Ak niekto odpovie, že konal pokánie, túžim, aby sa vážne preskúmal ohľadom siedmych dôsledkov pokánia, ktoré apoštol predkladá v 2. liste Korintským 7:11:
„Ajhľa, už to, že ste sa rmútili podľa vôle Božej, aké snaženie vyvolalo u vás: akú obranu, akú nevôľu, aký strach, akú túžbu, akú horlivosť, akú odvetu! Vo všetkom dokázali ste sa čistými v tejto veci.“
- Snaženie: Použité grécke slovo označuje starostlivú usilovnosť alebo pozorné vyhýbanie sa všetkým hriešnym pokušeniam. Opravdivý kajúcnik uteká pred hriechom ako Mojžiš pred hadom (2. Mojžišova 4:3).
- Obrana: Druhým použitým gréckym slovom je obrana v takomto význame: Hoci sme pozornými, vďaka sile pokušenia môžeme skĺznuť do hriechu. V takomto prípade kajúcna duša nenechá hriech uležať vo svojom svedomí, ale bude sa kvôli nemu posudzovať. Vyroní slzy pred Pánom. Prosí o milosť v mene Krista a nikdy neodíde bez omilostenia. Je očistená od viny vo svojom svedomí a schopná sa brániť pred satanom.
- Nevôľa: U toho, kto činí pokánie z hriechu, sa jeho duch dvíha proti nemu podobným spôsobom, ako keď v človeku zovrie krv v žilách po stretnutí s niekým, koho smrteľne nenávidí. Nevôľou, rozhorčením z hriechu je znepokojené srdce. Kajúcnik je naštvaný sám na seba. Dávid sa volá hlupákom a zvieraťom (Žalmy 73:22). Boh z nás nie je nikdy viac potešený ako vtedy, keď zápasíme so sebou kvôli hriechu.
- Strach: Láskavé srdce je chvejúce sa srdce. Kajúcnik cíti horkosť hriechu. Ten sršeň ho bodol a teraz s nádejou, že je s Bohom pre neho zmierený, sa bojí k hriechu priblížiť sa znovu. Kajúcna duša sa bojí. Je znepokojená, že by mohla prísť o Božiu priazeň, ktorá je lepšia ako život. Bojí sa, že potom, čo sa jej srdce obmäkčilo, by mohli vody pokánia zamrznúť a ona by sa znovu zatvrdila v hriechu: „Blahoslavený človek, ktorý vždy zostáva v bázni“ (Príslovia 28:14). Kajúcnik má bázeň a nežije v hriechu, rozpustilý hreší a nebojí sa.
- Túžba: Ako sladká omáčka zvyšuje chuť do jedla, horké byliny pokánia zväčšujú túžbu. Ale čo je túžbou pokánia? Túži po väčšej moci v boji proti hriechu a po tom, aby bol od neho oslobodený. Je pravdou, že unikol satanovi, ale teraz je akoby väzňom, ktorý síce z väzenia unikol ale s väzenskou guľou na nohe. Nemôže kráčať rýchlo a slobodne po Božích cestách. Praje si, aby boli odstránené putá hriechu. Chce uniknúť zo skazenosti. Narieka spolu s Pavlom: „Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ (Rimanom 7:24).
- Horlivosť: Túžba a horlivosť sa vhodne dopĺňajú, aby ukázali, že pravá túžba sa prejavuje v horlivom úsilí. Ó, ako sa kajúcnikovi darí pohybovať sa v záležitostiach spasenia! Ako len uchvacuje násilím kráľovstvo nebeské (Matúš 11:12)! Horlivosť urýchľuje cestu za slávou. Horlivosť, ktorá sa stretáva s prekážkami, je posilnená protivenstvom a pošliapava nebezpečenstvo. Horlivosť umožňuje kajúcnej duši zotrvávať v zbožnom zármutku nad všetkými sklamaniami a protivenstvami. Horlivosť povznáša človeka pre Božiu slávu. Pavel, ešte pred obrátením, zúril proti svätým (Skutky 26:11). Po obrátení bol bláznom pre Krista: „Blázniš, Pavel!“ (Skutky 26:24). Išlo však o horlivosť, nie o šialenstvo. Horlivosť podnecuje ducha a povinnosť. Spôsobuje zbožnú vrúcnosť, ktorá je akoby ohňom obetavosti (Rimanom 12:11). Ak je strach uzdou hriechu, potom je horlivosť podnetom do služby.
- Odveta: Skutočný kajúcnik prenasleduje svoje hriechy so svätým hnevom. Vyhľadáva ich smrť podobne, ako Samson Filištíncov, ktorým sa pomstil za svoje dve oči (Sudcovia 16:28). Narába so svojimi hriechmi, ako Židia narábali s Kristom. Dáva im piť žlč a ocot. Križuje svoju žiadostivosť (Galatským 5:24). Pravé Božie dieťa sa chce pomstiť najmä tým hriechom, ktoré znevažujú Boha najviac. Dávid hriechom poškvrnil svoje lôžko, neskôr ho zmáčal slzami. Izrael sa dopustil modlárstva, neskôr svoje modly potupil: „Potom poškvrníš povlak svojich strieborných tesaných modiel a poťah svojich zlatých odliatkov; rozhádžeš ich ako nečistú vec a povieš im: Preč!“ (Izaiáš 30:22). Izraelské ženy, ktoré sa rady parádili, ponúkli svoje zrkadlá z horlivosti ako spôsob odvety na využitie pre potreby služby v Božom svätostánku (2. Mojžišova 38:8). Tí čarodejníci, ktorí používali podivné umenie a mágiu, a neskôr konali pokánie, priniesli svoje knihy ako spôsob odvety, aby ich spálili (Skutky 19:19).
Toto je požehnané ovocie a dôsledok pokánia. Ak to môžeme nájsť v našich dušiach, došli sme k takému pokániu, ktoré netreba nikdy ľutovať (2. Korintským 7:10).
Preložené z knihy: „God’s Gospel of Grace“: https://www.chapellibrary.org/book/ggog/gods-gospel-of-grace
