Predchádzajúca 1. časť série 7 článkov o rodičovstve s názvom „Naplnená rodina“. Nemôžete spasiť svoje deti. Môžete ich vychovávať k bázni pred Hospodinom a k poslušnosti pred Ním, môžete chrániť pred hriešnymi vplyvmi a zvodmi tohto sveta a môžete ich obkolesiť ľuďmi, ktorí tiež poznajú a milujú Boha.
Dnešný svet má čoraz pohŕdavejší pohľad na deti. Kultúrny obraz rodičovstva je v dnešnej dobe stále negatívnejší, pretože stále prízvukuje to, že deti sú pre rodičov frustráciou. Je pravdou, že deti prinášajú niekedy do našich životov jedinečné výzvy, mnoho nemilujúcich rodičov však tieto výzvy vníma ako prekážky ku svojmu vlastnému šťastiu.
Ako pastor miestneho zboru som stretol mnoho ľudí, ktorí nevyrastali v rodine, pre ktorú by bolo bežné chodiť v nedeľu do zboru, študovať Písmo a teológiu obsiahnutú v ňom. Stretol som však aj ľudí, ktorí vyrastali v rodinách, kde bolo bežné chodiť do zboru, ale nikto ich nenaučil, ako správne študovať Písmo a jeho teológiu.
V liste, ktorý Pavel napísal kresťanom v Kolosách, sa musel vysporiadať s falošným učením, ktoré odborníci často nazývajú aj „heréza Kolosenských.“ Toto pomenovanie vzniklo na základe dosť špecifických čŕt tohto falošného učenia a je aj zrejmé, že toto učenie sa šírilo iba v blízkom okolí tohto zboru.
Pred viac ako štyridsiatimi rokmi zasiahlo Los Angeles hrozné zemetrasenie, jedno z najhorších v dejinách mesta. Pamätám si na túto udalosť, pretože tesne pred týmto zemetrasením som odviezol jedného môjho priateľa na letisko, aby chytil let do Los Angeles, kde bol pastorom. Toto zemetrasenie zasiahlo aj budovu jeho zboru.
Je nejaký rozdiel medzi biblickým poradenstvom a kresťanskou psychológiou alebo kresťanským poradenstvom? Na prvý pohľad by sa zdalo, že biblický poradca a kresťan psychoterapeut robia mnoho rovnakých vecí.
Prečo nám Boh oveľa detailnejšie popisuje Jozefov život než životy ostatných jednotlivcov spomenutých v knihe Genesis (1. kniha Mojžišova)? Kniha Genesis má veľmi zaujímavú štruktúru. Udalosťami stvorenia prechádza raketovým tempom (opis stvorenia predstavuje približne 3% obsahu knihy), tisícročie medzi Adamom a Abrahámom popisuje tiež dosť skrátene (približne 15% obsahu knihy).
Veľkí reformátori nevymysleli päť reformačných doktrín tzv. „Solas“ (sola je latinské slovo, ktoré znamená jedine) z jedného dňa na druhý. Tieto doktríny boli neustále súčasťou Božieho slova a reformátori ich znovu objavili a ukázali ľuďom. Ale ktorých je tých 5 reformačných „Solas“?
„Vylej hnev svoj na tie národy, ktoré Ťa nepoznajú, a na rodiny, ktoré meno tvoje nevzývajú. Veď vyjedali Jákoba.“ Jeremiáš 10:25 Zaujímalo by ma, koľko mojich čitateľov sa vážne zamyslelo nad týmito slovami, ktoré vzbudzujú bázeň! Všimnite si, že strašlivé hrozby sú vyslovené proti tým, ktorí zanedbávajú rodinnú bohoslužbu!
Je zrejmé, že keď Boh povedal Mojžišovi, aby vyrobil bronzového hada, upevnil ho na palicu a podnietil uštipnutých Izraelcov, aby na neho pozreli, a budú žiť, a že im kázal evanjelium milosti.
