„…na ktorom každé stavanie, (príslušne) pospájané, rastie v chrám svätý v Pánovi.“ Efezským 2:21
Písmo jasne odhaľuje, že náš Stvoriteľ nie je nejakým odmeraným panovníkom, ktorý sa drží stranou od svojho ľudu. Je potešený prebývaním medzi tými, ktorým poskytol zmierenie a odpustenie. Keď mojžišovský zákon vymedzil Boží ľud, svoje prebývanie Hospodin zjavoval predovšetkým na jednom mieste: vo svätostánku a neskôr v chráme v Jeruzaleme (5. Mojžišova 12:1-28). Inými slovami, hoci Boh nebol v tom čase menej všadeprítomný, rozhodol sa, že Jeho prítomnosť bude možné silnejšie vnímať na jednom svätom mieste.
K požehnaniam Novej zmluvy patrí, že Pán už neobmedzuje svoju špeciálnu prítomnosť na jedno miesto, ale je prítomný všade tam, kde Ho ľudia uctievajú v Duchu a pravde (Ján 4:23-24). Neznamená to však, že posvätný priestor a čas už v Novej zmluve nemá svoje opodstatnenie, keďže čakáme na návrat Ježiša Krista. Každopádne, Božia milostivá prítomnosť nemôže byť priestorovo ohraničená, pretože On prebýva skrze svojho Ducha vo svojom tele, v cirkvi. Dnes už nemusíme absolvovať žiadnu dlhú púť do špeciálneho mesta, aby sme sa v ňom stretli so svätým Stvoriteľom. Môžeme sa z Neho radovať skrze Ducha kdekoľvek sa zhromaždia kresťania v Ježišovom mene (Matúš 18:20).
Toto hovorí Pavel v Efezským 2:21. Boží dom, vybudovaný podľa večného plánu Všemohúceho z členov každého kmeňa a národa na základe apoštolov a prorokov, je tým novým chrámom. Pri naplnení prorockej nádeje, že všetky národy sa raz prídu modliť do Božieho chrámu (Izaiáš 66:18-20), prichádza Boží ľud, Židia aj pohania, v Kristovi Ježišovi do nového chrámu, aby mal spoločenstvo s Hospodinom, jediným pravým Bohom.
Duch Svätý prebýva v každom veriacom osobitne a robí z nás tak vhodným príbytkom pre nášho Pána (1. Korintským 6:19-20). Duch nás spája do jednej stavby, v ktorej je plnosť Božej prítomnosti. Ján Kalvín povedal: „Keď Boh prebýva v každom jednom z nás, je to Jeho vôľa, aby sme sa všetci navzájom prijímali vo svätej jednote, a takýmto spôsobom vytvára z mnohých jeden chrám. Každý jednotlivec samostatne je chrámom, ale keď sa spojí s ostatnými, stáva sa kameňom chrámu.“
Pretože každý veriaci je kameňom v Božom chráme, hriech proti inému kresťanovi je útokom na Jeho sväté miesto. Ide teda o najzávažnejší čin. Usilujme sa teda, aby sme nezranili iného kresťana svojimi slovami alebo skutkami. Ba čo viac, ak poškodíme svojho brata alebo sestru, máme povinnosť si priznať hriech, požiadať o odpustenie a spraviť nápravu nakoľko je to len možné. Takýmto konaním skrášľujeme miesto, v ktorom žije Boh.
Pasáže na ďalšie štúdium
2. Mojžišova 40
2. Kronická 7:1-3
Žalmy 11
Efezským 4:1-16
Preložené z: https://www.ligonier.org/learn/devotionals/lords-holy-temple/
