Hoci sa integrácia psychológie a Písma často považuje za múdru stratégiu poradenstva, svetská psychológia nedokáže ponúknuť nič viac než užitočné pozorovania — pretože ako poradenský systém pristupuje k ľudskému údelu s predpokladovými (presupozičnými) presvedčeniami, ktoré sú v protiklade s Božím slovom. Tento rozpor sa stáva zjavným, keď sa pokúša riešiť hlboké otázky o živote, vrátane toho, kto je človek, čo ho poháňa, aký je jeho cieľ a kam smeruje. Ich predpoklady sa však robia bez ohľadu na Boha, jeho autoritu a jeho zámer.
V 4. knihe Mojžišovej (Numeri), kapitola 13, stál Izrael na prahu vstupu do Zasľúbenej zeme. Skôr než poslal Izrael do Kanaánu, aby sa pustil do dobývania, Mojžiš vyslal do krajiny dvanástich zvedov, aby vypátrali tri veci: povahu vojska (v. 18), povahu miest (t. j. či sú opevnené, alebo otvorené tábory, v. 19) a hojnosť úrody (v. 20). Po 40 dňoch sa zvedovia vrátili, aby oznámili svoje zistenia (v. 25). Ich správa obsahovala pravdivé vyhlásenia o tom, čo videli: úroda bola hojná (v. 27); mestá boli opevnené (v. 28a); a niektorí muži vyzerali ako obri (v. 28b). No to, ako tieto fakty vyložili, určovali ich predpokladové presvedčenia. Káleb a Jozua boli medzi tými, čo preskúmavali krajinu, ale namiesto toho, aby videli blížiace sa dobývanie ako beznádejné, verili, že Boh ich vyslobodí (v. 30). Ostatných desať zvedov však usúdilo, že do krajiny nemajú ísť, „lebo sú silnejší než my“ (v. 31). Ignorovali Božie zasľúbenia a odmietli jeho autoritu. Svoju situáciu si vyložili, akoby Boh neexistoval. Tento príbeh ilustruje dôležitosť základnej pravdy: Naše predpoklady o Bohu formujú, ako si vykladáme život a jeho výzvy.
Svetská psychológia dokáže robiť pravdivé pozorovania
Slovo psychológia pochádza z gréčtiny a doslova sa prekladá ako „štúdium duše“. Možno ju definovať ako „vedu o mysli a správaní, mentálne alebo behaviorálne charakteristiky jednotlivca alebo skupiny“. Jedna učebnica opisuje psychológiu ako „vedecké štúdium správania a mentálnych procesov“. Psychológia usilovne pracuje na pozorovaní a opise ľudského údelu. Kresťania môžu niekedy psychológiu oceniť za jej postrehy a uznať, že svetskí psychológovia robia tieto pozorovania vďaka svojej schopnosti uvažovať. Avšak hoci psychológovia dokážu účinne vysvetliť potreby človeka, a to s istou presnosťou, ich hodnotenie sa zakladá na predpokladoch o povahe a zdroji života. Keď je základná pravda o Bohu vylúčená, potom sa druhoradé faktory dostávajú na prvé miesto a skreslené je aj vysvetlenie, aj liečba.
Svetská psychológia zaostáva tým, že ignoruje Boha a nesprávne vykladá svoje pozorovania
Ateistický vedec dokáže odmerať vzdialenosť k Slnku alebo spočítať bunky malej mušky. Tieto pravdivé pozorovania dokáže robiť preto, lebo je stvorený na Boží obraz a zakúša ovocie Božej všeobecnej milosti vo svojej schopnosti pozorovať, uvažovať a myslieť. Podobne aj psychológia dokáže robiť nespočetné užitočné pozorovania o živote a o problémoch, ktorým ľudia čelia. Nemôžeme však prijímať závery psychológie bez rozlišovania. Bez uznania reality Boha sú tieto pozorovania prinajlepšom neúplné a prinajhoršom skreslené. David Powlison opisuje svetských psychológov ako súčasne „brilantných a skreslených“.
Snaha psychológie pochopiť a zlepšiť ľudské správanie a ľudské blaho zaostáva, pretože svoje pozorovania vykladá bez ohľadu na realitu Boha a jeho Slova. Jeremiáš 17:9 sa rečnícky pýta: „Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je – kto sa v ňom vyzná?“ Naznačená odpoveď znie: „Nikto.“ No potom verš 10 uvádza, že „Hospodin skúma srdce“. Autor listu Židom potvrdzuje, že Boh má moc odhaliť hĺbku ľudského srdca. Židom 4:12 hovorí, že Slovo je živé, účinné a mocné, schopné posúdiť myšlienky a úmysly srdca. Bez Pánovho pôsobenia prostredníctvom moci Božieho slova nám ostávajú len neúplné a skreslené pozorovania o ľudskom údele.
Lepšia cesta
Keď Jay Adams rozvinul biblické poradenstvo ako poradenský systém na pochopenie a pomoc ľudskému údelu, založil ho na predpokladovej viere v Boha — konkrétne, že Boh existuje (1. Mojžišova 1:1, Židom 11:6), ovláda všetko (Príslovia 16:9, Efezským 1:11), pozná všetko (Žalmy 139:1–4, Židom 4:13), prehovoril (Židom 1:1–2, 2. Timotejovi 3:16) a koná ako Sudca nad celým svojím stvorením (1. Mojžišova 18:25, Rímskym 2:16). Adams správne zastával názor, že všetko poznanie začína Bohom, uznávajúc, že na to, aby sme správne rozlíšili, čo sa deje v duši človeka, ktorému radíme, musíme začať od konečnej reality Božej existencie. Táto základná pravda o jeho existencii je nevyhnutná, ale sama osebe nepostačuje. Naše chápanie ďalej utvára Božia zvrchovanosť, vševedúcnosť a jeho zjavenie prostredníctvom jeho slova.
Správne hodnotenie ľudského údelu sa napokon odvíja od nášho zdroja autority. Každý poradenský systém, ktorý nie je založený na Bohu ako zdroji pravdy, je postavený na piesočnatej pôde ľudskej múdrosti, ktorej najlepšie hodnotenia ľudského údelu sú posúvajúcim sa pieskom. Ako biblickí poradcovia veríme, že cieľom poradenstva je duchovná premena, a takúto premenu možno dosiahnuť jedine prostredníctvom vyučovania a uplatňovania Božieho slova mocou Ducha Svätého. Jedine Božie slovo poskytuje ucelený a presný rámec pre ľudskú premenu, ktorá je trvalá, má pre veriaceho večné dobro a oslavuje Boha.
Jacob Elwart
Preložené z: https://biblicalcounseling.com/resource-library/articles/the-dangers-of-secular-psychology
