Jozefovo náhle a nečakané povýšenie do pozície faraónovej pravej ruky nebolo zásluhou karmy a ani to nebolo žiadne odškodnenie. Zrada jeho bratov, poníženie v otroctve a nespravodlivosť jeho uväznenia boli skúsenosti, ktoré riadil Boh v rámci príprav na monumentálnu záchrannú akciu.
Bohaté požehnanie
Počas siedmych rokov hojnosti bol Jozef zaneprázdnený zbieraním a uskladňovaním obilia vo všetkých mestách po celom Egypte. Jeho úsilie bolo tak odmenené, že bolo až nemožné presne spočítať všetky zásoby obilia.
V tomto období sa Jozef oženil a založil si rodinu. Jozef poukázal na Božiu dobrotu tým, ako pomenoval svojich dvoch synov. Prvorodenému dal meno Menašše, čo znamená zabudnúť. Jozef vysvetlil význam mena nasledovne: “Boh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie a na celú rodinu.” (Genesis 41:51). Mladšiemu dal meno Efrajim, čo znamená plodný. Opäť vysvetlil význam tohto mena: “Boh ma učinil plodným v krajine môjho utrpenia.” (Genesis 41:52).
Boh stredobodom
Napriek tomu, čím všetkým si Jozef prešiel, bol Boh stále stredobodom jeho myslenia. Pán mu pomohol hodiť za hlavu všetku bolesť z minulosti, aby sa mohol tešiť z požehnania na tom istom mieste, kde pretrpel mnohé skúšky. Hoci sa Egypt chystal na veľký hladomor, Jozef sa tešil z veľkej hojnosti.
Keď sa dobré roky zberu skončili a začal hlad, Jozefove dôkladné prípravy sa vyplatili. Nie len Egypťania boli uchránení pred masovým hladom, ale aj mnoho ľudí z okolitých regiónov si prichádzalo kupovať jedlo do Egypta (Genesis 41:57), vrátane Jozefových bratov. Dvadsať rokov po tom, ako ho jeho bratia predali do otroctva, Jákobových desať starších synov absolvovalo tú istú cestu do Egypta, akú bol pred mnohými rokmi nútený absolvovať ich brat, Jozef.
Boh pomohol Jozefovi vydržať toto všetko, aby pomocou jeho úsilia mohla byť Jákobova rodina zachránená pred hladom a privedená na miesto, kde sa mohla rozrásť na veľký národ. Toto všetko bolo súčasťou naplnenia sľubu, ktorý dal Pán Abrahámovi pred tromi generáciami (Genesis 15:13-14). Vďaka Božej prozreteľnosti nastal ironický zvrat, Jozefovi bratia prichádzajú do Egypta, aby sa vyhli smrti a boli zachránení práve tou osobou, ktorú chceli pred dvoma desaťročiami zabiť.
Jozef túto iróniu nepovažoval za tragédiu. Rozpoznal Božiu prozreteľnosť v jeho predošlých činoch. Pochopil, že Boh si ho použil na to, aby zachoval svoju rodinu a priviedol ju dole do Egypta. Všetko sa dialo podľa Božej vôle. Vypočujte si teológiu zameranú na Boha, ktorá si podmanila Jozefove myslenie, keď utešoval svojich bratov slovami:
“Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. Teraz sa však netrápte, a nech vás to nemrzí, že ste ma predali, lebo Boh ma poslal pred vami, aby som vás zachoval nažive. Lebo už dva roky trvá hlad v krajine a ešte päť rokov nebude ani orby ani žatvy. Boh ma poslal zachovať vás ako zvyšok na zemi a udržať vás nažive pre veľké vyslobodenie. Teda nie vy ste ma sem poslali, ale Boh: On ma urobil otcom a pánom jeho celého faraónovho domu aj panovníkom nad celým Egyptom.” (Genesis 45:4-8).
Trikrát Jozef zdôraznil, že za tým všetkým bol Boh. Jozef neospravedlňoval hriech svojich bratov, ale zdôraznil skutočnosť, že Pán si dokáže na splnenie svojich zvrchovaných plánov použiť aj skazené rozhodnutia hriešnych ľudí. Vďaka tomu, že Boh poslal Jozefa do Egypta, mohol byť Jákob s celou svojou rodinou zachránený pred hladomorom, ktorý mohol vyhubiť práve sa rozrastajúci izraelský národ.
