Jeden kamarát sa ma raz spýtal: „Ako sa mám modliť za neveriacich? Ako sa za nich môžem efektívne modliť?“ Verím, že každý kresťan sa pravidelne modlí za rodinu, priateľov, kolegov alebo susedov, ktorí ešte nepoznajú Pána Ježiša.
Keď Lukáš zaznamenal svoju verziu Pánovej modlitby (Lukáš 11:2-4), zahrnul aj Pána Ježiša, ktorý túto modlitbu vysvetľuje cez zvláštne podobenstvo, pri ktorom museli byť pôvodní poslucháči v rozpakoch:
Keď si nasledovníkom Krista, práve teraz sa za teba Kristus prihovára. Kedy naposledy si sa zastavil a uvedomil si to? Som presvedčený, že tejto dôležitej pravde nedávame takú pozornosť, akú si zaslúži. Premýšľajte o tom: Zmŕtvychvstalý Kristus, ten Jediný, komu bola daná všetka moc v nebi i na zemi, prosí u Otca za teba.
Zriedkavo pristupujem k modleniu sa bez toho, že by ma nenapadla aspoň jedna vec, ktorú by som mohol robiť namiesto toho. Niektoré z dôvodov vyzerajú dôležito: „Potrebujem sa vyspať.“ alebo „Mám veľa práce.“ Iné až tak nie: „Zaujímalo by ma, kto vyhral včerajší hokejový zápas.“ alebo „Mal by som si skontrolovať svoj e-mail.“
Jeden zo spôsobov, ako objasniť význam kresťanského konania, je poukázať na to, koľko z takéhoto konania vie urobiť aj diabol. Keď napríklad objasňujeme, čo to znamená mať spásiteľnú vieru, odkazujeme sa na Jakuba, ktorý hovorí: „Ty veríš, že Boh je jeden. Dobre robíš. Aj démoni veria, ale sa desia.“ (Jakub 2:19)
Keď sa kresťania modlia ako neveriaci, niečo nie je v poriadku. Samozrejme, aj neveriaci sa modlia. Milióny a milióny sa ich modlí. Nespočetné množstvo formálnych kresťanov sa vo všetkých národoch sveta modlí skoro denne. Iba nedávno som čítal na portáli Operation World o Lotyšsku: „Kresťanstvo je charakteristické formálnosťou.
Lukáš 11:2-4 “Otče náš, ktorý si v nebesiach, posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje buď vôľa Tvoja ako v nebi tak aj na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám každý deň. A odpusť nám hriechy naše, lebo aj my odpúšťame každému svojmu vinníkovi. I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého!”
Systematické čítanie Božieho slova a každodenná modlitba je základom.
Modlitba je disciplínou, ktorú kresťania musia robiť, aj keď sa im nechce.
Aké máš sny pre nový rok? Čo by si si prial, aby sa zmenilo v tvojom manželstve, práci, službe, na tebe samotnom? Niektorí z nás na to myslia od uplynulého januára, keď sme začali pestovať a formovať naše žiarivé predsavzatia. Prečo sa však zdá, že sa pokazia skôr ako mlieko alebo vajíčka?
Telo neprestáva bojovať proti Duchu ani v modlitebnom čase, ale je to zápas o zbožnosť, ktorý je nevyhnutný bojovať.
Máme sa modliť za to, čo máme na srdci. Máme povýšiť Božiu vôľu nad svoju vôľu.
Predchádzajúca III. časť Chlieb náš každodenný daj nám dnes! Toto je prvá z troch zostávajúcich prosieb, v ktorej od Boha žiadame to, čo je v našom záujme a čoho máme nedostatok. Prosíme za všetko, čo vyžaduje naše telesné blaho, nielen aby sme sa mali čím živiť a obliekať, ale vôbec za všetko, čo On sám zaobstaráva.
Predchádzajúca II. časť Posväť sa meno Tvoje! Menom Božím sa tu označuje Jeho moc, ktorá sa skladá zo všetkých cností, ako je sila, múdrosť, spravodlivosť, milosrdenstvo a pravda. V tom je totiž Boh veľký a podivuhodný, že je spravodlivý, múdry, milosrdný, mocný, pravdivý, atď.
Predchádzajúca I. časť Hneď na začiatku sa stretávame s tým, čo sme už spomenuli: že každú modlitbu musíme predniesť Bohu v Kristovom mene, nakoľko Mu ani v žiadnom inom mene (dokonca ani v našom vlastnom) nemôže byť prednesená. Ak voláme Boha Otcom, vždy pred seba staviame Kristovo meno. Kristus sám je jediným dôvodom nášho vypočutia.
Modlitba je vlastne pohnutím nášho vnútra, ktoré sa vylieva a predkladá Bohu. Z tohto dôvodu nám dal Kristus najlepšie pravidlo pre modlitbu: Prikázal nám vchádzať do komôrky a tam sa za zatvorenými dverami modliť k nášmu Otcovi, aby nás náš Otec, ktorý je v skrytosti, vypočul (Matúš 6:6).
Múdrosť je jednou z našich najväčších potrieb. Ako obmedzené padlé stvorenia manévrujúce v zákrutách spletitého a chaotického sveta nachádzame často samých seba stratených a nevieme, čo robiť ďalej. A to je len vtedy, keď prestaneme zvažovať ťažké rozhodnutia.
Je vôbec potrebné sa modliť? Táto otázka občas povstane aj v dnešných dňoch. Podľa všetkého bola modlitba populárna aj pred 500 rokmi. V slávnom diele Jána Kalvína, Inštitúcia kresťanského náboženstva, je modlitbe venovaný značný priestor a je tam uvedených množstvo dôvodov, prečo sa máme modliť.
