Predchádzajúca II. časť Vernosť: Potvrdzuješ svoje slová skutkami aj v najmenších veciach? Božia vernosť spočíva v tom, že vždy vykoná to, čo hovorí, že vykoná: „Verný je Ten, ktorý vás povoláva; On to urobí“ (1. Tesalonickým 5:24).
Predchádzajúca I. časť Pokoj: Usiluješ sa zachovávať jednotu Ducha aj za cenu značnej osobnej námahy? Duch Svätý je veľkým Zjednotiteľom cirkvi. Kvôli Ježišovmu dielu na kríži robí zo Židov a pohanov jedného nového človeka (Efezským 2:15). Berie vzájomných nepriateľov a premieňa ich na „spoluobčanov Boha“ (Efezským 2:19). V Ňom sme zbudovaní v príbytok Boží (Efezským 2:21-22).
Zo všetkých požehnaní, ktoré máme v Kristovi, existuje nejaké väčšie ako prebývajúca prítomnosť Ducha Svätého? Duch osvetľuje tvár nášho Spasiteľa (Ján 16:14), vkladá nebo do našich sŕdc (Efezským 1:13-14) a do úst slová: „Abba, Otče!“ (Rimanom 8:15). Mnoho z nás je však zmätených ohľadom rozpoznania prítomnosti Ducha.
Dňa 14. decembra 2019 zažil zbor Bethel v Reddingu tragédiu: jedno dvojročné dievčatko náhle zomrelo. Hneď na ďalší deň sa na ich facebookovej stránke objavil status, kde boli členovia tohto zboru vyzývaní k tomu, aby sa modlili za jeho vzkriesenie.
Mali by sme si dobre všimnúť, čo Pán Ježiš nepovedal pri veľkom vyslaní. Nepovedal: „Choďte a snažte sa obrátiť čo najviac ľudí…“ „Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi.
Možno žijeme v kultúre, ktorá verí, že každý bude spasený. Ktorá verí, že sme „ospravedlnení smrťou“ a že jediné, čo nám stačí k tomu, aby sme sa dostali do neba, je umrieť. Božie slovo nám však nedovoľuje veriť v takúto luxusnú predstavu. Akékoľvek hoci len zbežné ale úprimné prelistovanie si Novej zmluvy jasne poukazuje na to, že Apoštoli boli…
Vo svojom liste do zboru v Efeze napísal apoštol Pavel nasledovné slová, ktoré boli jasne mienené ako povzbudenie pre kresťanov: „Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním.
Možno poznáte príslovie: „Palice a kamene mi môžu zlámať kosti, ale nadávky mi nikdy neublížia.“ Túto myšlienku sa ma snažili naučiť už mnohí učitelia na základnej škole. Táto jednoduchá fráza však, žiaľ, nie je pravdivá. Nadávky a ohováranie ubližujú ľuďom a po pravde môžu zanechať hlboké rany v ľuďoch, s ktorými budú musieť zápasiť možno celý život.
Nedávny krok, ktorý sa rozhodol urobiť zbor Grove United Methodist v meste Cottage Grove v Minesote, pritiahol pozornosť národných médií. V snahe dosiahnuť nárast členov v tomto upadajúcom zbore, kde sa v priemere stretáva iba nejakých 25 ľudí, tento zbor zavrel svoje brány, aby sa mohol pripraviť na svoje zreformovanie a následné znovuotvorenie.
Boh je svätý a my sme hriešni. Tieto dve nepopierateľné skutočnosti by mali formovať náš pohľad na všetko okolo nás. Tieto skutočnosti tiež vysvetľujú obrovskú hrôzu pred Bohom, ktorú mali svätí vždy, keď sa nadprirodzeným Božím zásahom mohli s ním osobne stretnúť.
Ťažkosti vo svete sú mnohé a často neľútostné. Nie je preto ľahké upriamiť sa na nebo tak, že zostaneme pokojní, keď na nás doľahnú utrpenia pozemského života.
Som presvedčený o tom, že najbežnejším dôvodom, prečo hriech víťazí nad kresťanmi, je, že mnohých hriech tak zvádza, že si už ani úprimne neuvedomujú jeho skutočnosť. Vôbec sa ním nezaoberajú. Je veľmi jednoduché si hriech ospravedlniť ako nejaký nedostatok v osobnosti alebo produkt vplyvu okolitého prostredia.
Evanjelium je tou najkrajšou zvesťou pre ktoréhokoľvek muža, ženu alebo dieťa na zemi. Ježiš Kristus zomrel na kríži, aby zachránil hriešnikov! Biblia nám jasne hovorí o tom, že každý z nás odpadol od Božej slávy a že tým pádom sme všetci odkázaní na Jeho milosť.
Zásadným momentom protestantskej reformácie bolo znovuobjavenie veľkej doktríny ospravedlnenia jedine z viery. Martin Luther veril, že toto je doktrína, na ktorej cirkev stojí alebo padá. Budem predpokladať, že nie každý z vás rozumie tomu, čo znamená slovo „ospravedlnenie“. Pod slovom ospravedlnenie reformátori aj katolíci rozumejú akt, ktorým Boh umožňuje hriešnikom vstúpiť do Jeho milosti.
V posledných rokoch svojho života Martyn Lloyd-Jones povedal: „Ľahostajný arminián nevie, aký je rozdiel medzi kalvinizmom a hyperkalvinizmom.“ Na základe toho, aký je v poslednej dobe zmätok ohľadom týchto dvoch pojmov, usudzujem, že táto ľahostajnosť sa netýka len našich arminiánskych priateľov.
Drahí bratia, myslím, že by Vás mohla zaujímať aktuálna situácia vo Wuhane. Pred pár mesiacmi pastor, ktorého poznám, spolu s ďalšími členmi zo zboru, kázali na uliciach Wuhanu evanjelium. Neprestali, ani keď ho iní kresťania neboli ochotní zvestovať. Nič ich od toho neodradilo, dokonca ani nákaza.
Pán Ježiš žil na zemi so živým a každodenným vedomím neba a pekla. Tieto úžasné skutočnosti boli neustále relevantné pre spôsob, akým žil a vyučoval. Ak je skutočne pravdou, že budeme večne žiť v požehnaní alebo mukách, potom zabezpečenie jedného a únik od druhého je oveľa dôležitejšou realitou ako väčšina z toho, nad čím premýšľame.
Mám jeden zvláštny zvyk počas šoférovania. Zakaždým, keď za svojím ramenom objavím obrys čiernobieleho sedanu (pozn. prekladu: policajné auto v USA), inštinktívne stiahnem svoju pravú nohu a trikrát skontrolujem rýchlosť. Moje vedomosti o dopravných predpisoch sa nezmenili, ale fyzická prítomnosť predstaviteľov zákona tieto poznatky zhmotňuje. Autorita reprezentovaná policajným autom oživuje známe pravdy.
Čo sa stalo na deň Letníc? Duch Svätý zostúpil na učeníkov a boli zaodetí mocou. Slovo zaodetí je prekladom gréckeho slova induo, ktoré znamená „byť vybavený, byť odetý, byť oblečený spravidla do výnimočných šiat.“ Nejedná sa o obraznú alebo básnickú reč.
Je nejaký zvyk dôležitejší ako udržiavanie svojej duše na dosah Božieho hlasu? Popri základných prirodzených zvyklostiach, ktorým sa nevieme vyhnúť, stojí jeden nadprirodzený zvyk vo vzťahu k nášmu duchovnému zdraviu a rastu na čele všetkých ostatných: počúvanie Božieho hlasu skrze Jeho slovo.