Prechod do Egypta
Keď sa Jákob dopočul, že jeho milovaný Jozef je žije, spočiatku tomu nedokázal uveriť (Genesis 45:26). Mal už 130 rokov, ale napriek tomu sa unáhlene pripravil na cestu do Egypta, aby mohol vidieť svojho dlho strateného syna. Po ceste sa mu Boh zjavil v sne a zopakoval mu, že toto všetko bolo súčasťou Jeho plánu naplnenia zmluvy s Abrahámom. Pán povedal Jákobovi: “Ja som Boh, Boh tvojho otca. Neboj sa odísť do Egypta, lebo tam urobím z teba veľký národ.” (Genesis 46:3; Genesis 12:1-3).
Faraón srdečne prijal Jozefovho otca aj bratov a ponúkol im ten najlepší kraj v Egypte, kraj menom Góšen. Tam boli schopní usadiť sa so svojimi rodinami, rozmnožiť svoje stáda a rozrastať sa. Jákob žil ešte ďalších 17 rokov v Egypte a zomrel vo veku 147 rokov. Počas nasledovných 450 rokov sa Izrael vzmohol zo 70-členného národa na takmer dvojmiliónový národ, dosť veľký na to, aby dokázal zabrať zasľúbenú zem. Keď sa spätne na to všetko pozrieme, môžeme vidieť to, čo Jozef nemohol: skrze neho dal Pán do pohybu udalosti, ktoré formovali históriu Izraela, ktorá vyvrcholila obetovaním Jeho Syna.
Boh je stále zvrchovaný
Hoci Jozefove okolnosti a jeho význam vo vykupiteľskej histórii boli jedinečné, jeho zmýšľanie by mali napodobňovať všetci veriaci. Boh, ktorý dohliadal na všetky udalosti v Genesis 37-50, je stále na svojom tróne. Bol zvrchovaný aj nad Jozefovými okolnosťami a tak isto je zvrchovaný aj nad našimi okolnosťami. Nie vždy chápeme, čo sa okolo nás deje, ale podobne ako Jozef môžeme spočinúť v dôvere v skutočnosť, že Pán nemá len kontrolu, ale každou jednou okolnosťou nás posúva bližšie k naplneniu svojho plánu.
V celom Písme je téma Božej zvrchovanosti opakovane prezentovaná ako útecha pre veriacich. Nemusíme sa ničoho obávať, pretože náš nebeský Otec vládne nad všetkým. On je všemohúci, vševediaci a všadeprítomný a On zasľúbil, že všetky veci budú slúžiť na Jeho slávu a k nášmu dobru (Rimanom 8:28). Nemáme sa čoho obávať, lebo keď Boh stojí za nami, kto môže byť proti nám (Rimanom 8:31)? Nikto nedokáže odporovať Jeho vôli a nič nedokáže zmariť Jeho plány (Izaiáš 14:27).
Tieto verše spolu s mnohými ďalšími veršami ukazujú, že Biblia je jednoznačná v odhaľovaní Božej zvrchovanej kontroly nad všetkými vecami a všetkými ľuďmi. Jozefov príklad nám pripomína, že “náš Boh, ktorý je v nebesiach, robí všetko, čo sa Mu páči.” (Žalm 115:3). To znamená, že Mu môžeme dôverovať a úplne spočinúť v skutočnosti, že On je stále na svojom tróne. Prijatie tejto reality nám nezaručí to, že do našich životov neprídu žiadne skúšky, ale nám to umožní nájsť radosť a pokoj uprostred nich (Jakub 1:2-4). Tak teda, keď nám aj iní ubližujú alebo život sa zdá byť ťažkým a neférovým, môžeme triumfálne vyhlásiť s Jozefom: „Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré…“ (Genesis 50:20).
- časť: Jozef: Božia zvrchovanosť v našich skúškach
- časť: Jozef: Dokonalosť Božej zvrchovanosti
- časť: Jozef: Jeho miesto v Božom pláne
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B140529