1. Duch Svätý je osoba Najdôležitejšia pasáž, ktorá to podporuje je Ján 14:16-17. Aspoň 3 veci v tejto kapitole potvrdzujú, že Ježiš rozmýšľa o Duchu Svätom ako o osobe a nie iba ako o sile.

Cirkev – gr. ekklésia, t.j. tí, ktorí su zhromaždení

Základný rámec príbehu: Boh vytvoril perfektný svet – raj bez nevľúdneho počasia, mrazu, bleskov, sucha, krupobitia, bez smrti, bez rozpadu ľudských tiel. Muž so ženou však neposlušnosťou vpustili smrť a ničenie do sveta a zmenili podstatu ich bytia a udalostí sveta spôsobiac, že hnev Boží bude pred ich očami.

Počas posledných stoviek rokov bol zákon daný Bohom Mojžišovi na hore Sinaj (Exodus 20) obeťou veľmi zlého tlaku. Výsledkom toho je aj zlé pochopenie veršov ako Rimanom 3:31 na jednej strane: „Či teda vierou rušíme zákon? Vôbec nie! Ale platnosť zákona potvrdzujeme.“ 

Biblia potvrdzuje Bibliu Starozákonní pisatelia odkazujú, buď konkrétne alebo všeobecne, že to, čo píšu sú samotné slová Boha približne 4000 krát. 2000 krát priamo prehlasujú, že k nim Boh takto prehovoril, ale najmenej 4000 krát potvrdzujú, že to čo píšu je Slovo Božie.

Predzvedieť / vopred poznať (gr. proginóskein, prognósis) – predom poznať, vedieť, schváliť (výskyty: Rim 8:29, 2Pt 3:17, 1Pt 1:20, atď.)

Židia si mysleli, že Boh ich musí určite zachrániť. Mysleli si, že na to majú nárok od narodenia. Neboli vari potomstvom Abrahámovým? Zaiste k tomu mali nejaké právo. Táto kapitola  rieši otázku práva. Žiadny človek nemá právo na milosť Božiu.

(Luther) Apoštol učí ľudí poslušnosti k svojim pánom, dávajúc im lásku a pomoc. (MacArthur) Pavol v záverečných piatich kapitolách vysvetľuje ako majú veriaci v praktickom živote aplikovať obšírne teologické vyučovanie zaznamenané v kapitolách 1-11.

(Whitefield) V tejto kapitole Pavol zobrazuje Izrael ako nezachránený pre zavádzajúcu horlivosť a ignorantstvo, aj keď je evanjelium ponúkané všetkým a malo by byť kázané všetkým. V kapitole 9 je prehliadanie Izraela zobrazené z Božej strany; v kapitole 10 z ľudskej strany.

(Luther) Ako apoštol učí kresťanskú etiku, jeho najväčšou starosťou do konca listu je vykorenenie vlastnej múdrosti a tvrdohlavosti. Z tohto dôvodu začína týmto duchovným morom a jeho rozdrvením dobrými skutkami, pretože ten ničí duchovný zrod pod príťažlivým prevlekom požehnania.