Pri dnešných oslavách 506. výročia reformácie si mnohí z nás pripomenú dôležité doktríny, o ktoré sa viedol zápas, ako ospravedlnenie jedine vierou alebo Sola Scriptura. Tieto osobitosti sú dôležité, ale často zabúdame, že protestantská reformácia bola aj misijným hnutím. Rímskokatolícka cirkev v 16. storočí zdôrazňovala ordinované kňazstvo a jeho úlohu pri privádzaní ľudí k Bohu.
Mnoho ľudí si myslí, že Kristovo božstvo vynašiel v 4. storočí cisár Konštantín, ale pohľad na vyjadrenia raných cirkevných otcov dokazuje, že ide o hrubé prekrútenie faktov.
(pozn. prekladu: pôvodný článok bol publikovaný v roku 1994 ako reakcia na dokument, ktorý bol vydaný v rovnakom roku) Nedávny dokument nazvaný „Evanjelikáli a katolíci spoločne: kresťanská misia v treťom tisícročí“ [Evangelicals and Catholics Together: The Christian Mission in the Third Millennium], podpísaný mnohými prominentnými evanjelikálmi, popiera širokú doktrinálnu priepasť, ktorá rozdeľuje evanjelikalizmus a rímsky katolicizmus.
V čase, keď sa po celom svete šíria správy o koronavíruse, sa pastori a cirkevní vodcovia zaoberajú tým, ako sa postaviť k tejto epidémii. V histórii cirkvi muselo mnoho pastorov čeliť podobným výzvam. Keď bol Charles Haddon Spurgeon ešte len mladým kazateľom, obdivoval puritánskych duchovných, ktorí sa neprestávali starať o chorých a umierajúcich počas veľkej morovej epidémie v Londýne v roku 1665.
Zásadným momentom protestantskej reformácie bolo znovuobjavenie veľkej doktríny ospravedlnenia jedine z viery. Martin Luther veril, že toto je doktrína, na ktorej cirkev stojí alebo padá. Budem predpokladať, že nie každý z vás rozumie tomu, čo znamená slovo „ospravedlnenie“. Pod slovom ospravedlnenie reformátori aj katolíci rozumejú akt, ktorým Boh umožňuje hriešnikom vstúpiť do Jeho milosti.
Reformácia bola revolúciou, ktorú spôsobilo Duchom Svätým oživené Božie slovo kázané ľuďom v zrozumiteľnom jazyku.
Mnohí verní muži nepodľahli ani teroru katolíckej cirkvi a svetských autorít a aj za cenu vlastných životov priniesli evanjelium svojím národom vo vlastnom jazyku.
Do jedného roka od zverejnenia 95 téz bol Martin Luther predvolaný predstúpiť pred kardinála Kajetána kvôli vyšetreniu obvinení z porušovania rímsko-katolíckej teológie a praxe. Keď ho kardinál pritlačil v otázke cirkevnej autority, Luther zareagoval: „Pravda Písma je na prvom mieste. Na základe nej potom môžeme určiť, či sú slová človeka pravdivé.“
Počas reformácie bolo v stávke evanjelium Ježiša Krista, ktoré rímsky katolicizmus preklial.
Ako je možné, že Rímsko-katolícka cirkev a evanjelikálne cirkvi dávajú úplne odlišné odpovede na základné otázky kresťanskej viery? Odpovedá John MacArthur, R.C. Sproul a James Kennedy.
V stredovekej Európe rímsko-katolícka cirkev vo veľkej miere riadila všetky záležitosti súvisiace s duchovným životom. Bolo to obdobie, kedy Biblia nebola dostupná bežným ľuďom ale len kňazom a vodcom tejto cirkvi. Vďaka tomuto prístupu sa začali považovať za jediných, skrze ktorých mohli mať ľudia prístup k Písmu a teda aj ku Bohu.
V roku 1854, kedy začal Charles Spurgeon svoju kazateľskú službu v zbore New Park Street Chapel, mal iba niekoľko diakonov, ktorí mu pomáhali a zbor mal 313 členov. Len počas 12 týždňov Spurgeonovho kázania pribudlo toľko členov v zbore, že nemali dostatok miesta pre všetkých, preto začali uvažovať o zväčšení priestorov.
Táto otázka je zásadná nie len v súčasnosti, ale bola veľmi dôležitá aj počas protestantskej reformácie, ktorá prebiehala v 16. storočí a výrazným spôsobom prispela k rozdeleniu cirkvi.
Vo všeobecnosti povedané, za reformovanú teológiu sa považuje učenie, ktorého korene siahajú do protestantskej reformácie v 16. storočí. Samozrejme, reformátori 16. storočia zakladali svoje učenie na Písme, ako hovorí aj ich základné krédo „Sola Scriptura,“ čo v preklade znamená „jedine Písmo“.
Veľkí reformátori nevymysleli päť reformačných doktrín tzv. „Solas“ (sola je latinské slovo, ktoré znamená jedine) z jedného dňa na druhý. Tieto doktríny boli neustále súčasťou Božieho slova a reformátori ich znovu objavili a ukázali ľuďom. Ale ktorých je tých 5 reformačných „Solas“?
Pred 500 rokmi pribil Martin Luther 95 téz na dvere Wittenbergského chrámu. Tým roznietil plamene reformácie po celej Európe.
Reformátori boli obviňovaní, že rušia tradíciu. Avšak boli to ich oponenti, ktorí nepoznali, čo skutočná tradícia znamená.
Kázne brata Darka, kazateľa BJB Bernolákovo, sú k dispozícii k počúvaniu na adrese: www.zaznamy.sk.
Reformátori 16. storočia boli rovnakí hriešnici ako my. Ich odkaz ale ďaleko prevyšuje ich hriešnosť a chyby.
Jedine neustála reformácia podľa Božieho slova pôsobí uchopenie evanjelia a pevnú pôdu pod našimi nohami.
