„Viem, že mi neveríš, ale ja nepotrebujem kresťanstvo, aby som bol šťastný. Som šťastnejší ako väčšina kresťanov, ktorých poznám.“ Zdvihne svoj zrak od šálky s kávou, usmeje sa a ubezpečí ma: „Som rád, že si našiel šťastie v Ježišovi, ale ja som celkom spokojný aj bez Neho. Našiel som si svoju cestu k šťastiu a som rád, že ty tiež.“
27. apríla 1873 vyšiel Charles Haddon Spurgeon po drevených schodoch svojej kazateľnice v Metropolitan Tabernacle v Londýne a vo svojej kázni sa zameral na verš z Matúša 5:14. Jeho dunivý a autoritatívny hlas zahrmel slovami Krista: „Vy ste svetlo sveta.“
V roku 1966 získalo Anglicko slávu za víťazstvo na Majstrovstvách sveta vo futbale. Kapitán Bobby Moore mal tú česť vyjsť po schodoch štadióna Wembley a prijať trofej z rúk kráľovnej. Neskôr sa ho opýtali, ako sa v daný moment cítil. Moore priznal, že to bolo strašné.
Nevedel som, že získať svätosť je také ťažké. Rovnako ako v prípade mnohých veriacich hneď po obrátení, aj ja som sa tešil z rýchleho víťazstva nad niektorými hriechmi, ktorými bol môj starý život poznačený. Lietal som vtedy na krídlach orla. Preskakoval som z jedného schodu slávy na druhý. Avšak potom sa moje posvätenie spomalilo.
„…na ktorom každé stavanie, príslušne pospájané, rastie v chrám svätý v Pánovi.“ Efezským 2:21 Písmo jasne odhaľuje, že náš Stvoriteľ nie je nejakým odmeraným panovníkom, ktorý sa drží stranou od svojho ľudu. Je potešený prebývaním medzi tými, ktorým poskytol zmierenie a odpustenie.
V čase, keď sa po celom svete šíria správy o koronavíruse, sa pastori a cirkevní vodcovia zaoberajú tým, ako sa postaviť k tejto epidémii. V histórii cirkvi muselo mnoho pastorov čeliť podobným výzvam. Keď bol Charles Haddon Spurgeon ešte len mladým kazateľom, obdivoval puritánskych duchovných, ktorí sa neprestávali starať o chorých a umierajúcich počas veľkej morovej epidémie v Londýne v roku 1665.
Bez toho, aby si sa sýtil Božím slovom každý deň, nebudeš zdravý.
Čo sa týka služby, musíš byť dôveryhodný v narábaní s Písmom, v starostlivosti o ľudí a v žití života, ktorý je v zhode s posolstvom.
V roku 1527, po menej ako 200 rokoch, od kedy čierna smrť zabila asi polovicu populácie v Európe, sa tento mor znovu objavil v Lutherovom rodnom meste, Wittenberg, a v okolitých mestách. V liste pastorovi Johannovi Hessovi, ktorý prosil o pomoc, hovorí Martin Luther o zodpovednosti bežných občanov počas nákazy.
Si človekom, ktorý sa dokáže v tomto svete divoko zatúlať, alebo si pod Božou prevýchovou?
Predchádzajúca II. časť Vernosť: Potvrdzuješ svoje slová skutkami aj v najmenších veciach? Božia vernosť spočíva v tom, že vždy vykoná to, čo hovorí, že vykoná: „Verný je Ten, ktorý vás povoláva: On to urobí.“ (1. Tesalonickým 5:24)
Predchádzajúca I. časť Pokoj: Usiluješ sa zachovávať jednotu Ducha aj za cenu značnej osobnej námahy? Duch Svätý je veľkým Zjednotiteľom cirkvi. Kvôli Ježišovmu dielu na kríži robí zo Židov a pohanov jedného nového človeka (Efezským 2:15). Berie vzájomných nepriateľov a premieňa ich na „spoluobčanov Boha“ (Efezským 2:19). V Ňom sme zbudovaní v príbytok Boží (Efezským 2:21-22).
Zo všetkých požehnaní, ktoré máme v Kristovi, existuje nejaké väčšie ako prebývajúca prítomnosť Ducha Svätého? Duch osvetľuje tvár nášho Spasiteľa (Ján 16:14), vkladá nebo do našich sŕdc (Efezským 1:13-14) a do úst slová: „Abba, Otče!“ (Rimanom 8:15). Mnoho z nás je však zmätených ohľadom rozpoznania prítomnosti Ducha.
Ťažkosti vo svete sú mnohé a často neľútostné. Nie je preto ľahké upriamiť sa na nebo tak, že zostaneme pokojní, keď na nás doľahnú utrpenia pozemského života.
Som presvedčený o tom, že najbežnejším dôvodom, prečo hriech víťazí nad kresťanmi, je, že mnohých hriech tak zvádza, že si už ani úprimne neuvedomujú jeho skutočnosť. Vôbec sa ním nezaoberajú. Je veľmi jednoduché si hriech ospravedlniť ako nejaký nedostatok v osobnosti alebo produkt vplyvu okolitého prostredia.
Pán Ježiš žil na zemi so živým a každodenným vedomím neba a pekla. Tieto úžasné skutočnosti boli neustále relevantné pre spôsob, akým žil a vyučoval. Ak je skutočne pravdou, že budeme večne žiť v požehnaní alebo mukách, potom zabezpečenie jedného a únik od druhého je oveľa dôležitejšou realitou ako väčšina z toho, nad čím premýšľame.
Mám jeden zvláštny zvyk počas šoférovania. Zakaždým, keď za svojím ramenom objavím obrys čiernobieleho sedanu (pozn. prekladu: policajné auto v USA), inštinktívne stiahnem svoju pravú nohu a trikrát skontrolujem rýchlosť. Moje vedomosti o dopravných predpisoch sa nezmenili, ale fyzická prítomnosť predstaviteľov zákona tieto poznatky zhmotňuje. Autorita reprezentovaná policajným autom oživuje známe pravdy.
Pre milióny kresťanov na celom svete je cena za nasledovanie Ježiša vysoká. Napriek tomu ju platia s odvahou a nádejou.
So žiadostivosťou sa nebojuje, pred žiadostivosťou sa uteká.
