Keď sa zastavíme a spomenieme si, že Boh existuje – že stvoril všetko, čo je, z ničoho, že všetko udržiava pri živote, sekundu za sekundou, len slovom z Jeho úst, že vládne nad každou vládou na Zemi, že vstúpil do Svojho stvorenstva, vzal na seba ľudské telo, pretrpel slabosť a pokušenie, znášal nepriateľstvo až na smrť, a to až na smrť na kríži, aby na nás mohol vylievať vodopád milosti, očistiť nás od hriechu a zaistiť našu večnosť s Ním v raji – je udivujúce, že Ho tak ignorujeme a zanedbávame, však?
Nie je to úžasné, že Boh bol ešte pred počiatkom času a predsa niekedy bojujeme s tým, že by sme si mali preňho nájsť aspoň desať minút čas? Nie je to mätúce, ba priam hraničiace so šialenstvom, že niekedy uprednostníme rozptýlenie našich telefónov pred využitím nášho dychberúceho prístupu k Jeho trónu milosti v Kristovi? Nie je to tak trochu nevysvetliteľné, ako často sa nám stáva, že nemáme čas sadnúť si a užívať Boha?
Je to udivujúce, úžasné a mätúce, a predsa tak trpko známe. Každý, kto nasleduje Ježiša, vie, ako všetko odvádza pozornosť od nasledovania Ježiša. To znamená, že my všetci, každý z nás, dokážeme pochopiť úzkostlivú Martu.
Strach odvádza pozornosť
Keď Marta videla, že Ježiš prišiel do mesta, privítala Ho v dome, kde žila ona i jej sestra (Lukáš 10:38). Keď Mária uvidela Ježiša, okamžite si sadla k Jeho nohám a visela na každom Jeho slove (Lukáš 10:39). „Ale Marta,“ hovorí Lukáš, „bola rozrušená pre mnohú obsluhu.“ (Lukáš 10:40, Roháčkov preklad). Slúži jej ku cti, že nebola rozrušená pre malú obsluhu, ale pre mnohú obsluhu. A pre niektorých z nás je ťažké byť na ňu príliš tvrdý. Hostila Mesiáša – Úžasného Radcu, Mocného Boha, Večného Otca, Princa Pokoja – a ona sama pripravovala jedlo. Mária si uvedomovala, kto bol Ježiš a sadla si, aby ho počúvala. Marta si uvedomovala, kto bol Ježiš a utekala urobiť pre Neho všetko, čo mohla.
Obsluha samotná nebola problémom – alebo prinajmenšom nebola hlavným problémom – hlavne keď si uvedomíme spoločenské očakávania pohostinnosti v tej dobe. Čo potom bolo problémom? Úzkosť stravovala Martu. Keď sa sťažovala Ježišovi, že jej Mária nepomáha, odpovedal, „Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci.“ (Lukáš 10:41). Jej hundranie doširoka otvorilo okno do jej srdca. K obsluhovaniu ju neviedla láska, ale úzkosť. Jej nepokoj bol poháňaný nemiestnym strachom. Ako často je to aj pravda o nás samých?
A nielen nejaký jeden strach, ale mnoho strachov. „Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci.“ To nebolo len o pohostinnosti. Martinu pozornosť od Ježiša odviedlo jej myseľ, ktorá sa topila v starostiach tohto sveta. A pretože sa nezastavila a nenačúvala Ježišovi, stratila pokoj, ktorý tak zúfalo potrebovala.
Len jedna potrebná vec
Ježiš vie, ako utíšiť burácajúce vlny úzkosti. Všimnite si, že hovorí jej meno nie raz, ale dvakrát: „Marta, Marta, …“ Takmer počujete, ako spomaľuje pri druhom oslovení. Používa svoj hlas ako brzdu, aby pomaly utíšil turbulenciu v jej srdci. On vie, aká je roztržitá, ako divoko jej myseľ behá od jednej starosti k druhej, a tak jej pomáha koncentrovať sa: „Marta, Marta, …“ hovorí, „starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci,“ a pokračuje, „Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.“ (Lukáš 10:41-42). Len v dvoch krátkych vetách konfrontuje jej hriešnu úzkosť – našu hriešnu úzkosť – s potrebou, potom so šťastím a nakoniec s bezpečím.
