Mali sme vedieť, že to prichádza. V roku 1989 dvaja mladí aktivisti tlačia na normalizáciu homosexuality spoluautorstvom na knihe, ktorá má slúžiť ako manuál politickej stratégie a príručka pre vzťah s verejnosťou v rámci tohto hnutia.
„Tu susedia a tí, ktorí ho predtým videli žobrať, povedali: Či to nie je ten, čo sedával a žobral?“ (J 9:8) Čiže všetko, čo mohol robiť, bolo sedieť na kraji cesty, žobrať s košíkom alebo pohárom v ruke a vravieť, „Majte zľutovanie nad slepým.“ To bolo všetko, čo vedel.
Apoštol Pavel nariaďuje cirkvi v Ríme, aby sa nepripodobňovala tomuto svetu, ale aby sa premenila obnovením mysle (Rim 12:2). Počas poučovania kresťanov v Korinte o tom, ako viesť duchovný zápas, ich vyzýva, aby každú myšlienku podrobili v Kristovu poslušnosť (2. Kor 10:5).
Čo ti príde na um, keď počuješ slovné spojenie hlava cirkvi? Niektorých napadne pápež v Ríme. Iných známy pastor alebo skupina starších (členovia staršovstva / presbyterstva). Zatiaľ čo ostatných možno cirkevná centrála vo vzdialenom meste. Pisatelia Novej zmluvy sú však v tomto jednotní. Hlavou cirkvi je Ježis Kristus.
Až do dnešných dní vyvoláva otázka postavenia Božieho zákona v kresťanskom živote množstvo debát a diskusií. Práve to je tá chvíľa, kedy sa môžeme niečo priučiť od našich predchodcov. Kalvínovo klasické pojednanie o zákone v Inšitúciách kresťanského náboženstva je v tomto smere obzvlášť nápomocné.
Svet vydavateľstiev len zriedkakedy sleduje, ako nejaká kniha dosiahne status svetového trháku. Knihe Chatrč od Williama Paula Younga sa však podarilo viac než to. S viac ako 10 miliónmi predaných výtlačkov a prekladom do viac ako 30 jazykov sa zaradila medzi najpredávanejšie knihy históre a čitatelia sú z nej nadšení.
Naši predkovia by boli veľmi prekvapení, aké otázky dnes musíme riešiť. Keď sa kresťania spýtajú, či by mali cvičiť jogu, vzbudzujú touto otázkou v časoch jej veľkej popularity údiv. Nebolo tomu tak stále.
Nedávno sa skončil mojej manželke obľúbený seriál a celkom ju to vzalo. Jednou z jeho ústredných tém bolo poukázanie na kultúru služobníctva. Kedykoľvek nejaký člen rodiny zazvonil, hlavný sluha ho okamžite ubezpečil, že dostane, čo potrebuje. Zaráža ma, že takto funguje mnoho ľudí dnes, obzvlášť tínedžeri, ktorí považujú Boha za čašníka.
Buďme k sebe úprimní. Väčšina z nás už aspoň raz chcela preskočiť nejaký úsek Biblie nie preto, žeby sme ho považovali za menej dôležitý alebo nepríjemný, ale preto, že je tak trochu nudný. Aj keď to nepovieme nahlas, kladieme si otázku, prečo by som nemal preskočiť menej zaujímavé časti Biblie?
Je pravdepodobné, že budeš dnes pochválený niekým za to, čo spravíš alebo povieš. Ak nie dnes, tak zajtra alebo budúci týždeň. Ako na to zareaguješ? Ako na to obvykle reaguješ? Tým, ako reagujeme na chválu druhých, ukazujeme, akú vysokú mienku o sebe máme.
Čítaj si Bibliu kvôli myšlienkam autora, nie vlastným Keď si čítame, chceme vedieť, na čo nám autor vo svojom texte upriamuje pozornosť. Mal nejaký zámer, keď to písal. Nikdy sa na tom nič nezmenilo. Je to skutočná historická udalosť. Nečítame si kvôli našim vlastným skúsenostiam. Čítame si kvôli objaveniu objektívnej reality.
Biblia mi povedala, že si ťa mám vziať. Všimni si, že som nepovedal, “Boh mi povedal, že si ťa mám vziať.” V dnešnej dobe je totiž množstvo ľudí, ktorí tvrdia, že im Boh povedal vziať si konkrétnu osobu. Ako pastor sa s tým stretávam častejšie, ako si myslíš.
Jednou z výhod čítania si starých kníh je, že nám umožňujú predstaviť si príjemnú konverzáciu so skvelým mysliteľom, ktorý nežije už stáročia. Často som si pomyslel: “Ako rád by som si posedel a porozprával sa s Johnom Owenom!”
Bol som zmätený jedným problémom, ktorý pretrváva v cirkvi po roky a ktorý ma hlboko trápi. Týmto problémom je: Prečo je tak ťažké pre kresťanov sa modliť?
Nie je nič natoľko premieňajúce ako modlitba. Ľudia sa ma často pýtajú, “Prečo tak naliehaš na modlení?” Odpoveď je veľmi jednoduchá – lebo to robil Ježiš. Mohli by sme zmeniť nadpis Evanjelia podľa Lukáša na Evanjelium modlitby. Ide tu o modlitebný život Ježiša.
Ešte pred uverejnením kontroverznej encykliky o životnom prostredí, urobil pápež František v Dóme sv. Marty prehlásenie, ktoré poskytlo pre tento dokument teologický rámec. Doposiaľ bolo odhalených množstvo omylov, ktorých sa pápež dopustil ohľadne fungovania vedy, ekonomiky a politiky, ale tieto prešľapy blednú v porovnaní s jeho teologickými omylmi.
1. Duch Svätý je osoba Najdôležitejšia pasáž, ktorá to podporuje je Ján 14:16-17. Aspoň 3 veci v tejto kapitole potvrdzujú, že Ježiš rozmýšľa o Duchu Svätom ako o osobe a nie iba ako o sile.
Základný rámec príbehu: Boh vytvoril perfektný svet – raj bez nevľúdneho počasia, mrazu, bleskov, sucha, krupobitia, bez smrti, bez rozpadu ľudských tiel. Muž so ženou však neposlušnosťou vpustili smrť a ničenie do sveta a zmenili podstatu ich bytia a udalostí sveta spôsobiac, že hnev Boží bude pred ich očami.
Počas posledných stoviek rokov bol zákon daný Bohom Mojžišovi na hore Sinaj (Exodus 20) obeťou veľmi zlého tlaku. Výsledkom toho je aj zlé pochopenie veršov ako Rimanom 3:31 na jednej strane: „Či teda vierou rušíme zákon? Vôbec nie! Ale platnosť zákona potvrdzujeme.“
