Mnohí dobre poznajú posledný príkaz nášho Pána Ježiša Krista. Chápu ho však a dodržiavajú len niektorí. Matúš zaznamenáva posledný Kristov príkaz na konci svojho evanjelia, keď Ježiš poveruje svojich učeníkov týmito slovami: “Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.” (Matúš 28:19-20). Veľké poverenie bolo príkazom pre všetkých učeníkov Ježiša Krista, aby „vyrábali“ ďalších učeníkov. Členovia prvotnej cirkvi činili mnoho učeníkov tým, že verne ohlasovali Pánovo evanjelium (Skutky 14:21). Členovia cirkvi 21. storočia môžu urobiť z posledného Kristovho príkazu svoju prvoradú záležitosť, keď pochopia a budú uplatňovať štyri kľúčové charakteristiky pravého učeníka, ktoré sú uvedené v Matúšovi 28:16-20.
Oddanosť Kristovi
Na konci svojej pozemskej služby Kristus požiadal svojich učeníkov, aby sa s ním stretli na určenom vrchu neďaleko Galiley. Keď tam učeníci prišli, aby sa nechali poveriť Božím Synom, prvé, čo urobili, bolo, že sa mu poklonili (Matúš 28:17). To je úctivý postoj každého pravého učeníka. Keď sa Boží Syn pravdivo neuctieva, nemožno mu skutočne slúžiť. Naše uctievanie je najzmysluplnejšie a naša oddanosť je najúctivejšia, keď neustále hľadáme spôsoby, ako osláviť nášho Spasiteľa. Jedným z najdôslednejších spôsobov, ako to môžeme robiť, je zvestovať Jeho slávne evanjelium v celej sfére nášho vplyvu. Keď sa Božia milosť šíri k čoraz väčšiemu počtu ľudí, spôsobí to, že vďačnosť sa rozmnoží na Božiu slávu (2. Korintským 4:15). Veľký evanjelista 1. storočia bol tak oddaný Kristovi, že mohol s úplnou úprimnosťou povedať: “Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk.” (Filipským 1:21). Keďže Kristus vykúpil každého kresťana z otroctva hriechu, mal by byť úplne oddaný svojmu milosrdnému Vykupiteľovi: “Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.” (1. Korintským 6:20).
Podriadenosť Kristovi
Druhou charakteristikou pravého učeníka je postoj bezpodmienečnej podriadenosti nášmu Majstrovi. Skôr než Ježiš vydal svoj posledný príkaz, potvrdil svoje božské právo na jeho vydanie: “Bola mi daná všetka moc na nebi i na zemi” (Matúš 28:18). Podriadenie sa absolútnej zvrchovanej autorite Kráľa kráľov nie je pre učeníka možnosťou, ale záväznou povinnosťou a kráľovskou výsadou.
Poslušnosť Kristovi
Srdečná túžba poslúchať Toho, ktorý dal svoj život za hriešnikov, je ďalším znakom pravého učeníka. Poslušnosť Kristovi bude motivovaná našou vášnivou láskou k nemu. Ježiš povedal: “Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania” (Ján 14:15). Čím hlbšia je naša láska k Spasiteľovi, tým väčšia bude naša túžba páčiť sa mu v poslušnosti: „Láska Kristova totiž spája nás…aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕtvych.” (2. Korintským 5:14-15). Kristov učeník ho bude nasledovať v poslušnosti, pričom bude zotrvávať v jeho slove (Ján 8: 31-32). Dôkazom pravého učeníka je to, čo robí pre svojho Pána a Majstra.
Poslušnosť veľkému povereniu je veľmi podobná poslušnosti príkazu, ktorý dal Boh Adamovi a Eve: “Ploďte a množte sa” (1. Mojžišova 1:28). Podobným spôsobom sú všetci kresťania povolaní k tomu, aby sa plodili a množili. Tí, ktorí skutočne rozumejú evanjeliu, zasejú semená nepominuteľného Božieho slova a prinesú ovocie. Niektorí stonásobné, iní šesťdesiat a ďalší tridsať (Matúš 13,23). Budú rozmnožovať nových učeníkov a učiť ich zachovávať všetko, čo Ježiš prikázal. Z Božej milosti sa títo noví učeníci stanú zo srdca poslušnými Pánovmu učeniu (Rimanom 6:17).
