„Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ Matúš 5:7 Božie slovo úžasne potešuje tých, ktorí veria v Krista. Zároveň si však musíme priznať, že nás niektoré pasáže desia. Uvažujme na chvíľu nad podobenstvom o zlom sluhovi z Matúša 18:21-35, ktorý nedokázal odpustiť.
„Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ Matúš 5:6 Každý, kto sa aspoň pasívne zaujíma o americkú kultúru, nepochybne súhlasí, že táto spoločnosť je poháňaná veľkou mierou súťaživosti. Napriek stále prítomnej existencii síl, ktoré sa ju snažia eliminovať, úspechy v ekonomike a na akademickom poli dokazujú, že mala nepochybne pozitívny vplyv na túto krajinu.
„Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú.“ Matúš 5:5 Z každého svetonázoru nevyhnutne vyplývajú dôsledky a niektoré svetonázory mali tak negatívny dopad ako Nietzscheho nihilizmus. Jeho predstava o nadčloveku, supermanovi, ktorý si vytvára vlastné hodnoty, žije podľa vlastných pravidiel a uplatňuje svoju vôľu k moci, bola hnacou silou nacistického Nemecka a pokusom o vyhladenie „nehodiacich sa“ jednotlivcov v koncentračných táboroch.
„Blahoslavení plačúci, lebo oni potešenia dôjdu.“ Matúš 5:4 Porozumenie toho, že Kristus začína blahoslavenstvá zasľúbením, že kráľovstvo nebeské patrí len tým, ktorí uznávajú svoju chudobu v duchu a teda činia pokánie a veria v evanjelium (Matúš 5:3), nám pomáha vyhnúť sa základnej chybe, ktorá sa často vyskytuje vo výkladoch Ježišových vyučovaní.
„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.“ Matúš 5:3 Cirkev počas celej svojej histórie považovala Matúšovo evanjelium za primárny nástroj vyučovania, hlavne kvôli začleneniu veľkých blokov Ježišových inštrukcií vrátane kázne na hore. Naše štúdium začíname práve touto známou kázňou.
Keď autor listu Židom menoval starozmluvných hrdinov viery, nezabudol ani na Samsona (Židom 11:32). Skutočne? Samsonov život, ktorý je zaznamenaný v knihe Sudcov od 13. do 16. kapitoly, znie ako príbeh o sebestrednom superhrdinovi, ktorého slabosť voči nežnejšiemu pohlaviu nakoniec porazí.
John Wycliffe zanechal po sebe v cirkvi dojem: 43 rokov po jeho smrti nechali autority vykopať jeho telo, spáliť jeho pozostatky a hodiť popol z nich do rieky Swift. Ani po tom sa ho však nezbavili. Wycliffeovo učenie sa ďalej šírilo aj napriek snahám o jeho potlačenie.
Moja manželka a ja sme sa v jeden večer pred pár dňami zastavili po ceste domov na sendvič. Vošli sme do obchodu, zobral som sendvič a na pokladni som si všimol nápis: „Júnové horoskopy v predaji.“ Pomyslel som si: „Júnové horoskopy, rovnako ako všetky ostatné, v kontajneri.“
„Ajhľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu. Nie zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich zobral za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta.“ (Jeremiáš 31:31-32a)
„Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrestám ho ľudskou palicou a ľudskými údermi. Ale svoju milosť mu neodoberiem, ako som ju odobral Saulovi, ktorého som spred teba odstránil.“ (2. Samuelova 7:14-15)
„Lebo ty si Hospodinovi, svojmu Bohu, svätým ľudom. Teba si vyvolil Hospodin, tvoj Boh, aby si Mu bol vlastným ľudom medzi všetkými národmi, ktoré sú na zemi.
„Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme.“ (Genezis 12:3) Bolo by úplne spravodlivé, ak by nás Stvoriteľ obišiel a zanechal v hriechu po tom, čo Adam porušil v Édene zmluvu skutkov. Nezvládli sme našu skúšku, hoci sme na to mali v záhrade vytvorené ideálne podmienky.
„Vtedy Nóach postavil oltár Hospodinovi a vzal zo všetkých čistých zvierat, zo všetkých čistých vtákov a obetoval spaľované obete na oltári. Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil.
„Hospodin Boh vzal človeka a voviedol ho do záhrady Éden, aby ju obrábal a strážil. Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.“ (Genezis 2:15-17)
Sedel som oproti mužovi, ktorý vyjadroval rozhorčenie nad svojou manželkou a manželstvom. Ušetrím vás detailov, ale hovoril niečo takéto: „Potrebujem to. Ona mi to neposkytuje. Som nešťastný. Prečo mi to neposkytuje?“ To, čo ti cez môj opis neviem sprostredkovať, je jeho sklamanie v hlase. Bol si už na jeho mieste, všakže?
Na začiatku svojho mníšskeho života sa Martin Luther prehrabával v kope kníh, až natrafil na zväzok kázní Jána Husa, Čecha, ktorý bol odsúdený ako heretik. „Zostal som ohromený úžasom,“ napísal neskôr Luther. „Nechápal som, pre akú príčinu bol tento veľký muž, ktorý vykladal Písmo s takou závažnosťou a zručnosťou, upálený.“
14. júna začali majstrovstvá sveta (pozn. ďalej len MS) vo futbale na štadióne Lužniki v Moskve. Diváci z celého sveta sledovali, ako sa 32 tímov zišlo pri otvorení najväčšieho sviatku oslavujúceho šport, ktorý je známy pod názvom futbal. Nasledujúci mesiac bude asi 3,2 miliarda ľudí sledovať, ako budú jednotlivé tímy súťažiť v 11-tich mestách Ruska.
Jedným z mojich najvzrušujúcejších dní bol deň, keď som sa obrátil ku Kristovi. Bol som naplnený túžbou evanjelizovať. Veľmi ma však zarmútilo, keď som povedal svojim kamarátom o svojom obrátení a oni si mysleli, že som sa zbláznil. Iba sa na tom zabávali a aj napriek tomu, že som im zvestoval evanjelium, zostali neobrátení.
Pavel v liste Efežanom venuje veľkú pozornosť ekleziológii (učenie o cirkvi). V skutočnosti môžeme povedať, že list Efezským je odpoveďou na otázku: Čo je cirkev? V liste Efezským 2:19-22 Pavel prirovnáva cirkev k budove Božej domácnosti. Kresťania sú súčasťou Božej domácnosti v zmysle toho, že sú adoptovaní do Božej rodiny. Toto je ďalším obrazom, ktorým Písmo opisuje cirkev.
Praktizovanie trpezlivosti je práve tými chvíľami, kedy najviac pociťujeme páľavu posvätenia a vnútorných vzdychov Ducha (Rimanom 8:23). Chvíľami sa môže zdať, že sa meníme do podoby Ježiša takmer bez námahy. Vietor Ducha v našich plachtách kŕmi samozábudlivosť. Avšak súčasťou čakania je aj vedomá námaha. Zakúšame horkosť pilulky trpezlivosti a preciťujeme, ako sa pomaly zosúva dole naším hrdlom.
