

Verš Ján 3:16 môže, ale aj nemusí byť najznámejším veršom v celom Písme. Ale určite je jedným z najviac zneužívaných a najmenej pochopených veršov. Je taký známy, že len samotná zmienka o ňom je niektorými považovaná za dostatočné hlásanie evanjelia.
Arminiáni (teda tí, ktorí vyznávajú nevyhnutnosť slobodnej a autonómnej ľudskej vôle najmä v spasení) vytrhávajú frázu „Boh tak miloval svet“ z kontextu a používajú ju ako argument pre univerzálne (všeobecné) zmierenie, čo znamená, že Kristova smrť umožnila vykúpenie všetkým. Extrémnejší univerzalisti (teda tí, ktorí veria, že všetci ľudia budú spasení) tlačia ten istý argument ešte ďalej. Podľa ich tvrdení tento verš dokazuje, že Boh miluje každého rovnako a všetci budú spasení – ako keby Ján 3:16 poprel všetky biblické varovania pre odsúdenie hriešnikov.
Takejto myšlienke však úplne chýba pointa. „Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho“ (Ján 3:18). Túto pravdu je potrebné hlásať našej generácii s takou naliehavosťou a nadšením ako posolstvo o Božej láske a milosrdenstve.
Navyše Ján 3:16 sa nezameriava na rozsah Kristovho zmierenia; verš je vyhlásením o veľkosti Božej lásky. Musíme zostať v obrovskom úžase: Boh tak miloval „svet“ – túto hriešnu ríšu padlého ľudstva – tak veľmi, že obetoval svojho jednorodeného Syna, aby zaplatil cenu vykúpenia za všetkých, ktorí v Neho veria alebo uveria.
Apoštol Ján bol ohromený veľkosťou Božej lásky a jej dôsledkami. Tak veľmi zdôrazňuje túto lásku, že bol často nazývaný „apoštolom lásky“. Tento komentár z 1. Jána 3:1 je vhodný ako výklad verša Jána 3:16 „Pozrite, akú lásku dal nám Otec, aby sme sa volali Božími deťmi.“ Jednoduchým jazykom je vyrieknutá hlboká pravda. Ján nevyužíva množstvo prídavných mien, pretože všetky superlatívy v ľudskej reči sa nemôžu ani len priblížiť k vyznaniu plnej pravdy. Jednoducho nás vyzýva k neopísateľnému údivu.
Apoštol Pavel bol uchvátený tou istou pravdou: „Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni“ (Rimanom 5:8). A keď sa apoštol Peter zmieňuje o tom, „na čo túžia hľadieť anjeli“ (1 Petrov 1:12), jedna z naliehavých otázok, nad ktorými musia určite premýšľať, je tá, prečo by mal Boh vyliať svoju lásku na padlé ľudstvo. Prečo by sa mal rozhodnúť milovať ohraničenú, padlú, hriešnu ľudskú bytosť za cenu života svojho vlastného Syna? Prečo nás Boh len jednoducho neodpísal ako úbohých hriešnikov, neurobil nás predmetom svojho hnevu a neukázal svoju slávu na súde proti nám? Je to tajomstvo, ktoré môže anjelov dokonca zmiasť. Samotní padlí ľudia prijímajú Božie milosrdenstvo. „Lebo skutočne neujíma sa anjelov, ale potomkov Abrahámových“ (Hebrejom 2:16). „Lebo Boh neodpustil ani anjelom, ktorí zhrešili, ale uvrhol ich do podsvetia a v reťaziach temna ich dal strážiť až do súdu“ (2 Petrov 2:4).
Vykúpil nás a zaručil nám vstup do neba. Nemohol nám dať menšie postavenie? On nám však dal spoludedičstvo s Kristom. Naozaj: dal nám to najlepšie! On poskytol svojmu ľudu to najcennejšie večné požehnanie v celom vesmíre: svojho milovaného Syna. Preto si môžeme byť úplne istí, že nám neodoprie žiadne dobro (Rimanom 8:32).
Uvažovali ste niekedy úprimne o tajomstve takej veľkej lásky? Prečo tá najväčšia Božia láska nebola venovaná anjelom, ktorí nikdy nepadli a ktorí po celý čas verne milovali a uctievali Boha, ktorý ich stvoril? Stručne povedané, prečo by nás Boh mal milovať a zaplatiť tak vysokú cenu na preukázanie svojej lásky?
Úprimne povedané, odpoveď na túto otázku je stále zahalená tajomstvom. Je to obrovský nepochopiteľný zázrak. Okrem skutočnosti, že Jeho láska k hriešnikom prispeje k Jeho sláve, nevieme, prečo sa Boh rozhodol milovať padlých hriešnikov. A musím sa priznať spolu s každým skutočným Božím dieťaťom, že neviem, prečo sa Boh rozhodol milovať mňa. Určite nie preto, že si Jeho lásku zaslúžim. Inými slovami, dôvody Jeho lásky sa nachádzajú iba v Bohu samotnom – nie v tých, ktorých miluje.
Je to ohromná a pokorujúca pravda. Božia láska je milostivá, štedro darovaná a nezaslúžená čímkoľvek, čo by sme pre to mohli urobiť. Chvastanie je vylúčené: „Kde je teda chvastanie? Je vylúčené! Akým zákonom? Zákonom skutkov? Nie, naopak, zákonom viery“ (Rimanom 3:27). Neexistuje žiadny priestor pre ľudskú pýchu v Božej doktríne lásky. Potrebujeme len triezvu pokoru, hlbokú vďačnosť a pokojnú úctu verného a poslušného srdca.
Preložené z: http://www.ligonier.org/learn/articles/so-loved/