Pán Ježiš žil na zemi so živým a každodenným vedomím neba a pekla. Tieto úžasné skutočnosti boli neustále relevantné pre spôsob, akým žil a vyučoval. Ak je skutočne pravdou, že budeme večne žiť v požehnaní alebo mukách, potom zabezpečenie jedného a únik od druhého je oveľa dôležitejšou realitou ako väčšina z toho, nad čím premýšľame.
Ak sa zobudíš zajtra ráno ako kresťan, tak vedz, že to spôsobil jedine Boh!
V roku 1672 približne 80 kilometrov severozápadne od Londýna v meste Bedford bol John Bunyan po 12 rokoch prepustený z väzenia. Rovnako ako v prípade trpiacich kresťanov pred ním a po ňom, pokladal Bunyan žalár za bolestivý ale plodný dar. Porozumel by neskorším slovám Alexandra Solženicyna. Ten, rovnako ako Bunyan, premenil svoj žalár na dielo výbušného umenia, ktoré zmenilo svet.
Cieľom tejto krátkej knihy je ukázať z Božieho slova, že súčasná existencia Božej vôle spasiť všetkých ľudí a vôle bezpodmienečne vyvoliť pre spásu len niektorých pred stvorením sveta nie je znamením Božej schizofrénie alebo nedôslednosti vo výkladoch.
V tejto brožúrke stojíme pred otázkou, čo hovorí Biblia o vzájomnom vzťahu mužov a žien. Zaoberáme sa najmä tým, aké sú medzi nimi vzťahy v rodine a v cirkvi.
Obsahom našej služby má byť celá Božia rada, aby sme boli stále pripravení dvihnúť zástavu v akomkoľvek boji.
Učenie o Božom hneve je v súčasnosti asi najviac zanedbávanou pravdou. Musíme mu však porozumieť, ak chceme správne pochopiť Kristovu lásku.
Keď sa kresťania modlia ako neveriaci, niečo nie je v poriadku. Samozrejme, aj neveriaci sa modlia. Milióny a milióny sa ich modlí. Nespočetné množstvo formálnych kresťanov sa vo všetkých národoch sveta modlí skoro denne. Iba nedávno som čítal na portáli Operation World o Lotyšsku: „Kresťanstvo je charakteristické formálnosťou.
Piješ z jedinej fontány života, ktorou je Ježiš Kristus, alebo chodíš od jednej veci k druhej, aby si zaplnil prázdnotu?
Boh nepredpovedá ani nečaká, či sa Jeho zámery naplnia, On ich určite vykoná.
Naša nebeská nádej naplňuje naše dni radosťou, ktorá premáha každé súženie a trápenie.
Lukáš 11:2-4 “Otče náš, ktorý si v nebesiach, posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje buď vôľa Tvoja ako v nebi tak aj na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám každý deň. A odpusť nám hriechy naše, lebo aj my odpúšťame každému svojmu vinníkovi. I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého!”
Paradoxne, nenávisť a tolerancia sa spájajú, aby zabránili v spáse moslimov. Ján Krstiteľ povedal a my sa k Nemu so slzami v očiach pridávame: „Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom“ (Ján 3:36).
Hľadať Pána znamená hľadať Jeho prítomnosť. „Prítomnosť“ je bežným prekladom hebrejského slova „tvár“. Doslovne, hľadáme Jeho „tvár“. Avšak toto je hebrejský spôsob, ako vyjadriť pristupovanie k Bohu. Byť pred Jeho tvárou znamená byť v Jeho prítomnosti. Nie sú však Jeho deti stále v Jeho prítomnosti? Áno aj nie.
Za celý svoj život si nikdy nespravil niečo, čo by si spraviť nechcel. V danej chvíli si sa riadil svojimi najsilnejšími túžbami, nad ktorými má Boh zvrchovanú moc.
Evanjelium je hlbšie ako tvoje prichádzanie k viere alebo dokonca aj smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša. Tvoja viera je naplnením Božieho plánu stvoreného vo večnosti.
V júli 1959 bol Martyn Lloyd-Jones so svojou manželkou Bethan na dovolenke vo Walese. Navštívili nedeľné ranné modlitebné stretnutie v malej kaplnke a Lloyd-Jones sa prítomných opýtal: „Chceli by ste, aby som sa prihovoril?“ Ľudia sa zdráhali, lebo bol na dovolenke a nechceli ho oberať o jeho energiu. Avšak jeho žena povedala: „Nechajte ho. Kázanie je jeho život.“
Príbeh o biológovi, ktorého jeho profesor na Harvarde Louis Agassiz naučil jednoduchý princíp vidieť viac, ako by si bol predstavil. Táto lekcia nám pomáha pochopiť tajomstvo celoživotného a život premieňajúceho čítania Biblie. Zapozerajme sa.
Božia sláva je zjavovaná cez čítanie Jeho slova.
Evanjelium nie je to tom, ako dostať ľudí do neba. Je o tom, ako dostať ľudí k Bohu. Ak netúžime po Bohu nadovšetko, neboli sme týmto evanjeliom znovuzrodení.
