Čo ako prvé niekoho napadne, keď sa začne hovoriť o Božej zachraňujúcej milosti? Pre väčšinu veriacich, v podstate aj pre väčšinu ľudí, je to Kristov kríž. Dáva to zmysel, pretože to predstavuje vyvrcholenie Božieho spasiteľského diela a plne to ukazuje na Božiu lásku voči strateným hriešnikom.
Ako Boh dokazuje svoju spravodlivosť v potrestaní hriechov?
Ak chceš, aby Ježiš porazil moc tvojich hriechov, vzdaj sa všetkého a príď k nemu.
Je vôbec potrebné sa modliť? Táto otázka občas povstane aj v dnešných dňoch. Podľa všetkého bola modlitba populárna aj pred 500 rokmi. V slávnom diele Jána Kalvína, Inštitúcia kresťanského náboženstva, je modlitbe venovaný značný priestor a je tam uvedených množstvo dôvodov, prečo sa máme modliť.
„Usychá tráva, vädne kvet, ale slovo nášho Boha zostáva naveky.“ Izaiáš 40,8
Moderná doba zmenila definície sexuality, ktorej hranice pri stvorení určil Boh Biblie.
Jozefovo náhle a nečakané povýšenie do pozície faraónovej pravej ruky nebolo zásluhou karmy a ani to nebolo žiadne odškodnenie. Zrada jeho bratov, poníženie v otroctve a nespravodlivosť jeho uväznenia boli skúsenosti, ktoré riadil Boh v rámci príprav na monumentálnu záchrannú akciu.
Môže to znieť čudne, ale dokonca aj vo väzení zakúšal Jozef Božie požehnanie. Jeho administratívne zručnosti si všimol správca väzenia a onedlho zveril Jozefovi všetky záležitosti, ktoré sa diali vo väzení. Jozef bol tak schopný a efektívny, že správca „žalára nedohliadal na nič, čo mal Jozef v rukách, pretože Hospodin bol s ním. Hospodin korunoval úspechom všetko, čo Jozef robil.”
Jedenásť vážnych tvárí úzkostlivo pozeralo na podlahu. S očami upretými do zeme, celá ich pozornosť bola sústredená na muža pred miestnosťou. Skrčený v napätom tichu, jedenásti kľačali pred najmocnejším vládcom v krajine s vedomím, že má moc ich popraviť.
Nič nenapraví teológiu človeka lepšie ako Božie slovo.
Láska je v postmodernom svete prekrútená a kázanie o hriechu a skazenosti je aj mnohým evanjelikálom odporné.
Kresťania v Písme a v histórii verili, že aby bol človek spasený, musí počuť a uveriť evanjeliu Pána Ježiša Krista.
Zneužívateľ Zneužívateľ využíva svoju vedúcu pozíciu k dosiahnutiu osobitného prospechu. Najčastejšie ide o uspokojenie svojej sexuálnej žiadostivosti alebo naplnenie túžby po moci. Peter aj Júda dobre poznali jeho chúťky: „A mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a potupia cestu pravdy“ (2 Pt 2:2).
História Kristovej cirkvi sa nedá oddeliť od histórie satanových pokusov ju zničiť. Zatiaľ čo množstvo výziev, ktorým musela čeliť povstalo zvonku, tie najnebezpečnejšie boli z jej vnútra. Ide o falošných učiteľov, šíriteľov bludov prezlečených za učiteľov pravdy. Majú rôzne podoby a sú prispôsobení dobovým a kultúrnym súvislostiam.
Rok 2017 je rokom Martina Luthera alebo by aspoň mal byť. Pred približne 500 rokmi, 31. októbra 1517, pribil Luther 95 téz na dvere Wittenbergského kostola. Napriek tomu sa ešte v tejto chvíli Luther nestal plnohodnotným protestantom. Trvalo mu to asi 8 rokov (1513-1521) kým sa dopracoval k dôkladnému pochopeniu evanjelia.
Najdôležitejšia otázka, ktorú si musí položiť každy jeden človek: Aká je jediná cesta spásy?
Ako súvisí Božia zvrchovanosť s ľudskou vôľou?
Kresťania by nemali súdiť druhých kresťanov. Kresťania by mali súdiť druhých kresťanov. To je to, čo Biblia učí. Potvrdzuje to aj apoštol Pavol v tom istom liste na miestach od seba oddelených iba niekoľkými odsekmi.
Kresťania popri správnej túžbe žiť v radikálnej poslušnosti Božiemu slovu nesmú podľahnúť pasci farizejstva a neustále sa preskúmavať Božím slovom.