Kresťanov treba upozorniť, že tí, ktorí neprinášajú ovocie, nie sú pravými Kristovými učeníkmi. Ježiš povedal: “Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi. ” (Ján 15:8). Náš Pán, ktorý je pravým viničom, si nás vyvolil, aby sme prinášali ovocie (Ján 15:16). Podľa podobenstva, ktoré Ježiš prináša, stromy, ktoré neprinášajú ovocie, sú neužitočné a mali by byť vyťaté (Lukáš 13:7). Kiež by toto triezve varovanie spôsobilo, že by sme sa všetci prioritne zamerali na posledný Kristov príkaz. Žime pre to, čo pretrvá celú večnosť, a nie pre to, čo je dočasné a nakoniec zhorí.
Kristova prítomnosť
Pán žatvy nás neposiela pracovať na polia osamotených. Sľubuje, že bude s nami vždy, až do konca sveta. Bez neho by sme boli bezmocní, keby sme sami prinášali ovocie (Jn 15, 4). Pán Ježiš však ponúka svoju moc zachraňovať duše prostredníctvom svojej stálej prítomnosti. On bude vždy s tými, ktorí mu patria, a posilní ich, aby boli verní jeho poslednému príkazu.
Praktické aplikácie
Existuje mnoho kreatívnych spôsobov, ako môžeme byť verní veľkému povereniu. Tak ako mesiac vždy odráža žiarivé svetlo slnka, každý kresťan by mal vždy odrážať nádherné svetlo Syna. Keďže vieme, že ľudia sa znovuzrodzujú prostredníctvom neporušiteľného semena, ktorým je živé a trvalé Božie slovo, je potrebné zasiať toto semeno všade, kam prídeme (1. Petra 1:23). Keď zasievame semená, modlíme sa, aby našli úrodnú pôdu, zakorenili sa a začali rásť v nových učeníkov pre nášho Pána Ježiša Krista.
Rozdávajte evanjeliovú literatúru. Je to vynikajúci spôsob, ako zasiať objektívnu pravdu Božieho slova. Kamkoľvek prídeme, či už do reštaurácie, obchodu s potravinami, obchodného domu alebo na poštu sa pýtajme ľudí, či veria v nebo a ako dúfajú, že sa tam dostanú. Štyria z piatich ľudí vo svojej odpovedi nikdy nespomenú meno Ježiš. Keď odpovedia nesprávne, jednoducho sa opýtame: “Keby to podľa Biblie nebola pravda, chceli by ste to vedieť?”. Veľká väčšina ľudí odpovie “áno”, čo nám dáva príležitosť podeliť sa s nimi o evanjelium, prípadne im dať niekoľko letákov s evanjeliom.
Tie dávame aj katolíkom, keď odchádzajú zo svojich kostolov alebo kníhkupectiev. Keď sa raz katolícky kňaz dozvedel, že rozdávame evanjeliové traktáty, konfrontoval nás a spýtal sa: “Ako by sa vám páčilo, keby sme to robili vo vašom kostole?” Povedal som: “Prosím, urobte to, potrebujeme evanjelium aj u nás.” Raz si jedna katolícka mníška prezrela náš leták, ktorý obsahoval iba Písmo, a potom ho roztrhala. Moja žena povedala: “To bolo Božie slovo.” Mníška odpovedala: “To tu nepotrebujeme.” Zistili sme tiež, že umiestňovanie letákov na čelné sklá áut pri kostoloch je ďalším spôsobom, ako oboznámiť s evanjeliom tých, ktorí sú stratení v náboženstve.
