info@pravdavlaske.sk
Facebook
Twitter
YouTube
Instagram
  • ZDROJE
  • VIDEÁ
    • Kázne
    • Témy
    • Kazatelia
  • ČLÁNKY
    • Biblické hodiny
    • Názory
    • Zamyslenia
  • KNIHY
  • LINKY
  • O NÁS
  • KONTAKTUJTE NÁS

Pochopenie milosti a vyvolenia

14. júla 2017laskavpravde

Čo ako prvé niekoho napadne, keď sa začne hovoriť o Božej zachraňujúcej milosti? Pre väčšinu veriacich, v podstate aj pre väčšinu ľudí, je to Kristov kríž. Dáva to zmysel, pretože to predstavuje vyvrcholenie Božieho spasiteľského diela a plne to ukazuje na Božiu lásku voči strateným hriešnikom.

Hoci Božia milosť je najjasnejšie a najplnšie vyjadrená v obeti Božieho Syna a v spáse hriešnikov, napriek tomu vyjadrenie Božej milosti nie je obmedzené len na Kristovu osobu a Jeho dielo. Božia milosť je staršia než samotná história, existovala ešte pred samotným stvorením sveta. Nie je vyliata len v momente spasenia,je viditeľná cez Boží večný plán vykúpenia. Napokon On si ešte pred stvorením sveta vyvolil tých, ktorých zachráni (Efežanom 1:4).

Milosť a vyvolenie

Teológovia hovoria o tejto vzácnej pravde ako o doktríne vyvolenia, ktorá býva hlavným bodom mnohých debát a neraz aj rozdelenia zborov. Pravda o vyvolení je dôležitá pre pochopenie toho, kto je Boh, Jeho plánu vykúpenia a Jeho plánu pre cirkev. Ale niektorí, ktorí vyznávajú lásku k Bohu a veria Biblii, napriek tomu neznášajú a dokonca opovrhujú touto doktrínou.

Odmietnutie tejto doktríny má veľké negatívne dôsledky, pokiaľ ide o praktické aspekty evanjelizácie a kresťanskej služby. Kresťania, ktorí neveria, že Boh zvrchovane priťahuje svojich vyvolených ku Kristovi, sú nútení svojím teologickým stanoviskom zaujať veľmi pragmatický postoj k evanjelizácii (svoje aktivity vyberáme podľa toho, čo funguje). Stále viac sa zaujímajú o „konanie“ než o pravdu, lebo ich doktrína ich vedie k tomu, aby verili, že všetko závisí na ich schopnostiach, múdrosti alebo presvedčení. Aké ohromné bremeno a zodpovednosť si zobrali na seba!

Avšak doktrína vyvolenia by nemala uhasiť evanjelizačné úsilie v zboroch ale práve naopak: mala by nás k tomu podnecovať. Zatiaľ čo Pán vie, koho si vyvolil do večnosti, my nedokážeme nahliadnuť do Jeho diela vyvolenia (porovnaj s 5. Mojžišovou 29:28). Namiesto toho sa máme horlivo usilovať o každého hriešnika, kým je ešte čas na pokánie. Preto by sme mali verne prehlasovať pravdu z Izaiáša 59:1-2 každému uchu, ktoré počuje: „Ajhľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka zachraňovať, a Jeho ucho nie je tak nedoslýchavé, aby nepočulo. Ale vaše neprávosti sa stali hrádzou medzi vami a vaším Bohom! Vaše hriechy zakryli Jeho tvár pred vami, takže nepočuje.“

My, ktorí poznáme a milujeme Boha, nesieme zodpovednosť viery. Pokiaľ budeme dýchať, máme povinnosť hlásať dobrú správu o Ježišovi Kristovi čo najzrozumiteľnejším a najpresvedčivejším spôsobom tak, aby aj iní mohli byť privedení k spásonosnému poznaniu o Ňom. „Keď teda vieme, čo je bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí.“ (2. Korinťanom 5:11)

A čo viac, musíme sa držať doktríny vyvolenia s veľkou pokorou. Naše spasenie nie je naša zásluha, ale je to nezaslúžený dar od milostivého Boha. A On nás nechal na tomto svete, aby sme šírili tento dar iným hlásaním Jeho slova.

Chápanie Božej zvrchovanej milosti je stredobodom cirkvi a vyjadrením toho, ako funguje. Správny pohľad na Božiu milosť nám ukazuje, v akom vzťahu sme k ostatným veriacim. Hovorí, ako máme evanjelizovať stratených. Definuje úlohu pastora. Dotýka sa každého aspektu života v Tele Kristovom.

Milosť a spravodlivosť

Typickou námietkou tých, ktorí sú skeptickí voči doktríne vyvolenia (alebo sú dokonca proti nej), je, že sa Boh javí ako neférový. A zdá sa, že je to pravdivá námietka, ak slovo „spravodlivý“ definujeme na základe padlého ľudského názoru. Povieme si: „Prečo Boh nejedná s každým rovnako? Ja by som s každým jednal rovnako.“

Boh nepremýšľa tak, ako si myslíme my, ani nekoná tak, ako by sme konali my. „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov“ (Izaiáš 55:8). Je múdrejší a oveľa spravodlivejší ako my. On nie je porovnateľný so žiadnym ľudským štandardom. Pamätajte na slová apoštola Pavla, ktorý hovorí: „Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho.“ (Rimanom 11:33)

Okrem toho, otázka, ktorú by sme si mali položiť, keď premýšľame o doktríne vyvolenia, nie je „prečo Boh nezachráni každého?“ ale „prečo Boh vôbec niekoho zachráni?“ Boh určite nie je povinný komukoľvek preukazovať milosť. A práve to robí milosť milostivou.

