„Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete.“ Lukáš 13:3 Pokánie je jedným zo základných kameňov kresťanstva. V Novej zmluve nájdeme prinajmenšom šesťdesiat zmienok o pokání. Ktorú prvú doktrínu kázal náš Pán Ježiš Kristus? Vieme, že hovorí: „Kajajte sa, verte evanjeliu.“ (Marekk 1:15).
Ak niekto odpovie, že konal pokánie, túžim, aby sa vážne preskúmal ohľadom siedmych dôsledkov pokánia, ktoré apoštol predkladá v 2. liste Korintským 7:11: „Ajhľa, už to, že ste sa rmútili podľa vôle Božej, aké snaženie vyvolalo u vás: akú obranu, akú nevôľu, aký strach, akú túžbu, akú horlivosť, akú odvetu!
„Hovorím vám: taká radosť býva pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie.“ (Lukáš 15:10) Prečo sa obyvatelia nebies radujú nad hriešnikmi, ktorí činia pokánie? Boh sa neraduje z pokánia hriešnikov preto, že by to pridalo niečo k Jeho radosti a sláve, ktorá vyplýva z Jeho podstaty.
Zdá sa, že dnes je veľký zmätok ohľadom doktríny pokánia. Čo to znamená činiť pokánie? Ako sa to robí? Vyžaduje sa to pre spasenie? Funguje to? Je pre nás dôležité, aby sme pokániu správne rozumeli. Ale aby tomu tak bolo, potrebujeme najskôr porozumieť problému hriechu.
Už si si uvedomil, že si zhrešil proti nekonečne svätému Bohu a že tvojou jedinou nádejou v deň súdu je mocný Obhajca na tvojej strane?
Ľútosť nad hriechom ešte nemusí byť pokáním. Judáš takisto cítil výčitky, keď zradil Pána Ježiša, ale pokánie nečinil (Matúš 27:3). Pokánie nie je len obyčajné rozhodnutie správať sa lepšie. Každý, kto si niekedy dal novoročné predsavzatie, vie, ako veľmi ľahko dokáže zlyhať ľudské odhodlanie.
Príslovia 3:34 “Boh sa vysmieva posmievačom, ale pokorným dáva milosť.”
Pred pár rokmi som sedel vo svojej prednej verande a čítal si, keď zrazu zaznel hlas: „Pane, radi by sme si s vami pohovorili o tom, či ste už pozvali Ježiša do svojho srdca.“ Pred mojimi dverami nestáli žiadni sektári, ale evanjelikálni kresťania, ktorí si robili starosti o môj duchovný stav.
Pre vykúpenú dušu, ktorá nie je úplne uspokojená a utíšená v Bohu, temnota a smäd nemá konca. Písmo vtedy nemá žiadnu chuť. Modlitby sa zdajú byť navracané s pečiatkou „Vrátiť odosielateľovi.“ Rozptýlenia vchádzajú do najlepších pokusov mať stíšenie s Bohom. Spomienky na vrúcnu blízkosť s Kristom rozochvievajú dušu.
Jedným z najväčších dôkazov toho, že si kresťan, nie je to, že si bezhriešny, ale to, že rastieš v citlivosti na hriech a že ho vyznávaš.
Predchádzajúca II. časť S druhým narodením prichádza aj veľká zmena. Nové stvorenie už nie je viac tým istým človekom. Je iného ducha. 4. Mojžišova 14:24 vraví: „Avšak svojho služobníka Káléba, pretože v ňom bol iný duch a dokonale sa ma verne pridŕžal, uvediem do krajiny, do ktorej vošiel, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva.“
Skutočné pokánie spôsobuje radikálnu zmenu smerovania života.
Pokánie znamená vymeniť naše modly za Boha. Predtým, než sa dostaví zmena správania, musí nastať zmena uctievania. Ako často myslíme na pokánie? Príliš často pokladáme pokánie za výzvu vyčistiť svoje životy. Robíme dobre, aby sme vykompenzovali to zlé. Snažíme sa dokonca o nejakú stupnicu alebo to tlačíme späť na pozitívnu stranu.
Dôkazom, že si sa v minulosti skutočne kajal a skutočne uveril, je, že sa kajáš a veríš dodnes.
Konferencia s Paulom Washerom 2017, Kromeříž, ČR
Nový vzťah s Kristom znamená nový vzťah k hriechu.
Kto mi dá spočinúť v tebe? Kto mi dá, aby si prišiel do môjho srdca a opojil ho? Aby som zabudol na svoju zlobu a objal teba, jediné svoje dobro? Čím si mi? Zmiluj sa, aby som mohol hovoriť.