POTREBA
„Starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci,“ hovorí, „Len jedno je potrebné.“ Inými slovami: všetko, čo sa ti zdá také naliehavé, také dôležité, také neúnosné, je v konečnom dôsledku nepotrebné v porovnaní s počúvaním a poznaním Ježiša. Jej strachy kričali presný opak: Čo mu ponúknem? Čo si pomyslí o jedle? Ako to obstojí v porovnaní s inými pohosteniami? Všimli si susedia, že Ježiš prišiel do nášho domu? Prečo mi Mária nepomáha? Nevieme presne, aké úzkosti trápili Martu, ale vieme, že ich bolo mnoho – a že každé znepokojenie na ňu naliehalo, že je podstatné a urgentné. Avšak iba jedna vec bola skutočne potrebná.
Stáročia predtým, než sa Marta narodila, sa už túto lekciu naučil kráľ Dávid:
„Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme.“ (Žalm 27:4). Hovorí to, zatiaľ čo sa zlostníci k nemu približujú (verš 2), a vojská rozkladajú proti nemu tábor (verš 3), a lži a hrozby padajú ako šípy všade okolo neho (verš 12). Inými slovami, má všetky dôvody na to, aby sa bál a napriek tomu práve vtedy vie, že jediná vec, ktorú musí urobiť, je hľadať Pána.
Satan sa bude snažiť urobiť každú vec väčšou prioritou než sadnúť si a byť s Ježišom. Ale na konci dňa je len jedna vec skutočne dôležitá. A nie je to ten ťažký rozhovor, z ktorého máš hrôzu, kopa deadlinov v práci, vzdialená dráma na sociálnych sieťach, rozhodujúca skúška budúci týždeň alebo pôžička, pri ktorej sa obávaš, že ju nikdy nebudeš môcť splatiť. Jedna vec je dôležitá – dnes, zajtra, budúci utorok a každý ďalší deň – poznať, poslúchať a tešiť sa z Ježiša.
ŠŤASTIE
„Len jedno je potrebné,“ hovorí Ježiš. „Mária si vybrala lepší podiel.“ Aj keď sa môže zdať, že Mária zanedbala svoje povinnosti a nechala svoju sestru v štichu, vybrala si vlastne múdro a milujúco. Za to, že si vybrala to potrebné, dostala dobrý podiel. Potrebné pre ňu nebolo obetou, všetko to bolo ziskom. Pila zo studne, ktorá nikdy nevyschne, hodovala z preplneného stola, plávala v oceáne nádeje, pokoja a radosti. Pretože Jeho prítomnosť bola jej podielom, jej podiel bol nielen správny, ale aj dobrý. Ona svojím sedením a načúvaním vyjadrila, čo neskôr Apoštol Pavol hovorí vo Filipanom 3:8: „A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána.“
Medzitým Marta pila v ten deň z inej studne – z takej, že bola ešte viac smädná. Zatiaľ čo prameň živej vody sedel v jej obývačke, ona horúčkovito tesala pre seba cisterny, „deravé cisterny, ktoré neudržia vodu.“ (Jeremiáš 2:13). Takto presne nás utláča strach z človeka: prosí a žobroní o našu pozornosť, ale nie je nikdy uspokojený. Strach plodí strach, ktorý plodí strach. Ale dobrý prameň – dobrý podiel – plodí pokoj a spokojnosť, uháša náš smäd, uspokojuje naše túžby a dáva našim dušiam odpočinutie.
BEZPEČIE
A v poslednom rade, táto potrebná a šťastím naplnená činnosť prináša aj hlbokú istotu. „Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.“ Nielenže si Mária vybrala múdro, sediac pri Jeho nohách, aby prijala Jeho slovo, ale zvolila si aj šťastie. A to nie len také hocijaké šťastie, ale plné a prekypujúce šťastie, ktoré jej nikdy nemôže vziať ani žiadna osoba ani žiadna okolnosť. Existuje ešte nejaké lepšie slovo pre srdce znepokojené starosťami? Dobro, ktoré ti Ja dám, nikdy viac nestratíš.
„Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? … Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rímskym 8:35, 37-39).
Odpútali starosti tohto sveta tvoju pozornosť od toho, aby si sedel pri Ježišových nohách? Zanechali v tebe tvoje strachy pocit nepokoja, neistoty, nestability? Boh vesmíru ešte stále prehovára, aj práve v tejto chvíli, vo Svojom slove. Počúvaj Jeho hlas ako volá dnes tvoje meno, pozýva ťa prísť a užívať si tu jednu potrebnú vec, tú jednu uspokojujúcu vec, tú jednu bezpečnú vec. Je čas sadnúť si s Bohom.
Marshall Segal
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/you-have-time-to-sit-with-god
