Predchádzajúca III. časť Chlieb náš každodenný daj nám dnes! Toto je prvá z troch zostávajúcich prosieb, v ktorej od Boha žiadame to, čo je v našom záujme a čoho máme nedostatok. Prosíme za všetko, čo vyžaduje naše telesné blaho, nielen aby sme sa mali čím živiť a obliekať, ale vôbec za všetko, čo On sám zaobstaráva.
Predchádzajúca II. časť Posväť sa meno Tvoje! Menom Božím sa tu označuje Jeho moc, ktorá sa skladá zo všetkých cností, ako je sila, múdrosť, spravodlivosť, milosrdenstvo a pravda. V tom je totiž Boh veľký a podivuhodný, že je spravodlivý, múdry, milosrdný, mocný, pravdivý, atď.
Predchádzajúca I. časť Hneď na začiatku sa stretávame s tým, čo sme už spomenuli: že každú modlitbu musíme predniesť Bohu v Kristovom mene, nakoľko Mu ani v žiadnom inom mene (dokonca ani v našom vlastnom) nemôže byť prednesená. Ak voláme Boha Otcom, vždy pred seba staviame Kristovo meno. Kristus sám je jediným dôvodom nášho vypočutia.
Modlitba je vlastne pohnutím nášho vnútra, ktoré sa vylieva a predkladá Bohu. Z tohto dôvodu nám dal Kristus najlepšie pravidlo pre modlitbu: Prikázal nám vchádzať do komôrky a tam sa za zatvorenými dverami modliť k nášmu Otcovi, aby nás náš Otec, ktorý je v skrytosti, vypočul (Matúš 6:6).
Je vôbec potrebné sa modliť? Táto otázka občas povstane aj v dnešných dňoch. Podľa všetkého bola modlitba populárna aj pred 500 rokmi. V slávnom diele Jána Kalvína, Inštitúcia kresťanského náboženstva, je modlitbe venovaný značný priestor a je tam uvedených množstvo dôvodov, prečo sa máme modliť.
