Vyhlásenie evanjelikálneho presvedčenia V predvečer 500. výročia protestantskej reformácie majú evanjelikálni kresťania na celom svete príležitosť nanovo reflektovať odkaz reformácie pre cirkev Ježiša Krista na celom svete a pre šírenie diela evanjelia.
“Vedzte, že Hospodin je Boh: On učinil nás a nie my seba…” Žalm 100,3 Preambula Evanjelikálni kresťania žijú na začiatku 21. storočia v čase historickej zmeny. Západná kultúra odišla od kresťanstva a dokonca sa odkláňa aj vo svojom chápaní toho, čo znamená byť ľudskou bytosťou.
„Lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa dajú posvätiť.“ Židom 10:14 Sú tu dve veci, ktoré sú pre nás ako pre nedokonalých zachránených hriešnikov veľkým povzbudením. Po prvé, všimnite si, že Kristus nás už urobil dokonalými: to znamená, že je to už hotové.
„Láska Kristova spája nás, ktorí takto súdime: jeden umrel za všetkých, teda všetci umreli a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕtvych.“ (2. Korinťanom 5:14-15). Čo to znamená byť kresťanom?
Nicejský koncil je často nesprávne prezentovaný sektami a iným náboženskými hnutiami. Skutočným záujmom koncilu pritom bolo jasne a jednoznačne vysvetliť vzťah medzi Otcom a Synom. Je Kristus stvorený alebo je pravým Bohom? Koncil vyslovil, že je pravým Bohom. Napriek tomu sa oponenti Kristovho božstva jednoducho nevzdávali ani po tom, čo koncil vyriekol rozhodnutie.
Toto je pastorov list 12-ročnému chlapcovi, ktorý sa pýtal otázky o nebi, pekle, spasení a zatratení: Milý ….., pýtal si sa, čo sa stane s ľuďmi, ktorý žijú na miestach, kde im nemá kto povedať o Ježišovi a zomrú bez viery v Neho. Tu je to, čo si myslím, že o tejto veci učí Biblia.
Prekvapila ma najnovšia správa od teba o tvojom zasnúbení sa. Hoci by som si prial, aby som mohol s tebou oslavovať a tešiť sa bez námietok, priznávam, že nejaké mám. Najviac ma znepokojuje, že tvoj snúbenec nepozná a nemiluje Ježiša Krista.
Slovo zástupca je nesmierne dôležité pre správne pochopenie zmierenia človeka s Bohom skrze Ježiša Krista. Neskorý švajčiarsky teológ Karl Barth raz povedal, že podľa jeho názoru je najdôležitejším slovom v celom gréckom Novom zákone nepatrné slovo „huper“. Toto nepatrné slovo je do angličtiny preložené vo význame „v mene“.
Jedna vec, ktorú majú sekty spoločné, je to, že majú nejakého vodcu, či už živého alebo mŕtveho, o ktorom vyhlásia, že je poslom pravdy. Máme tu ľudí ako Ellen G. Whiteová, Mary Baker Eddy, Joseph Smith, nekonečný zoznam pápežov, Victor Paul Wierwille, David Koresh… Je to dlhý zoznam a denne pribúdajú ďaľšie mená.
V duchu dnešného ekumenizmu vyzývajú mnohí evanjelikáli protestantskú cirkev, aby odsunula rozdiely, ktoré má s Rímom, a usilovala sa o jednotu s katolíckou cirkvou. Je to možné? Je rímsky katolicizmus jednoducho iným aspektom Kristovho tela, ktorý by mal byť pripojený so svojím protestantským náprotivkom? Je rímsky katolicizmus jednoducho jednou z kresťanských denominácií?
„Či neviete, že ktorýkoľvek boli sme pokrstení v Krista Ježiša, v Jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda spolu s Ním boli pochovaní do smrti, aby tak, ako bol Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života.“ Rimanom 6:3-4
Verš Ján 3:16 môže, ale aj nemusí byť najznámejším veršom v celom Písme. Ale určite je jedným z najviac zneužívaných a najmenej pochopených veršov. Je taký známy, že len samotná zmienka o ňom je niektorými považovaná za dostatočné hlásanie evanjelia.
I. časť článku Túžba po veľkom šťastí Odpadlík od viery nehľadá možnosť uctievania ale osobný zisk. V čase, keď bolo ťažké a drahé získať dostatok stravy, znamenalo bezplatné jedlo okamžité šťastie: človek „vyhral hlavnú cenu“. Zástupy prišli do Kafarnaumu z falošných motívov: „Keď Ho našli na druhej strane mora, povedali Mu: Majstre, kedy si sa sem dostal?“
Evanjeliu je ťažké uveriť a vyžaduje sebazaprenie. Ale odmena za vieru a obetovanie sú nezmerateľné. Áno: Brána je úzka a pravda je tvrdá. Ale čo z toho vyjde, je večný život s Bohom v nebi! Prečo by sme mali oslabovať posolstvo, ktoré je tak neuveriteľne nádherné? Prečo by sa mal niekto, keď raz počul a očividne uveril evanjeliu, od neho opäť odvrátiť?
Od nepamäti sme si mysleli, že naši mladí muži sú húževnatí, zdraví a stvorení pre rôzne aktivity. Na myseľ prichádzali slová ako nabudení, plní energie a dobrodružní. Možnosti pre mladých ľudí sú nekonečné. Už v mladosti môžu niesť jarmo a položiť tak základ pre zvyšok svojho života.
Kristova láska v Jeho zomieraní za nás bola vedomá v rovnakej miere, aké úmyselné bolo jeho utrpenie za nás. „Po tom sme poznali Božiu lásku, že On položil za nás svoju život.“ (1. Jána 3:16). Ak úmyselne položil svoj život, bolo to kvôli nám.
Počas toho, ako som prechádzal Písmom, najmä Novým zákonom, tak som si všimol jednu často sa opakujúcu vec. Tou vecou bola ochota kresťanov podriadiť sa rôznym typom autorít.
„Ako mám správne milovať svoju manželku?“ Túto otázku sa ma často pýtajú mladí manželia a je dobré, že si túto otázku kladú. Obyčajne sa dostanú k dlhému zoznamu dobrých tipov: dávaj prednosť spoločnému večernému programu, dbaj o čas spoločných rodinných modlitieb, organizuj večerné stíšenia, choďte spolu na prechádzky, kúp jej kvety, píš jej básne, pomáhaj v domácnosti, atď.
Čo by si chcel? Po čom túžiš? Aké sú tvoje ambície? Chceš naozaj vedieť odpoveď na tieto otázky? Pozri sa na svoje správanie. Robíš to, po čom túžiš. Je to príliš jednoduchá motivačná psychológia. Ale je toto, čo učí Biblia: Jakub hovorí: Viera bez skutkov je mŕtva.
Len niekoľko vecí je viac kontroverzných medzi kresťanmi ako Božia zvrchovanosť. Je Boh skutočne zvrchovaný nad všetkým vrátane kalamít, prírodných katastrof, smrti a démonov alebo je Jeho zvrchovanosť obmedzená len na tie veci, ktoré považujeme za dobré ako napríklad: materiálne požehnanie, rodinné blaho, osobné spasenie a dobré zdravie?
