Keď sa zastavíme a spomenieme si, že Boh existuje – že stvoril všetko, čo je, z ničoho, že všetko udržiava pri živote, sekundu za sekundou, len slovom z Jeho úst, že vládne nad každou vládou na Zemi, že vstúpil do Svojho stvorenstva, vzal na seba ľudské telo, pretrpel slabosť a pokušenie, znášal nepriateľstvo až na smrť, a to až na…
„Hriech je predsa prestúpením zákona.“ 1. Jána 3:4 Prostá pravda je, že správne pochopenie hriechu je v koreni celého spasiteľného kresťanstva. Bez neho sú také doktríny ako ospravedlnenie, obrátenie, posvätenie iba „slová a pomenovania“, ktoré mysli nedávajú žiaden zmysel.
„…že hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo.“ Rímskym 1:21
„Len dokonalým patrí tvrdý pokrm, tým, čo návykom sú vycvičení rozoznávať dobré od zlého.“ Židom 5:14
„Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. 2 Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní…“ 2. Timoteovi 3:1-2
„Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“ 1. Petra 5:7
“A komu prisahal, že nevojde do Jeho odpočinku? Či nie tým, čo neposlúchali? A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.” Židom 3:18-19
„Akože unikneme my, ak zanedbávame také veľké spasenie…?“ Židom 2:3
Čo spôsobil pád človeka do hriechu v rajskej záhrade? Ako veľmi prenikol hriech do našich duší? Zatiaľ čo môžeme rôznym spôsobom spochybňovať pohľad významných kresťanských učiteľov na danú vec, nikto si nemôže dovoliť spochybniť učenie samotného Pána Ježiša Krista.
Biblia opisuje čas nášho žitia na zemi ako veľmi krátky. Sme ako para, ktorá o chvíľku zmizne. Nepremárni ho!
Mnoho ľudí premárni Vianoce. Možno sviatky zaregistrujú cez svoje vyzdobené domovy a vymieňanie si darčekov s rodinou a priateľmi, ale úplne vynechajú duchovný význam Kristovho vtelenia. Príbeh Kristovho narodenia je plný postáv, ktoré prepásli vôbec prvé Vianoce. Jedna významná skupina je spomenutá v Matúšovom zázname Herodesovej zrady (Matúš 2:4-6). Ide o náboženských lídrov.
Dokonca aj neveriaci vedia, že zlá spoločnosť kazí dobré mravy. Biblia nás poúča, aby sme sa vyhýbali úzkym priateľstvám s bezbožnými ľuďmi (napr. Príslovia 1:10-15, 1. Korintským 5:9-13, 2. Korintským 6:14-18, 2. Tesalonickým 3:6). Negatívny tlak rovesníkov nie je hrozbou len pre tínedžerov. V každom období života sú vplyvy nekresťanských rovesníkov často mocnými pokušeniami k…
Rímsky guvernér Pilát spáchal hroznú krutosť voči Židom. Počas uctievania očividne niektorých z nich usmrtil (zmiešal ich krv s krvou ich obiet). Ľudia v dave, ktorí nasledovali Ježiša, chceli, aby sa On zaoberal týmto činom vládneho útlaku a nespravodlivosti. História potvrdzuje politické napätie medzi Židmi a Rimanmi a dav chcel počuť, ako bude Ježiš odpovedať na tento masaker.
Pán Ježiš nikdy nezačal hovoriť podobenstvo len tak, z ničoho nič. Vždy Ho k tomu viedli okolnosti, diskusie a debaty, ktoré sa okolo neho odohrávali. A práve aj pri tomto podobenstve o robotníkoch na vinici (Matúš 20:1-15) je dôležité sa pozrieť na kontext, v akom bolo povedané.
Ako kresťania sa častokrát ocitáme v situáciách, kedy jednáme v rozpore so svetom, a to by sme aj mali. Neutíchajúca úzkosť a neustály strach, ktorý tak veľmi ovláda tento svet, na nás nemá taký vplyv – alebo aspoň by nemal mať na nás vplyv.
Je to jedine z Božej milosti, že kresťania dokážu čeliť každej situácii s rozvahou a istým pokojom. Úzkosť nemusí kraľovať v našich srdciach – môžeme sa pevne chopiť Božieho pokoja a s istotou Mu môžeme dôverovať v tom, že On sa o nás postará v akejkoľvek búrke života.
Každý úzkostlivý kresťan by sa potešil, keby sa niekto modlil v jeho mene slovami: „Sám Pán pokoja nech ti dá stály pokoj vo všetkom… Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s tebou!“ Tieto silné a povzbudzujúce slová sú slová Apoštola Pavla na konci jeho druhého listu Tesalonickému zboru (2. Tesalonickým 3:16.18).
Pyšné srdce nedokáže nájsť odpočinok v Božej zvrchovanosti. Človek, ktorý si cení svoje vlastné plány, názory a túžby nadovšetko, sa nemá kam obrátiť, keď sa do jeho života vkradne strach a úzkosť. V skutočnosti však pýcha dláždi cestu k úzkostlivému srdcu. Naposledy sme sa pozreli na Petrovu radu, ako sa vysporiadať s úzkosťou: pokorou (1. Petra 5:5-7).
Apoštol Peter bol jedným z tých, ktorí boli plní obáv. Začal sa obávať, že sa utopí, keď kráčal po vode, hoci Pán Ježiš bol priamo pri ňom (Matúš 14:29-31). Obával sa o to, čo bude s jeho Pánom v Getsemanskej záhrade, preto v tom momente tasil meč a snažil sa postaviť na odpor rímskym vojakom (Ján 18:2-3.10).