Pozvite ľudí, aby si pozreli evanjelizačné video. Takto sa pred 17 rokmi táto služba začala. Každý utorok večer sme počas 3 mesiacov pozývali katolíkov k nám domov, aby si pozreli video Katolicizmus: Kríza viery. Za ten čas 17 katolíkov vymenilo svoje náboženstvo za vzťah s Ježišom ako ich úplne postačujúcim Spasiteľom. Môžem úprimne povedať, že niet väčšej radosti ako vidieť tých, ktorí boli mŕtvi vo svojich hriechoch, ako ožívajú v Kristovi Ježišovi!
Pozvite ľudí do svojho zboru alebo na biblické štúdium. Buďte ako apoštol Ondrej, ktorý vždy privádzal ľudí na stretnutie s Ježišom (Ján 1:40-42). Nebuďte ako kresťan, ktorého jeden jeho priateľ pozýval každú nedeľu ráno na golf. Po šiestich týždňoch mu ten priateľ povedal: “Vždy ťa pozývam hrať golf. Prečo ma ty nikdy nepozveš do svojho zboru?”
Usporiadajte evanjelizačnú večeru. Nie je to tak dávno, čo sme na večeru pozvali pár, s ktorým sme počas hrania tenisu nadviazali rastúce priateľstvo. Po večeri sme im povedali, že ich máme tak radi, že nemôžeme nechať prejsť ďalší deň bez toho, aby sme sa s nimi nepodelili o to, čo považujeme za najväčšiu správu, akú kedy budú počuť o najväčšom Človeku, ktorý kedy žil a ktorý ponúka najväčší dar, aký kedy môžu dostať. Povedali sme im, že keby sme boli na ich mieste, chceli by sme, aby to isté urobili aj oni pre nás. Po asi hodinovom preberaní slávneho evanjelia o milosti sme im povedali, že už o ňom nikdy nebudeme hovoriť, pokiaľ to nebudú iniciovať oni. Keď odchádzali z nášho domu, poďakovali nám, že nám na nich tak veľmi záleží. Dodnes sa neobrátili na Krista, ale zostávame najbližšími priateľmi.
Choďte na krátkodobé misijné výlety. Tieto príležitosti poskytujú kresťanom sústredený časový úsek, v ktorom sa môžu byť zameraný na evanjelizáciu bez každodenného rozptyľovania.
Rozvíjajte životný štýl evanjelizácie. Kristov učeník je ten, kto sa disciplinuje vo všetkých oblastiach duchovného života vrátane evanjelizácie. Horlivosť pre evanjelizáciu môžeme rozvíjať tak, že budeme prosiť Boha, aby nám dal rastúci súcit so stratenými, spojený s intenzívnym nadšením pre Pánovo dielo. Keď sa tak stane, budeme chcieť poznať duchovný stav každého, koho stretneme. Som presvedčený, že hlavným dôvodom, prečo kresťania verne nezdieľajú evanjelium, je to, že nechápu krutú realitu pekla. Keby sme mohli na chvíľu nahliadnuť do pekla a vidieť desivú bolesť a nekonečný trest, ktorý čaká tých, ktorí zomrú bez Krista, urobili by sme všetko pre to, aby sme ich priviedli k Spasiteľovi.
Náš veľký Boh a Spasiteľ bude najviac oslávený, keď pochopíme všetko, čo On vykonal a ešte vykoná. Nech sa naša láska a oddanosť Kristovi prejavuje tým, že budeme prinášať slávu Jeho svätému menu prostredníctvom ohlasovania Jeho úctu vzbudzujúceho evanjelia. Ovocie našej práce vyústi do pamätníkov Jeho milosti po celú večnosť. Majestátnosť milosti pri spasení prináša česť Otcovi, ktorý ho iniciuje, slávu Synovi, ktorý ho dosahuje, a úctu Duchu Svätému, ktorý ho uplatňuje. Všetci velebme Pána Ježiša Krista tým, že jeho posledný príkaz bude naším prvoradým záujmom!
Mike Gendron
Preložené z: https://www.facebook.com/JustinPetersMin/posts/2428807823897386?__tn__=K-R
