Celý národ prišiel o Vianoce. Rím sa mohol podieľať na narodení Spasiteľa, ale premeškal to. Úplne prvé Vianoce sa odohrávali v rímskom prostredí. Tak napríklad Herodes bol vládca, ktorého určil Rím. Bol to práve dekrét cisára Augusta, ktorý všetko uviedol do pohybu (Lukáš 2:1).
Kto bol cisár Augustus? V Písme sa spomína len raz, ale v dejinách Rímskej ríše zaujíma dôležité miesto. Bol vnukom Júlia Cézara. Jeho meno bolo Oktavián a Augustus bol titul, ktorý znamenal “ctihodný”. Vládol Rímu od roku 27 pred n. l. do roku 14 n. l.
Oktavián bol väčšinou benevolentný vládca. Bol zodpovedný za Pax Romana, obdobie mieru medzi všetkými časťami Rímskej ríše. Zaviedol mnohé reformy, ktorých cieľom bolo odstrániť najhoršie formy korupcie a udržať mier v celej ríši. Oktavián však prijal titul Pontifex Maximus, čo znamená “najvyšší kňaz”. Okrem toho zbožšťoval Júlia Cézara aj seba a dal postaviť chrámy na uctievanie Cézara.
Oktavián sa dostal k moci, keď bol zavraždený Július Cézar. Ten vo svojej poslednej vôli odkázal všetok svoj majetok vrátane trónu svojmu vnukovi. V polovici svojej vlády Oktavián nariadil celosvetové sčítanie ľudu. Bolo to nariadenie, o ktorom sa hovorí v Lukášovi 2:1.
Ježiš sa teda narodil v čase rozkvetu Rímskej ríše. Napriek tomu takmer celý Rím prepásol Vianoce. Rímski vojaci museli byť všade v Betleheme a okolí, dohliadať na sčítanie ľudu, registrovať ľudí a udržiavať poriadok. Napriek tomu zmeškali Ježišovo narodenie. Prečo? Lebo modloslužba. Mali svojich vlastných bohov. Dokonca boli ochotní nechať predstierať svojho cisára, že je Boh. Kristus do ich panteónu nezapadal. Žiadny mytologický boh s ním nemohol koexistovať. Preto Rimania úplne ignorovali Jeho narodenie. Toto novorodeniatko sa stalo len ďalším číslom v ich súpise.
Pohanstvo má dnes v našom svete silnú pozíciu a milióny ľudí kvôli nemu prichádzajú o Vianoce. Nehovorím len o temnom pohanstve vzdialených krajín, kde je Kristus neznámy a nepoznaný a kde sa o Vianociach nehovorí. Je zrejmé, že takýmto ľuďom unikajú Vianoce. Ale aj v našej spoločnosti existuje iná, jemnejšia forma modloslužby. A kvôli nej chýbajú Vianoce miliónom ľudí. Väčšina ľudí v Severnej Amerike neuctieva vyrezávané modly ani sa neriadi démonickými poverami ako Rimania, ale napriek tomu uctievajú falošných bohov. Niektorí ľudia uctievajú peniaze. Iní uctievajú sex. Poznám ľudí, ktorí uctievajú autá, lode, domy, moc, prestíž, popularitu a slávu. Tieto veci predstavujú pohanských bohov 21. storočia: sebectvo a materializmus. Ak uctievaš práve toto, Vianoce ti ujdú.
A nakoniec, čo je možno najsmutnejšie, aj Nazaret prepásol Vianoce. Nazaret bolo surové, nekultúrne mesto, dosť vzdialené od Betlehema. Ľudia v tomto regióne mali povesť násilníkov. Natanael vyjadril prevládajúcu mienku tohto mestečka: „Či z Nazareta može byť niečo dobré?” (Ján 1:46).
Nazaret však bol domovom Márie a Jozefa a Ježišovým chlapčenským domovom. Hoci sa narodil v Betleheme, vyrastal v Nazarete a pred očami všetkých tamojších ľudí prežil svoj dokonalý život. Napriek tomu ho úplne prehliadali. Lukáš 4 opisuje najdôležitejší sobotný deň, aký kedy Nazaret zažil:
„Tak prišiel aj do Nazareta, kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagógy a vstal, aby čítal. I podali Mu knihu proroka Izaiáša. A keď otvoril knihu, našiel miesto, kde bolo napísané: Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, a zvestovať vzácny rok Pánov. Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sadol si. Oči všetkých v synagóge upierali sa na Neho. A On im začal hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach.“ (Lukáš 4:16-21)
Po rokoch života medzi týmito ľuďmi Ježiš zjavil Nazaretčanom, kým je. Prvýkrát im verejne povedal, že je Mesiáš. A aká bola ich reakcia?
