Evanjeliu Pána Ježiša Krista neustále hrozí, že bude prekrútené. Bolo prekrútené po stáročia, čo viedlo v 16. storočí k protestantskej reformácii. Ľudia ho prekrútili nespočetnekrát počas dejín cirkvi a často ho prekrúcajú aj dnes. Preto Martin Luther povedal, že evanjelium treba brániť v každej jednej generácii. Zlé sily naň najviac útočia.
Bol si už niekedy ako kresťan obvinený zo zákonníctva? V kresťanskej subkultúre je toto slovo často nesprávne používané. Niekoho napríklad môžeš vnímať ako zákonníka, pretože ho považuješ za úzkoprsého. Pojem zákonníctvo sa však nevzťahuje na úzkoprsosť. V skutočnosti sa zákonníctvo môže prejavovať mnohými nenápadnými spôsobmi.
Aj tí, ktorí nasledovali Ježiša počas Jeho služby na zemi, reagovali na Jeho prítomnosť s bázňou. Názorne to vidíme na reakcii učeníkov, keď utíšil búrku na Galilejskom jazere. V tejto poslednej 6. lekcii série o Božej svätosti Dr. Sproul vysvetľuje, prečo sa Ho aj Jeho najbližší spoločníci báli, ale zároveň Ho bezvýhradne nasledovali.
Rozumieme, čo asi prežívali ľudia v prítomnosti svätého Boha, ale možno stále nie sme schopní definovať slovo “svätý”, ako je použité v Písme. V tejto 5. lekcii série o Božej svätosti Dr. Sproul vysvetľuje význam svätosti takým spôsobom, aby sme vnímali potrebu posvätenia sa v našich vlastných životoch.
Martin Luther zápasil s Božou svätosťou a ľudskou hriešnosťou do takej miery, až ho to priviedlo k zúfalstvu. Počas tohto zápasu dokonca zvolal: “Milovať Boha? Niekedy Ho nenávidím.” Dr. Sproul v tejto 4. lekcii série o Božej svätosti opisuje Lutherov boj a vysvetľuje, ako môže hriešnik obstáť v prítomnosti svätého Boha skrze spravodlivosť Ježiša Krista.
Človek nie je spravodlivý, preto potrebuje ochranu pred trestom, ktorý si zasluhuje. V kontraste k nemu je Boh spravodlivý dokonale. V tejto 3. prednáške série o Božej svätosti nám Dr. Sproul pomáha oceniť Jeho svätosť skrze Jeho súdy a ukazuje nám, že jedine On je spravodlivý, ale aj milosrdný.
Stretnutie sa s Božou svätosťou je zakaždým traumatickou skúsenosťou. Ľudia v Písme sa pred Bohom triasli. V tejto 2. lekcii série o Božej svätosti Dr. Sproul opisuje, čo sa stalo Izaiášovi v reakcii na jeho videnie, a demonštruje, ako to zapadá do biblických vzorov ľudských reakcií na Božiu prítomnosť.
Svätosť je úplnou podstatou Božieho charakteru. V Izaiášovom božskom videní nad Ním stoja serafi a prevolávajú, že je svätý, svätý, svätý. Zvestujú tým Jeho výnimočnosť celému svetu. V tejto 1. lekcii série o Božej svätosti Dr. Sproul skúma zásadný význam svätosti ako vlastnosti, ktorá prináleží jedine Bohu.
R.C. Sproul: “V každej generácii musí byť evanjelium prehlasované nanovo s rovnakou odvahou, s rovnakou jasnosťou a s rovnakou naliehavosťou, ako tomu bolo v reformácii počas 16. storočia.”
Ak odmietame veriť tomu, že Boh riadi každú ťažkú situáciu v našich životoch, okrádame sa o nádej, nájsť v nich Jeho dobrý zámer.
Mali by sme si dobre všimnúť, čo Pán Ježiš nepovedal pri veľkom vyslaní. Nepovedal: „Choďte a snažte sa obrátiť čo najviac ľudí…“ „Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi.
Možno žijeme v kultúre, ktorá verí, že každý bude spasený. Ktorá verí, že sme „ospravedlnení smrťou“ a že jediné, čo nám stačí k tomu, aby sme sa dostali do neba, je umrieť. Božie slovo nám však nedovoľuje veriť v takúto luxusnú predstavu. Akékoľvek hoci len zbežné ale úprimné prelistovanie si Novej zmluvy jasne poukazuje na to, že Apoštoli boli…
R.C. Sproul dáva praktickú a teologickú odpoveď na to, ako si upevniť svoje povolanie a vyvolenie.
V čom spočíva podstata evanjelia? Ktoré základné pravdy potrebujeme hovoriť neveriacim, aby mohli dôjsť k spaseniu?
Snaha poznať Božiu vôľu nie je abstraktnou vedou, ktorá má len uspokojiť ľudský intelekt alebo sprostredkovať druh vedomostí, ktoré „nadúvajú“ k pýche, ale nič neosožia. Pochopenie Božej vôle je zúfalo dôležitou záležitosťou pre každého kresťana, ktorý chce žiť život, ktorý potešuje Stvoriteľa. Pre kresťana je veľmi praktickou vecou vedieť, čo od nás Boh požaduje.
Božia vôľa dispozície Tento aspekt Božej vôle odkazuje na to, čo Boha potešuje a čo Mu je príjemné. Vyjadruje niečo z postoja Boha voči svojmu stvoreniu. Môžeme povedať, že niektoré veci sú Mu milé, zatiaľ čo iné Ho zarmucujú. Môže dovoliť, aby sa odporné veci udiali, ale nie je nimi potešený.
Abakukov najznámejší výrok „Spravodlivý zo svojej viery bude žiť“ (Abakuk 2:4) sa vyskytuje v Novej zmluve 3-krát. Stal sa sloganom evanjelikálneho protestantizmu, ktorého dôraz sa až doposiaľ kladie na doktrínu ospravedlnenia zo samotnej viery. Tento slogan, ktorý vystihuje podstatu kresťanského života, má svoje ohnisko v biblickom koncepte spravodlivosti.
Nariaďujúca Božia vôľa Teologóvia pomenovávajú vôľu, ktorou Boh zvrchovane nariaďuje, aby sa isté veci stali, ako „vôľu nariadenia“. Občas sa taktiež nazýva aj „Božia zvrchovaná účinná vôľa“. Boh ňou zvrchovane tvorí čokoľvek, čo si sám v sebe zaumieni. Keď Boh v takomto význame niečo nariadí, neexistuje vôbec nič, čo by Mu v tom mohlo zabrániť.
Všetci túžime po jednoduchých odpovediach na zložité otázky. Vyžadujeme zrozumiteľnosť. Radi by sme prerezali všetky uzly a rýchlo sa dostali do jadra problému. Nájdené odpovede sú občas celkom jednoduché, ale samotný proces ich hľadania je náročný a zmätočný. Inokedy sú odpovede zjednodušujúce, aby nám priniesli dočasnú úľavu od tlakov a bremien znepokojujúcich otázok.