Keď uvažujeme, čo je spravodlivé z pohľadu vyvolenia, tak všetky ľudské predpoklady a štandardy musia ísť bokom. Namiesto toho sa musíme sústrediť na Božiu prirodzenosť, teda: čo je Božia spravodlivosť? Jednoducho povedané, je to základná Božia vlastnosť, ktorou On, nekonečne a dokonale spravodlivý, robí to, čo On chce. Ako povedal William Perkins: „Nemyslime si, že Boh robí niečo, pretože je to dobré a správne, ale ide skôr o dobrú a správnu vec, pretože to tak chcel Boh a stojí si za tým.“ Boh určuje, čo je spravodlivé. On sám je prirodzene spravodlivý a čokoľvek robí, všetko odráža Jeho prirodzenosť. Takže čokoľvek, čo robí, je správne. Jeho slobodná vôľa (a nič iné) je to, čo určuje spravodlivosť. Čokoľvek si zaumieni, je spravodlivé, a je to spravodlivé, lebo On si to zaumienil, nie naopak. Neexistuje vyšší štandard spravodlivosti, ako je Boh sám.

V Zjavení Jána 19:6 sa píše: „Haleluja! Ujal sa kráľovstva Pán, náš Boh vševládny!“ Na nebi aj na zemi, On je Strážca a Stvoriteľ všetkého stvorenstva. On je Ten najvyšší a „všetci obyvatelia zeme sú pokladaní za nič; podľa svojej vôle nakladá s nebeským vojskom aj s obyvateľmi zeme; niet nikoho, kto by mohol prekážať Jeho rukám a opýtať sa Ho: Čo to robíš?“ (Daniel 4:32). On je Všemohúci, ktorý robí všetky veci podľa svojej vôle. On je nebeský Hrnčiar, ktorý berie naničhodných hriešnikov a robí z nich užitočné nádoby. Písmo poukazuje na padlú ľudskú rasu ako na hromadu hliny, ako na špinavý, beztvarý materiál, ktorý by sám o sebe len stvrdol do niečoho úplne bezcenného a neatraktívneho. Z toho obyčajného kusu špiny vytvára všemocný Hrnčiar jedinečné predmety na rôzne účely. Rovnako ako pozemský hrnčiar, ktorý vyrába popolník, zároveň z toho istého materiálu robí aj nádoby na servírovanie jedla, tak aj nebeský Hrnčiar vyrába nádoby na česť aj na hanbu (Rimanom 9:21). Niektorí aby ukázali Jeho slávu a milosť, iní aby slúžili Jeho hnevu. A Písmo ďalej hovorí, že On vždy naplní svoj dokonalý plán s trpezlivosťou a láskavosťou, nikdy nie zo zlomyseľnosťou a krutosťou: „Čo teda, keď Boh, chcejúc dokázať hnev a oznámiť svoju moc, nádoby pripravené na zahynutie, znášal s trpezlivosťou veľkou aj preto aby vyjavil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, vopred pripravených na slávu.“ (Rimanom 9:22-23). Napokon, Boh je ten, kto rozhoduje a určuje osud každého človeka. Kedže je náš Stvoriteľ a spravodlivý Vládca, starostlivo riadi každý detail vo svojom vesmíre, čím je inak povedané to, že On je Boh: zvrchovaný všemocný Pán.

Úprimne povedané, jediný dôvod, prečo by si mal veriť vo vyvolenie, je ten, že sa o ňom dočítaš v Božom slove. Žiadny človek ani spoločenstvo ľudí nevymyslelo túto doktrínu. Je to ako doktrína večného trestu: je v rozpore so všetkými prirodzenými sklonmi a preferenciami ľudskej mysle. Odporuje pocitom neznovuzrodeného srdca. A podobne ako doktrína o svätej Trojici a nadprirodzeného narodenia nášho Záchrancu Pána Ježiša Krista, tak aj pravda o vyvolení, pretože bola Bohom zjavená, musí byť prijatá jednoduchou a pevnou vierou. Ak máte Bibliu a veríte tomu, čo hovorí, nemáte inú možnosť.

Ak uvažujeme, že Božia spravodlivosť je charakterizovaná Jeho povahou a nepodlieha padlým ľudským predpokladom, začneme chápať, že Boh svojou podstatou a vlastnou zvrchovanosťou definuje všetko, čo robí ako spravodlivé ale aj ako dokonalé. Stvoriteľ nie je svojmu stvorenstvu nič dlžný, dokonca ani to, čo On s radosťou dáva. Takže Boh robí presne to, čo chce robiť. Nikto a nič nemôže zmariť ani prekonať Jeho vôľu. To je vlastne samotná podstata toho, čo vyznávame, keď Ho uznávame za všemohúceho Boha.

John MacArthur

Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B170710

Tags: John MacArthur, vyvolenie

Súvisiace zdroje

J. MACARTHUR Život s jasným cieľom, kniha Ricka Warrena

19. februára 2017laskavpravde

Verný služobník študuje

30. apríla 2019laskavpravde

J. PIPER Ako chápeš podstatu evanjelia?

31. augusta 2017laskavpravde

...aby vás vietor učenia nehádzal na strany, ale aby sme verne hovorili pravdu v láske a vo všetkom rástli v Kristovi.

Články

  • Biblické hodiny
  • Názory
  • Zamyslenia

Videá

  • Paul Washer
  • John Piper
  • Spasenie
  • Ježiš Kristus

Archív

Všetky práva vyhradené | pravdavlaske.sk 2020