Všetci o ňom hovorili dobre a čudovali sa milostivým slovám, ktoré mu vychádzali z úst, a vraveli: ” A všetci Mu prisviedčali, obdivovali slová milosti, ktoré vychádzali z Jeho úst, a hovorili: Či Tento nie je syn Jozefov? I povedal im: Iste mi pripomeniete príslovie: Lekár, uzdrav sám seba! Počuli sme, čo sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu vo svojej otčine! A doložil: Amen, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej otčine. Ale pravdu vám vravím: mnoho vdov žilo za dní Eliášových v Izraeli, keď tri roky a šesť mesiacov bolo nebo zavreté, takže veľký hlad nastal po celej zemi, ale ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, len do Sarepty Sidonskej k žene-vdove. A mnoho malomocných žilo v Izraeli za proroka Elizea, ale ani jeden z nich nebol očistený, len Náman Sýrsky. A všetci v synagóge vzplanuli hnevom, keď to počuli; povstali, vyhnali Ho z mesta a viedli až na kraj vrchu, na ktorom bolo vybudované ich mesto, aby Ho zostrčili. Ale On prešiel pomedzi nich a vzdialil sa.“ (Lukáš 4:22-30)
Ľudia, ktorí Ježiša poznali najlepšie – tí, s ktorými vyrastal a medzi ktorými žil – sa ho pokúsili zabiť! Tomu hovorím minuté Vianoce. ” Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali,” hovorí Ján 1:11. Obyvatelia Nazareta, ktorí Ho poznali lepšie ako ktokoľvek iný, netušili, kým v skutočnosti je. Marek 6:6 hovorí, že aj Ježiš sa čudoval ich nevere.
V čom bol ich problém? Znalosť. Poznali Ho príliš dobre. Poznali Ho tak dobre, že nemohli uveriť, že je niekým výnimočným. Známosť zmiešaná s neverou je smrteľne nebezpečná. Vždy, keď mi ľudia povedia, že vyrastali v kresťanstve, ale odmietli Ho, zhrozím sa. Známosť dusí presvedčenie. Azda najtragickejším hriechom zo všetkých je nevera človeka, ktorý počul všetky kázne, presedel všetky biblické hodiny, pozná všetky vianočné príbehy, ale Krista odmieta. Pre takéhoto človeka neexistuje evanjelium, dobrá správa, pretože už pozná a odmieta jedinú pravdu, ktorá ho môže oslobodiť. Aký smutný spôsob, ako prísť o Vianoce!
Nikto nemusí prepásť Vianoce. Nevedomá zaujatosť, žiarlivý strach, pyšná ľahostajnosť, náboženské rituály, falošní bohovia a dokonca aj pohŕdavá familiárnosť sú len prejavom jediného skutočného dôvodu, prečo ľuďom uniknú Vianoce: nevera.
Ak skutočne miluješ Pána, nemôžeš dovoliť, aby sa v tvojom srdci zakorenili prejavy nevery. Nepremeškaj ďalší rok tým, že necháš svetský materializmus a sebecké snahy ukradnúť tvoju náklonnosť. Trénuj svoje srdce a upriam svoju pozornosť na obeť, ktorú Kristus priniesol za teba. Nestrácaj zo zreteľa, čo a Koho budeš oslavovať aj v nasledujúcich dňoch.
Na druhej strane, možno Vianoce skutočne neprežívaš. Možno dostaneš darčeky, zješ veľkú večeru a ozdobíš stromček, ale vo svojom srdci vieš, že sa nijako nelíšiš od hostinského, Herodesa, náboženských vodcov, obyvateľov Jeruzalema, Rimanov či obyvateľov Nazareta. Chýba ti realita Vianoc.
Nemusíš si nechať ujsť ďalšie. Odvráť sa od svojho hriechu, nevery a prijmi Krista ako Pána a Boha. On ti odpustí hriechy, zmení tvoj život a dá ti najväčší vianočný dar, aký môže ktokoľvek dostať: ” Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali. Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno ” (Ján 1:11-12).
Neprepásni tohtoročné Vianoce!
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B121219
Ďalšie články série:
Ľudia, ktorí prepásli Vianoce: náboženskí vodcovia
Ľudia, ktorí prepásli Vianoce: hostinský
Ľudia, ktorí prepásli Vianoce: Jeruzalem
Ľudia, ktorí prepásli Vianoce: Herodes