Ako som sa tak rozprával s ľuďmi z iných náboženstiev, vysvitlo, že väčšina z nich, ak nie všetci z nich, učia, že každý je Božím dieťaťom.
Je jedno, či je človek Moslim a učí, že všetky deti sa rodia ako moslimské a potom sú zvedené diablom, alebo či je človek Mormon a učí, že každý na Zemi už predtým, ako sa narodil, existoval ako duchovné Božie dieťa. Väčšina náboženstiev, okrem kresťanstva, sa zhoduje v tom, že ľudia sa rodia ako Božie deti. Ale za posledné roky som si všimol, že mnoho kresťanov mylne súhlasí s týmito falošnými náboženstvami.
Biblia jasne hovorí, že to tak nie je. Je mnoho pasáží v Biblii, ktoré hovoria o tom, že človek sa stáva Božím dieťaťom až v určitom období svojho života, nie bezprostredne pri narodení. Chcel by som poukázať na štyri hlavné pasáže, ktoré sú dôležité pre pochopenie tejto problematiky.
Ján 1:12-13
„Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno, ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha.“
Ján nám to jasne vysvetľuje v prvej kapitole svojho evanjelia. Slovo stať sa v 12. verši je kľúčové, pretože nám poukazuje na to, že bolo určité obdobie v živote každého Božieho dieťaťa, kedy ním nebol. Tí, ktorí s pokorou prijali Krista, činili pokánie zo svojich hriechov a zistili, že zúfalo potrebujú, aby sa Ježiš stal ich Pánom, títo ľudia dostali právo stať sa deťmi Božími. Ján neustále pripomína čitateľom, že dôvod, prečo boli ochotní prijať Krista, nespočíval v tom, že by to robili z vlastnej vôle alebo, že by boli múdrejší ako ostatní okolo nich, ale že Boh svojou milosťou povolal tých, ktorí sa stanú Jeho deťmi.
Efežanom 1:5,6
„…keď nás z lásky podľa milostivej rady svojej vôle predurčil byť Mu synmi skrze Ježiša Krista a zvelebovať slávu Jeho milosti, ktorou nás omilostil v Milovanom.“
Doktrína Božieho adoptívneho prijatia je bezpochyby jednou z najkrajších doktrín v Biblii, ale nedávala by žiadny zmysel, keby sa ľudia rodili ako Božie deti. Namiesto toho nám vyvoleniea Božie adoptívne prijatie poukazuje na to, že sme boli oddelení od Boha. Efežanom 1:3-14 je úžasný zoznam všetkých požehnaní, ktoré dostávame ako Božie deti a to, čo robí tento list najkrajším, je, že toto dedičstvo dostávame nie na základe rodového práva ale výhradne len z milosti. Pavol jasá, keď myslí na Efežanov a na skutočnosť, že sa budú spolupodieľať na všetkých týchto požehnaniach. Spomína na to, ako chodil z domu do domu po celom Efeze (Skutky 20:19-20) a prosil ich so slzami v očiach, aby činili pokánie z hriechov a nasledovali Krista. A keď bol Pavol vo väzení v Ríme dostával správy, že mnoho z nich poznalo Pána a boli Ním prijatí, aby sa mohli spolupodieľať na všetkých požehnaniach.
Efežanom 2:3
„Medzi nimi sme aj my všetci žili kedysi podľa žiadostí svojho tela, vykonávali vôľu tela a myšlienok a boli sme od prírody deťmi hnevu ako aj ostatní.“
Pavol pokračuje v 2. kapitole listu Efežanom,keď hovorí, že pred tým, ako sme sa stali deťmi Božími, sme boli deťmi hnevu. Biblia je veľmi jasná v tom, keď hovorí, že každý, kto sa narodí, je pod Božím hnevom. Boh nenávidí hriech, nenávidí pýchu a každé živé stvorenie bude zničené blížiacim sa Božím hnevom. Našou jedinou nádejou je, že nás On sám zo svojej nekonečnej milosti zachráni sám pred sebou. Kristus pretrpel hnev na kríži namiesto všetkých, ktorí sa stali Božími deťmi, aj namiesto tých, ktorý sa nimi ešte len stanú. Boží jediný Syn, ktorý nebol prijatý, zaplatil za to, aby sme ty a ja mohli byť prijatí do Božej rodiny.
Ján 8:42,44
„Ježiš im povedal: Keby bol Boh vaším Otcom, milovali by ste ma. Veď ja som z Boha vyšiel a prichádzam z Boha… Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť.“
Ježiš tu vyslovil niečo veľmi znepokojujúce. Zachádza až tak ďaleko, že tých, ktorí ho nemilujú, nazýva deťmi diabla. Jeho vysvetlenie je veľmi jednoznačné. Ak by si bol Božím dieťaťom, tak by si Ho prijal pre to, kým skutočne je, veril by si v Trojicu a s láskou by si plnil Jeho rozkazy. Ak odmietaš Boha Biblie, tak jednoducho nasleduješ cestu tohto sveta, nasleduješ knieža mocností vzduchu, ako sa píše v Efezským 2:2, a my vieme, že tým kniežaťom je samotný diabol. Sám Ježiš hovorí, že všetci ľudia, ktorí Ho nepoznajú, nielenže nie sú deťmi Božími, ale sú deťmi diabla.
V celom Písme je oveľa viac veršov, ktoré hovoria o tejto pravde. Sú dva dôvody, prečo je doktrína znovuzrodenia tak dôležitá. Po prvé si musíme uvedomiť, že sa vôbec môžeme volať deťmi Božími, že s radosťou môžeme vyhlásiť Jánove slová z 1. Jánovho listu 3:1. Vidíte tú obrovskú lásku, ktorú nám dal Otec, aby sme sa mohli volať deťmi Božími! Doktrína Božej adopcie by nám mala pripomínať skutočnosť, že sa môžeme tešiť z niečoho, čo sme si vôbec nezaslúžili. Že sme sa stali súčasťou dedičstva, na ktorý nemáme nárok, že môžeme vyznávať „Abba Otče“, pretože Boh vo svojej nekonečnej milosti nás obživil v Ježišovi Kristovi (Efezským 2:4).
Po druhé, doktrína Božieho adoptívneho prijatia nás vedie k evanjelizácii. Keď vidíme ľudí, ktorými nás Boh obklopuje, tak vidíme ľudí, ktorí nielenže nie sú súčasťou Božej rodiny, ale sú pod Božím hnevom a nasledujú svojho skutočného otca, samotného diabla. Náš súcit voči nim rastie, keď vidíme ich stav a plačeme nad ich situáciou. Zrazu, keď sa pozrieme na ľudí okolo nás, či už je ich hriech zrejmý alebo nie, pochopíme, že Boží hnev spočíva na nich a potreba ich spasenia je ohromná! Nemôžem si pomôcť: Musíme byť aktívnejší v evanjelizácii, keď zvážime dôsledky doktríny Božieho adoptívneho prijatia.
Jordan Standridge
Preložené z: http://thecripplegate.com/no-one-is-born-a-child-of-god/