Nebudem sa opierať o názory ľudí a vysvetlím túto záležitosť veľmi jednoducho a jasne. Všeobecne povedané, starí aj noví autori túto vec zahmlili, keď vykladali Písmo takým spôsobom, aby zároveň uspokojili aj úsudok ľudského rozumu. Nezdalo sa totiž humánne učiť, že človek hreší z nevyhnutnosti.
“a proto se navzájem napomínejte každý den, dokud se říká dnes, aby nikdo z vás nebyl zatvrzen klamem hříchu.” Židům 3:13 Hřích je největší zlo v celém vesmíru. Je to původce všech obtíží. Všechny druhy zla berou svou hořkost z tohoto pramene, ze kterého vyvěrá pelyněk a žluč.
“Neprosím jenom za ně, ale i za ty, kteří budou skrze jejich slovo věřit ve mne; aby všichni byli jedno jako ty, Otče, ve mně a já v tobě, aby i oni v nás byli jedno, aby svět věřil, že jsi mne poslal ty.” Jan 17:20-21
“Milovaní, jestliže nás srdce neodsuzuje, máme radostnou důvěru k Bohu.” 1. Janova 3:21 Pohleďte, tento text je řečen Božím lidem. Mluví k těm, kteří se nazývají milovaní. Jsou to lidé, kteří jsou zvláštně milováni Bohem a jeho dětmi.
„I stalo se ke mně Hospodinovo slovo: Lidský synu, čím bude dřevo vinné révy lepší než jiný strom, vinná ratolest, která byla mezi stromy v lese?“ Ezechiel 15:1-2
“A Ježíš zvolal mocným hlasem: “Otče, do tvých rukou odevzdávám svého ducha.” Když to řekl, vydechl naposled.” Lukáš 23:46 To byla poslední slova našeho Pána Ježíše Krista před smrtí, “Otče, do tvých rukou odevzdávám svého ducha.” Může to být poučné, když vám připomenu, že Kristových zvolání z kříže bylo sedm.
“Když jsem mlčel, mé kosti chřadly, neboť jsem celé dny naříkal.” Žalm 32:3 Je obecně známé, že žal, který v sobě dusíme, se stává silnějším a silnějším. Je to veliká úleva, když začneme plakat; je to takový ventil našeho srdce.
“Víte také, jaký je čas, že už nastala hodina, abyste procitli ze spánku; vždyť nyní je naše záchrana blíže, než když jsme uvěřili.” Římanům 13:11 Toto napomenutí, jak asi chápete, není adresováno bezbožným.
“Ale toto vám, bratři, říkám, že čas je zkrácený. A tak ti, kdo mají ženy, jako by je neměli.” 1. Korintským 7:29 Ten text neříká, že věk tohoto světa je krátký. I když i to by byl pravdivý výrok. Ve srovnání s věčností je i ten nejdelší čas jako hlavička špendlíku.
Mnohí dobre poznajú posledný príkaz nášho Pána Ježiša Krista. Chápu ho však a dodržiavajú len niektorí.
„Pre svoje meno, Hospodine, odpusť mi moju vinu, lebo je veľká.“ Žalmy 25:11 DOKTRÍNA: Ak skutočne prídeme k Bohu po milosť, veľkosť nášho hriechu nebude žiadnou prekážkou pre jeho odpustenie. Nasledovné veci musíme mať na pamäti, keď skutočne prichádzame k Bohu po milosť: Mali by sme vidieť našu úbohosť a vnímať našu potrebu milosti.
„Ale na časy tejto nevedomosti nehľadí Boh, no teraz dáva zvestovať ľuďom, aby sa všetci všade kajali; lebo určil deň, keď spravodlivo bude súdiť svet skrze Muža na to ustanoveného.“ Skutky apoštolov 17: 30–31 Podľa zjavenia evanjelia bude tento súd vykonávať Človek Ježiš Kristus. Boh bude súdiť svet.
Keď zápasím s hriechom a bojujem za vieru, niekedy si želám, aby snaha o svätosť prišla v nejakej takejto rovnici: ([X minút čítania Biblie] + [Y minút modlitby]) x [Z dní v týždni] = svätosť.
Pomerne pravidelne, keď sa nejakí ľudia sťahujú na úplne nové miesto, ma zvyknú kontaktovať s otázkou, či im môžem poradiť nejaký zdravý miestny zbor. Niekedy sa stane, že v danom okolí mám nejaké kontakty, ale sú aj situácie, kedy im neviem odporučiť žiadny zbor.
Čo sa pre teba stalo na kríži? Mnohí pohotovo (a správne) odpovedia: „Pán Ježiš zomrel za moje hriechy.“ Napriek tomu, že sa týchto päť krásnych slov vyznačuje jednoduchosťou, často sú nesprávne pochopené a vysvetlené. Kto bol Ježiš a čo bolo Jeho zámerom?
Prečo je potrebná viera, aby sme mohli mať úžitok z Kristovho vykupiteľského diela? Tu sú dôvody: 1. z úcty k Bohu; 2. z úcty ku Kristovi; 3. z úcty k stvoreniu; 4. z úcty k našej úteche.
„Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete.“ Lukáš 13:3 Pokánie je jedným zo základných kameňov kresťanstva. V Novej zmluve nájdeme prinajmenšom šesťdesiat zmienok o pokání. Ktorú prvú doktrínu kázal náš Pán Ježiš Kristus? Vieme, že hovorí: „Kajajte sa, verte evanjeliu.“ (Marekk 1:15).
Keď sa zastavíme a spomenieme si, že Boh existuje – že stvoril všetko, čo je, z ničoho, že všetko udržiava pri živote, sekundu za sekundou, len slovom z Jeho úst, že vládne nad každou vládou na Zemi, že vstúpil do Svojho stvorenstva, vzal na seba ľudské telo, pretrpel slabosť a pokušenie, znášal nepriateľstvo až na smrť, a to až na…
Ak niekto odpovie, že konal pokánie, túžim, aby sa vážne preskúmal ohľadom siedmych dôsledkov pokánia, ktoré apoštol predkladá v 2. liste Korintským 7:11: „Ajhľa, už to, že ste sa rmútili podľa vôle Božej, aké snaženie vyvolalo u vás: akú obranu, akú nevôľu, aký strach, akú túžbu, akú horlivosť, akú odvetu!
Mnoho ľudí si myslí, že Kristovo božstvo vynašiel v 4. storočí cisár Konštantín, ale pohľad na vyjadrenia raných cirkevných otcov dokazuje, že ide o hrubé prekrútenie faktov.
