzajúci článok (1. časť) Hudba je dobrá, ale Pán Ježiš je omnoho lepší. Tu je 5 dôvodov, prečo: Darca je lepší než akýkoľvek dar. Jedny Vianoce som prekvapil svoju manželku veľkým jedálenským stolom. Nikdy nezabudnem na jej reakciu, keď ho uvidela.
Pamätám si, ako som hral na klavíri v 6-tich rokoch po prvýkrát, čo je nejakých 58 rokov dozadu. Počas strednej školy som bol súčasťou speváckych zborov a vyštudoval som klavír na univerzite. Potom som bol 8 rokov na plný úväzok s kresťanskou kapelou na cestách.
„Sviecou tela je oko. Preto ak je tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude plné svetla; ale ak je tvoje oko skazené, celé tvoje telo bude plné tmy. Ak už aj svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, akáže je potom sama tma?“ Matúš 6:22-23
V roku 1672 približne 80 kilometrov severozápadne od Londýna v meste Bedford bol John Bunyan po 12 rokoch prepustený z väzenia. Rovnako ako v prípade trpiacich kresťanov pred ním a po ňom, pokladal Bunyan žalár za bolestivý ale plodný dar. Porozumel by neskorším slovám Alexandra Solženicyna. Ten, rovnako ako Bunyan, premenil svoj žalár na dielo výbušného umenia, ktoré zmenilo svet.
Vyrastal som v zbore, ktorý neoslavoval advent. Mal som už viac ako 20 rokov, keď som bol uvedený do adventnej tradície a nijak špeciálne ma vtedy nenadchla. Veď čo je tak cenné na štyroch týždňoch túžobného očakávania? Zdá sa, že je to v rozpore s prevládajúcou veselou atmosférou, ktorá panuje v nákupných centrách.
Vzťah kresťanov k alkoholu je jedným z pretrvávajúcich problémov. Mnohokrát bol zdrojom vášnivých sporov a rozdelení. Ide o dôležitú tému obzvlášť v súčasnosti, kedy je alkohol dostupný skutočne komukoľvek a kedykoľvek. Chcel by som preto rozobrať problém alkoholu, respektíve jednu jeho časť.
Pán Ježiš bude potomkom Abraháma „Veľmi ťa požehnám a tak veľmi rozmnožím tvoje potomstvo, že ho bude ako hviezd na nebi a ako piesku na brehu morskom, tvoje potomstvo zaujme mestá svojich nepriateľov. A v tvojom potomstve požehnané budú všetky národy zeme, pretože si poslúchol môj hlas.“ (1. Mojžišova 22:17-18)
