Je zrejmé, že keď Boh povedal Mojžišovi, aby vyrobil bronzového hada, upevnil ho na palicu a podnietil uštipnutých Izraelcov, aby na neho pozreli, a budú žiť, a že im kázal evanjelium milosti. Teraz si vytýčime sedem vecí, ku ktorým Izraelci neboli vyzvaní:
- Nebolo im povedané, aby vyrobili nejaké pomazanie ako prostriedok pre uzdravenie svojich zranení. To by sa im určite zdalo ako rozumnejšie. Ale zničilo by to predobraz. Mnohí doktori sú v dnešnej dobe zaneprázdnení vymýšľaním duchovných mastí, no úľavu tým neprinášajú. Tí, ktorí hľadajú duchovnú úľavu cez takéto prostriedky, sú ako chudobná žena spomenutá v evanjeliu: „Podstúpila mnoho liečení u mnohých lekárov a vynaložila všetko, čo mala, ale nič jej nepomohlo, naopak: šlo to s ňou stále k horšiemu.“ (Marek 5:26)
- Nebolo im povedané, aby slúžili zraneným a aby tým dosiahli úľavu u seba. Aj toto by sa ich sentimentu javilo ako praktickejšie a žiadúcejšie než pozeranie na kôl, avšak v skutočnosti to bolo nereálne. Aký úžitok by prinieslo človeku skočiť do hlbokej vody kvôli záchrane topiaceho sa, pokiaľ by sám nevedel plávať? Ako potom môže umierajúci a ten ktorý je neschopný zachrániť samého seba, pomôcť ostatným v podobnom stave? Aj napriek tomu sú dnes mnohí zapojení do charitatívnych činností s márnym očakávaním, že ak poskytnú úľavu ostatným, potlačia smrteľný vírus hriechu, ktorý pôsobí v ich vlastných dušiach.
- Nebolo im povedané, aby bojovali proti hadom. Keby tam bol v ten deň prítomný niekto z našich rovesníkov, naliehal by na Mojžiša, aby založil „Spoločnosť pre vyhubenie hadov.“ Ale aký úžitok by to prinieslo tým, ktorí boli už uštipnutí a umierali? Aj keby každý postihnutý zabil tisíc hadov, rovnako by zomrel. A na čo by bolo to všetko bojovanie proti hriechu? Samozrejme, odplaví to energiu tela, ale všetky tieto krížové výpravy proti nevychovanosti, neslušným výrazom a vášni, nezlepšili žiadnu spoločnosť, ani nepriviedli jediného hriešnika o jediný krok bližšie ku Kristovi.
- Nebolo im povedané, aby obetovali hada na žrď. Boh nežiadal na oplátku za ich uzdravenie žiadnu platbu. Nie, naozaj nie. Milosť prestane byť milosťou, ak je zaplatené za to, čo prináša. Ale ako často je evanjelium v tomto bode prekrúcané! Nedávno jeden autor, ktorý písal o ľudskej skazenosti, oslovoval výhradne nespasených. S Božou pomocou sa usiloval ukázať neveriacemu na hrôzu jeho stavu a ako zúfalo potrebuje Spasiteľa, aby ho zachránil od prichádzajúceho hnevu. Keď som sa posadil, pastor zboru povstal a oznámil nevhodnú pieseň a potom povzbudil všetkých prítomných, aby sa znovu „zasvätili Bohu“. Úbohý muž! Nič lepšie nepoznal. Avšak aká poľutovaniahodná slepota!
- Nebolo im povedané, aby sa modlili k hadovi. Mnohí evanjelisti povzbudzujú svojich poslucháčov, aby sa uchýlili k pokániu a prosili Boha o odpúšťajúcu milosť, a ak majú pocit, že v tom nie sú úprimní, sú vedení k tomu, aby uverili, že Boh ich počul pre ich časté rozprávanie. Ak títo „hľadači lepšieho života“ veria tomu, čo im kazateľ povedal, a to, že si to „vymodlili“ a teraz „získali odpustenie“, sú šťastní a na chvíľu pokračujú v chôdzi po čistej strane širokej cesty s ľahkým srdcom. No výsledkom takmer vždy býva, že ich posledný stav je horší než ten prvý. Drahý čitateľ, neurob tú osudnú chybu, že zameníš modlitbu za vieru v Krista.
- Nebolo im povedané, aby sa pozreli na Mojžiša. Pozerali sa na Mojžiša a naliehali na neho, aby za nich volal k Bohu. A keď Boh odpovedal, odňal ich oči od Mojžiša a prikázal im, aby sa pozerali na bronzového hada. Mojžiš bol zákonodarca a mnohí dnes na neho pozerajú, aby mali spasenie. Dôverujú svojej vlastnej nedokonalej poslušnosti Božím zákonom, že ich dostane do neba. Inými slovami, sú závislí na svojich vlastných skutkoch. Ale Písmo dôrazne prehlasuje: „On nás zachránil nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva…“ (Títovi 3,5). Zákon bol daný Mojžišom, ale milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Jedine Kristus môže zachrániť.
- Nebolo im povedané, aby pozerali na svoje rany. Niektorí si myslia, že sa musia viacej zaoberať skúmaním svojho vlastného hriešneho srdca, aby vyvolali mieru pokánia, ktorú považujú za nevyhnutnú podmienku spasenia. Ale vyvolať spasenie pozeraním do seba je rovnaké, ako keby ste sa pokúšali vyvolať teplo pozeraním sa na sneh alebo svetlo pozeraním sa do temnoty. Zaoberať sa sami so sebou znamená venovať sa tomu, čo Boh odsúdil a čo už nesie nápis o rozsudku smrti. Ale niekto by sa mohol opýtať: „Nemal by som mať asi ten zbožný zármutok, ktorý vyvolá pokánie, než uverím v Krista?“ Určite nie. Nemôžeš mať zbožný zármutok, pokiaľ nie si zbožnou osobou. A nemôžeš byť zbožným, pokiaľ si sa nepoddal Bohu a nepočúvol si Ho svojou vierou v Krista. Viera je počiatkom akejkoľvek zbožnosti.
Vyššie sme uviedli sedem bodov, aby sme ukázali na niektoré zlozvyky, ktorými Nepriateľ klame zástupy duší. Veľmi sa obávame, že v našich zboroch dnes existujú mnohí, ktorí si vážne myslia, že sú kresťanmi, ale veľmi sa mýlia. Ak verím, že som milionár, neznamená to, že ním aj som. Ak verím, že som spasený, ale nie som, moje presvedčenie o svojom stave ma nezachráni. Diabol je šťastný, keď sa mu podarí presunúť pozornosť prebudeného hriešnika z Krista na niečo iné: dobré skutky, pokánie, pocity, predsavzatia, krst… čokoľvek. Len nech to nie je sám Kristus.
Preložené z: http://www.reformace.cz/reformace-c-43/jak-uspesne-oklamat-sam-sebe-j-3-15
