„Pre svoje meno, Hospodine, odpusť mi moju vinu, lebo je veľká.“ Žalmy 25:11 DOKTRÍNA: Ak skutočne prídeme k Bohu po milosť, veľkosť nášho hriechu nebude žiadnou prekážkou pre jeho odpustenie. Nasledovné veci musíme mať na pamäti, keď skutočne prichádzame k Bohu po milosť: Mali by sme vidieť našu úbohosť a vnímať našu potrebu milosti.
„Ale na časy tejto nevedomosti nehľadí Boh, no teraz dáva zvestovať ľuďom, aby sa všetci všade kajali; lebo určil deň, keď spravodlivo bude súdiť svet skrze Muža na to ustanoveného.“ Skutky apoštolov 17: 30–31 Podľa zjavenia evanjelia bude tento súd vykonávať Človek Ježiš Kristus. Boh bude súdiť svet.
Keď zápasím s hriechom a bojujem za vieru, niekedy si želám, aby snaha o svätosť prišla v nejakej takejto rovnici: ([X minút čítania Biblie] + [Y minút modlitby]) x [Z dní v týždni] = svätosť.
Pomerne pravidelne, keď sa nejakí ľudia sťahujú na úplne nové miesto, ma zvyknú kontaktovať s otázkou, či im môžem poradiť nejaký zdravý miestny zbor. Niekedy sa stane, že v danom okolí mám nejaké kontakty, ale sú aj situácie, kedy im neviem odporučiť žiadny zbor.
Čo sa pre teba stalo na kríži? Mnohí pohotovo (a správne) odpovedia: „Pán Ježiš zomrel za moje hriechy.“ Napriek tomu, že sa týchto päť krásnych slov vyznačuje jednoduchosťou, často sú nesprávne pochopené a vysvetlené. Kto bol Ježiš a čo bolo Jeho zámerom?
Prečo je potrebná viera, aby sme mohli mať úžitok z Kristovho vykupiteľského diela? Tu sú dôvody: 1. z úcty k Bohu; 2. z úcty ku Kristovi; 3. z úcty k stvoreniu; 4. z úcty k našej úteche.
„Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete.“ Lukáš 13:3 Pokánie je jedným zo základných kameňov kresťanstva. V Novej zmluve nájdeme prinajmenšom šesťdesiat zmienok o pokání. Ktorú prvú doktrínu kázal náš Pán Ježiš Kristus? Vieme, že hovorí: „Kajajte sa, verte evanjeliu.“ (Marekk 1:15).
Keď sa zastavíme a spomenieme si, že Boh existuje – že stvoril všetko, čo je, z ničoho, že všetko udržiava pri živote, sekundu za sekundou, len slovom z Jeho úst, že vládne nad každou vládou na Zemi, že vstúpil do Svojho stvorenstva, vzal na seba ľudské telo, pretrpel slabosť a pokušenie, znášal nepriateľstvo až na smrť, a to až na…
Ak niekto odpovie, že konal pokánie, túžim, aby sa vážne preskúmal ohľadom siedmych dôsledkov pokánia, ktoré apoštol predkladá v 2. liste Korintským 7:11: „Ajhľa, už to, že ste sa rmútili podľa vôle Božej, aké snaženie vyvolalo u vás: akú obranu, akú nevôľu, aký strach, akú túžbu, akú horlivosť, akú odvetu!
Mnoho ľudí si myslí, že Kristovo božstvo vynašiel v 4. storočí cisár Konštantín, ale pohľad na vyjadrenia raných cirkevných otcov dokazuje, že ide o hrubé prekrútenie faktov.
(pozn. prekladu: pôvodný článok bol publikovaný v roku 1994 ako reakcia na dokument, ktorý bol vydaný v rovnakom roku) Nedávny dokument nazvaný „Evanjelikáli a katolíci spoločne: kresťanská misia v treťom tisícročí“ [Evangelicals and Catholics Together: The Christian Mission in the Third Millennium], podpísaný mnohými prominentnými evanjelikálmi, popiera širokú doktrinálnu priepasť, ktorá rozdeľuje evanjelikalizmus a rímsky katolicizmus.
Predchádzajúca časť článku 3. Dostávame sa k tretej skutočnosti, bez ktorej by dobrá správa nebola úplná: tak, ako Ježiš zomrel, tak teraz žije.
„Ak sme však umreli s Kristom, veríme, že s Ním budeme aj žiť. Lebo vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad Ním. Lebo čo umrelo, umrelo hriechu raz navždy; čo však žije, žije Bohu.
„Hriech je predsa prestúpením zákona.“ 1. Jána 3:4 Prostá pravda je, že správne pochopenie hriechu je v koreni celého spasiteľného kresťanstva. Bez neho sú také doktríny ako ospravedlnenie, obrátenie, posvätenie iba „slová a pomenovania“, ktoré mysli nedávajú žiaden zmysel.
„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ Ján 3:16 V týchto slovách máme zhrnutie a podstatu evanjelia.
Evanjelizačné posolstvo je evanjelium o Kristovi a o Ňom ukrižovanom, správa o ľudskom hriechu a Božej milosti, o ľudskej vine a Božom odpustení, o novom narodení a novom živote skrze dar Ducha Svätého. Je to správa, ktorá pozostáva zo štyroch častí. 1. Evanjelium je správou o Bohu.
Ako je možné, že je naša spokojnosť nestála? Raz sme spokojní a o chvíľu už nespokojní. Nové oblečenie, ktoré sme milovali, sa nám teraz zdá beznádejne nemoderné. Oceňujeme zvýšenie platu, ale len dovtedy, kým kvôli tomu nezačneme míňať viac. Myslíme si, že máme pekný domov, až kým nenavštívime priateľov.
Ten, kto nekráčal v dobrých skutkoch na zemi, nepôjde do neba. Inými slovami a slovami Listu Židom 12:14, potrebujeme „posvätnosť, bez ktorej nikto neuvidí Pána!“ V skratke: „Žiadna svätosť? Žiadne nebo.“ Na rovinu: „Viera bez skutkov je mŕtva.“ (Jakub 2:26).
Evanjelium je správa z neba, ktorej máme dôverovať a veriť na spásu. Po prvé, vo všeobecnosti by sme mali vnímať evanjelium v jeho podstate ako správu, ktorá: Obsahuje predmet správy, oznamovanú vec, t.j. nejaký plán, činnosť alebo udalosť. Predmetom evanjeliovej správy je láskyplný plán Boha pre spasenie hriešnych ľudí (2. Timoteovi 1:9-10).
Prečo sa Boží Syn raduje zo všetkých hriešnikov, ktorí činia pokánie? Boží Syn sa raduje zo všetkých kajúcnych hriešnikov, lebo im dal duchovný život, sýtil ich a zachránil svojou vlastnou vzácnou krvou pred večnou úbohosťou a zúfalstvom. Dávno bolo predpovedané, že po námahe svojej duše uvidí zadosťučinenie (Izaiáš 53:11).
