„…na ktorom každé stavanie, (príslušne) pospájané, rastie v chrám svätý v Pánovi.“ Efezským 2:21 Písmo jasne odhaľuje, že náš Stvoriteľ nie je nejakým odmeraným panovníkom, ktorý sa drží stranou od svojho ľudu. Je potešený prebývaním medzi tými, ktorým poskytol zmierenie a odpustenie.
V čase, keď sa po celom svete šíria správy o koronavíruse sa pastori a cirkevní predstavení zaoberajú tým, ako sa postaviť k tejto epidémii. V histórii cirkvi muselo mnoho pastorov čeliť podobným výzvam. Keď bol Charles Spurgeon ešte len mladým kazateľom, obdivoval puritánskych duchovných ktorí sa neprestávali starať o chorých a umierajúcich počas veľkej morovej epidémie v Londýne v roku 1665.
Bez toho, aby si sa sýtil Božím slovom každý deň, nebudeš zdravý.
Čo sa týka služby, musíš byť dôveryhodný v narábaní s Písmom, v starostlivosti o ľudí a v žití života, ktorý je v zhode s posolstvom.
V roku 1527, po menej ako 200 rokoch od kedy čierna smrť zabila asi polovicu populácie v Európe, sa tento mor znovu objavil v Lutherovom domovskom meste vo Wittenbergu a v okolitých mestách. V liste pastorovi Johannovi Hessovi, ktorý prosil o pomoc, Martina Luther zvažuje zodpovednosť bežných občanov počas nákazy.
Si človekom, ktorý sa dokáže v tomto svete divoko zatúlať, alebo si pod Božou prevýchovou?
Predchádzajúca II. časť Vernosť: Potvrdzuješ svoje slová skutkami aj v najmenších veciach? Božia vernosť spočíva v tom, že vždy vykoná to, čo hovorí, že vykoná: „Verný je Ten, ktorý vás povoláva: On to urobí.“ (1. Tesalonickým 5:24)
Predchádzajúca I. časť Pokoj: Usiluješ sa zachovávať jednotu Ducha aj za cenu značnej osobnej námahy? Duch Svätý je veľkým Zjednotiteľom cirkvi. Kvôli Ježišovmu dielu na kríži robí zo Židov a pohanov jedného nového človeka (Efezským 2:15). Berie vzájomných nepriateľov a premieňa ich na „spoluobčanov Boha“ (Efezským 2:19). V Ňom sme zbudovaní v príbytok Boží (Efezským 2:21-22).
Zo všetkých požehnaní, ktoré máme v Kristovi, existuje nejaké väčšie ako prebývajúca prítomnosť Ducha Svätého? Duch osvetľuje tvár nášho Spasiteľa (Ján 16:14), vkladá nebo do našich sŕdc (Efezským 1:13-14) a do úst slová: „Abba, Otče!“ (Rimanom 8:15). Mnoho z nás je však zmätených ohľadom rozpoznania prítomnosti Ducha.
Ťažkosti vo svete sú mnohé a často neľútostné. Nie je preto ľahké upriamiť sa na nebo tak, že zostaneme pokojní, keď na nás doľahnú utrpenia pozemského života.
Som presvedčený o tom, že najbežnejším dôvodom, prečo hriech víťazí nad kresťanmi, je, že mnohých hriech tak zvádza, že si už ani úprimne neuvedomujú jeho skutočnosť. Vôbec sa ním nezaoberajú. Je veľmi jednoduché si hriech ospravedlniť ako nejaký nedostatok v osobnosti alebo produkt vplyvu okolitého prostredia.
Pán Ježiš žil na zemi so živým a každodenným vedomím neba a pekla. Tieto úžasné skutočnosti boli neustále relevantné pre spôsob, akým žil a vyučoval. Ak je skutočne pravdou, že budeme večne žiť v požehnaní alebo mukách, potom zabezpečenie jedného a únik od druhého je oveľa dôležitejšou realitou ako väčšina z toho, nad čím premýšľame.
Mám jeden zvláštny zvyk počas šoférovania. Zakaždým, keď za svojím ramenom objavím obrys čiernobieleho sedanu (pozn. prekladu: policajné auto v USA), inštinktívne stiahnem svoju pravú nohu a trikrát skontrolujem rýchlosť. Moje vedomosti o dopravných predpisoch sa nezmenili, ale fyzická prítomnosť predstaviteľov zákona tieto poznatky zhmotňuje. Autorita reprezentovaná policajným autom oživuje známe pravdy.
Pre milióny kresťanov na celom svete je cena za nasledovanie Ježiša vysoká. Napriek tomu ju platia s odvahou a nádejou.
So žiadostivosťou sa nebojuje, pred žiadostivosťou sa uteká.
Je nejaký zvyk dôležitejší ako udržiavanie svojej duše na dosah Božieho hlasu? Popri základných prirodzených zvyklostiach, ktorým sa nevieme vyhnúť, stojí jeden nadprirodzený zvyk vo vzťahu k nášmu duchovnému zdraviu a rastu na čele všetkých ostatných: počúvanie Božieho hlasu skrze Jeho slovo.
„Sviecou tela je oko. Preto ak je tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude plné svetla; ale ak je tvoje oko skazené, celé tvoje telo bude plné tmy. Ak už aj svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, akáže je potom sama tma?“ Matúš 6:22-23
Vyrastal som v zbore, ktorý neoslavoval advent. Mal som už viac ako 20 rokov, keď som bol uvedený do adventnej tradície a nijak špeciálne ma vtedy nenadchla. Veď čo je tak cenné na štyroch týždňoch túžobného očakávania? Zdá sa, že je to v rozpore s prevládajúcou veselou atmosférou, ktorá panuje v nákupných centrách.
Vzťah kresťanov k alkoholu je jedným z pretrvávajúcich problémov. Mnohokrát bol zdrojom vášnivých sporov a rozdelení. Ide o dôležitú tému obzvlášť v súčasnosti, kedy je alkohol dostupný skutočne komukoľvek a kedykoľvek. Chcel by som preto rozobrať problém alkoholu, respektíve jednu jeho časť.