Pokánie znamená vymeniť naše modly za Boha. Predtým, než sa dostaví zmena správania, musí nastať zmena uctievania. Ako často myslíme na pokánie? Príliš často pokladáme pokánie za výzvu vyčistiť svoje životy. Robíme dobre, aby sme vykompenzovali to zlé. Snažíme sa dokonca o nejakú stupnicu alebo to tlačíme späť na pozitívnu stranu.
Pamätám si, že pred pár rokmi náš najstarší syn na niečo narazil. Všimol si pozitívny vplyv hudby na svoju mamu. V priebehu niektorých ťažkých dní, ktoré ich sprevádzali životom, zapínal v aute určité druhy hudby. Všimol si, že môže ju povzbudiť, potešiť a rozosmiať niektorými piesňami. Hudba môže mať na človeka takýto pozitívny vplyv.
Strávil som celý svoj život v snahe byť úspešným. Myslel som si, že to bolo tým, čo by sme mali robiť. Horšie bolo to, že som si myslel, že úspech bol známkou požehnaného kresťana.
Predchádzajúca III. časť Chlieb náš každodenný daj nám dnes! Toto je prvá z troch zostávajúcich prosieb, v ktorej od Boha žiadame to, čo je v našom záujme a čoho máme nedostatok. Prosíme za všetko, čo vyžaduje naše telesné blaho, nielen aby sme sa mali čím živiť a obliekať, ale vôbec za všetko, čo On sám zaobstaráva.
Predchádzajúca II. časť Posväť sa meno Tvoje! Menom Božím sa tu označuje Jeho moc, ktorá sa skladá zo všetkých cností, ako je sila, múdrosť, spravodlivosť, milosrdenstvo a pravda. V tom je totiž Boh veľký a podivuhodný, že je spravodlivý, múdry, milosrdný, mocný, pravdivý, atď.
Predchádzajúca I. časť Hneď na začiatku sa stretávame s tým, čo sme už spomenuli: že každú modlitbu musíme predniesť Bohu v Kristovom mene, nakoľko Mu ani v žiadnom inom mene (dokonca ani v našom vlastnom) nemôže byť prednesená. Ak voláme Boha Otcom, vždy pred seba staviame Kristovo meno. Kristus sám je jediným dôvodom nášho vypočutia.
Modlitba je vlastne pohnutím nášho vnútra, ktoré sa vylieva a predkladá Bohu. Z tohto dôvodu nám dal Kristus najlepšie pravidlo pre modlitbu: Prikázal nám vchádzať do komôrky a tam sa za zatvorenými dverami modliť k nášmu Otcovi, aby nás náš Otec, ktorý je v skrytosti, vypočul (Matúš 6:6).
Niekedy sa stáva, že sa ma niekto opýta, či môžu ženy slúžiť v zbore. Moja odpoveď je vždy: „Áno, samozrejme! Každý veriaci je povolaný k tomu, aby slúžil druhému.“ Moja odpoveď by však bola iná, keby bola otázka položená presnejšie: „Existuje nejaká služba v zbore, ktorú nemôže vykonávať žena?“
Mnohí v dnešnej dobe premýšľajú a diskutujú o otázke vodcovskej úlohy ženy v zbore. Mnohé zbory dokonca už ordinujú ženy do kazateľského úradu. Aj niektoré z najväčších kresťanských denominácií v rôznych krajinách veria, že Písmo povoľuje, aby žena viedla zbor, bola súčasťou staršovstva alebo kázala v cirkevnom zhromaždení.
Prečo sa vianočná radosť tak rýchlo zmení na novoročnú úzkosť? Mnohokrát je to preto, že to, čo sme počas Vianoc cítili ako radosť, nebolo hlbšie zakorenené v Kristovi. Bol pozvaný a vítaný počas toho, ako sme sa snažili zabaliť naše obavy do baliaceho papiera, skryť naše súženia pod stromček a utopiť naše starosti vo vaječnom likéri.
