Jedno vyznanie zo 16. storočia tvrdí, že “nič sa na tomto svete nedeje bez [Božieho] usporiadania”. Toto alebo niečo podobné tvrdí vlastne každé reformované vyznanie. “Božia zvrchovanosť” – Jeho sloboda od vonkajšieho riadenia – “je jadrom doktrinálneho kalvinizmu”. Je však Božia zvrchovanosť skutočná? Riadi Boh všetko?
Mnoho ľudí si myslí, že Kristovo božstvo vynašiel v 4. storočí cisár Konštantín, ale pohľad na vyjadrenia raných cirkevných otcov dokazuje, že ide o hrubé prekrútenie faktov.
„Lebo keď Boh dával Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemohol prisahať na nikoho väčšieho, prisahal sám na seba 14 takto: Iste, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.“ Židom 6:13-14
„a oblečte nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy.“ Efezským 4:24
„Ajhľa, blahoslavíme vytrvalých. O Jóbovej vytrvalosti ste počuli, a videli ste aj to, aký koniec mu pripravil Pán, lebo ľútostivý je Pán a milosrdný.“ Jakub 5:11
„…a pohanenie Kristovo pokladal za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady. Lebo mal pred očami odmenu.“ Židom 11:26
„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ Ján 3:16 V týchto slovách máme zhrnutie a podstatu evanjelia.
Ak je Boh samotný zodpovedný za spásu vyvolených, znamená to, že vytvára neveru v tých, ktorých si nevyvolil? V 5. lekcii série o Božom vyvolení Dr. Sproul vyvracia presvedčenie, že Boh je autorom hriechu a že aktívne zatvrdzuje srdcia ľudí.
„Hovorím vám: taká radosť býva pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie.“ (Lukáš 15:10) Prečo sa obyvatelia nebies radujú nad hriešnikmi, ktorí činia pokánie? Boh sa neraduje z pokánia hriešnikov preto, že by to pridalo niečo k Jeho radosti a sláve, ktorá vyplýva z Jeho podstaty.
A čo aplikácia tohto podobenstva? Podobenstvo o robotníkoch na vinici (Matúš 20:1-15) je plné premieňajúcich právd, z ktorých sú mnohé hneď zrejmé a iné hlbšie skryté. Mnoho z nich sa nachádza v jadre evanjelia. Toto podobenstvo v prvom rade učí to, že nie je možné si spasenie zaslúžiť.
Bežnou súčasťou služby Pána Ježiša sa stalo vyvracanie zaužívaných každodenných zvyklostí. Väčšinu svojho času na zemi trávil náš Pán poukazovaním na veľmi ostrý kontrast medzi svetom a Jeho nebeským kráľovstvom. Podobný kontrast sa snažil ukázať aj v závere podobenstva o robotníkoch na vinici.
Každý z nás je určite rád v pozícii prijímateľa dobrých vecí, ale len dovtedy, kým niekto iný nedostane niečo lepšie ako my. Pocit nerovnosti a nespravodlivosti v nás vyvoláva horkosť, závisť a odpor – teda postoje, ktoré sú typické pre našu hriešnu telesnosť, dokonca aj medzi kresťanmi. A jedno z Ježišových podobenstiev poukazuje presne na jadro týchto vecí.
Zamysleli ste sa niekedy nad obrovským kontrastom medzi Judášom Iškariotskym a lotrom na kríži? Jeden bol blízkym učeníkom Ježiša Krista a odovzdal mu tri roky svojho života, bol pod najlepším teologickým vyučovaním na celom svete. Napriek tomu však stratil svoju dušu naveky.
Všetci kráčame v tomto padlom svete po uliciach nesplnených sľubov. Veriaci či neveriaci, bohatý či chudobný, mladý či starý, sotva sa nájde nejaká výnimka. Pre niektorých to bol otec, ktorý veľa sľuboval, ale málo sa staral. Pre iných to bol dôverný priateľ, ktorý sa nakoniec vzdialil vtedy, keď ho najviac potrebovali.
Žiadne ľudské oči nevideli plný prejav Božej svätosti a slávy. Ale niektorí biblickí autori ich letmo zazreli a žili ďalej, aby mohli rozpovedať tento príbeh. V 6. kapitole Izaiáša nás prorok privádza spolu do tróniacej miestnosti v nebesiach. Hneď prvý verš nás vovádza do kontextu slovami, že sa to stalo „v roku, keď zomrel kráľ Uzijá.“
Moderátor: Poslucháč nášho podcastu Ask Pastor John, menom Brian, sa pýta: Rozchody vo vzťahu bolia. Bolia, pretože sa cítime byť odmietnutí inými, ale bolia tiež preto, lebo odhaľujú naše osobné chyby. Keď hnev opadne, skúmame sa, aby sme odhalili, čo v nás zlyhalo pri napĺňaní očakávaní nášho bývalého dôverného priateľa alebo bývalého partnera alebo bývalej partnerky.
Jedna z mála vecí, ktoré si pamätám z krátkeho obdobia, počas ktorého som navštevoval jeden zbor, je posolstvo napísané na stene, ktoré na mňa ešte stále silno pôsobí: „Priprav sa na stretnutie so svojím Bohom.“ Pokiaľ si niekto tie veľké písmená nevšimol, bol azda slepý.
Je to starobylá otázka Božieho ľudu, ktorý bol neustále pokúšaný strachovať sa neznáma. Boh vie, že s tým bojujeme. A prekonať tento strach je vecou získania správneho pohľadu na Boha a Jeho prozreteľnosť nad každým detailom našich životov.
Aj tí, ktorí nasledovali Ježiša počas Jeho služby na zemi, reagovali na Jeho prítomnosť s bázňou. Názorne to vidíme na reakcii učeníkov, keď utíšil búrku na Galilejskom jazere. V tejto poslednej 6. lekcii série o Božej svätosti Dr. Sproul vysvetľuje, prečo sa Ho aj Jeho najbližší spoločníci báli, ale zároveň Ho bezvýhradne nasledovali.
Rozumieme, čo asi prežívali ľudia v prítomnosti svätého Boha, ale možno stále nie sme schopní definovať slovo “svätý”, ako je použité v Písme. V tejto 5. lekcii série o Božej svätosti Dr. Sproul vysvetľuje význam svätosti takým spôsobom, aby sme vnímali potrebu posvätenia sa v našich vlastných životoch.
