Drogy, terapia, zábava — všetko sa to používa na umlčanie previnilého svedomia. No pre kresťana je svedomie kľúčom k slobode.
V roku 1984 sa v Španielsku zrútilo lietadlo spoločnosti Avianca Airlines. Vyšetrovatelia, ktorí skúmali nehodu, urobili desivé zistenie. „Čierna skrinka“, záznamník z pilotnej kabíny, odhalila, že niekoľko minút pred nárazom prenikavý, počítačom syntetizovaný hlas z automatického výstražného systému lietadla opakovane po anglicky hovoril posádke: „Stúpaj! Stúpaj!“
Pilot, ktorý si zjavne myslel, že systém má poruchu, odsekol: „Drž hubu, Gringo!“ a systém vypol. O niekoľko chvíľ neskôr sa lietadlo zaborilo do úbočia hory. Všetci na palube zahynuli.
Keď som tento tragický príbeh videl v správach krátko po tom, čo sa stal, pripadal mi ako dokonalé podobenstvo o tom, ako moderní ľudia narábajú s vinou a výstražnými signálmi svojho svedomia.
Rozum našej doby hovorí, že pocity viny sú takmer vždy mylné alebo škodlivé, preto by sme ich mali vypnúť. Ale je to dobrá rada? Čo je vlastne svedomie, pocit viny, ktorý všetci cítime?
Moderný svet vníma svedomie vo všeobecnosti ako nedostatok, ktorý oberá ľudí o sebavedomie. Tvoja schopnosť vnímať vlastnú vinu však nie je vôbec defektom ani poruchou, je obrovským darom od Boha. On vpísal svedomie do samotnej štruktúry ľudskej duše. Je to automatický výstražný systém, ktorý volá: „Stúpaj! Stúpaj!“ skôr, než sa zrútiš a zhoríš.
Svedomie, ako napísal puritán Richard Sibbes v 17. storočí, je duša odzrkadľujúca samu seba. Svedomie je jadrom toho, čím sa človek odlišuje. Ľudia, na rozdiel od zvierat, dokážu premýšľať o vlastných činoch a mravne sami seba hodnotiť. To je práve funkcia svedomia.
Svedomie má vrodenú schopnosť vnímať dobro a zlo. Každý, aj ten najmenej duchovný pohan, má svedomie:
„Veď keď pohania nemajú zákona, od prírody činia, čo požaduje zákon, nemajúc zákona, sami sú si zákonom ako takí, ktorí dokazujú, že im je konanie podľa zákona vpísané do srdca. O tom im súčasne vydáva svedectvo svedomie a ich myšlienky, keď sa navzájom obžalúvajú, ale aj obraňujú“ (Rímskym 2:14–15).
Svedomie ťa nabáda robiť to, čo pokladáš za správne, a zdržiava ťa od toho, čo pokladáš za nesprávne. Nestotožňuj však svedomie s Božím hlasom alebo Božím zákonom. Je to ľudská schopnosť, ktorá posudzuje tvoje činy a myšlienky podľa svetla najvyššieho štandardu, ktorý vnímaš. Keď svedomie porušíš, odsudzuje ťa a vyvoláva pocity hanby, úzkosti, ľútosti, zdesenia, potupy, ba až strachu. Naopak, keď svedomie nasleduješ, chváli ťa a prináša ti radosť, pokoj, sebaúctu, pohodu a potešenie.
Slovo svedomie je spojením latinských slov scire („vedieť“) a con („spolu“). Grécke slovo pre „svedomie“ sa v Novom zákone nachádza viac než tridsaťkrát — suneidesis, čo znamená spoločné poznanie, vedomosť.
Svedomie je poznanie spolu so sebou samým. To znamená, že tvoje svedomie pozná tvoje vnútorné pohnútky a skutočné myšlienky. Je nad rozumom a za hranicami intelektu. Môžeš racionalizovať a snažiť sa sám pred sebou ospravedlniť vo vlastnej mysli, ale porušené svedomie tak ľahko nepresvedčíš.
Hebrejské slovo pre svedomie je leb, ktoré sa v Starom zákone zvyčajne prekladá ako „srdce“. Svedomie je tak v jadre ľudskej duše, že hebrejské myslenie nerozlišovalo medzi svedomím a zvyškom vnútorného človeka. Keď teda Mojžiš zaznamenal, že faraón si „zatvrdil svoje srdce“ (2. Mojžišova 8:15), hovoril tým, že faraón obrnil svoje svedomie proti Božej vôli.
Keď Písmo hovorí o obmäkčenom srdci (2. Kronická 34:27), má na mysli citlivé svedomie. Ľudia úprimného srdca (Žalmy 7:10) sú tí s čistým svedomím. A keď sa Dávid modlil: „Srdce čisté stvor mi, ó Bože“ (Žalmy 51:10), snažil sa o očistenie svojho života i svojho svedomia.
Množstvo ľudí dnes reaguje na svoje svedomie tak, že sa ho pokúša potlačiť, prehlušiť alebo umlčať. Dospejú k záveru, že skutočná vina za ich nesprávne konanie leží v nejakej detskej traume, v tom, ako ich vychovávali rodičia, v spoločenských tlakoch alebo iných príčinách mimo ich kontroly.
Niekedy ľudia sami seba presvedčia, že ich hriech je klinický, a nie morálny problém, a preto svoje opilstvo, sexuálnu zvrátenosť, nemravnosť či iné neresti definujú ako „choroby“ alebo „stavy“. Reagovať na svedomie takýmito sebaospravedlňujúcimi argumentmi sa rovná tomu, ako keby sme svedomiu povedali: „Drž hubu, Gringo!“
Opakovaným zneužívaním je možné svedomie prakticky umlčať. Pavol hovoril o ľuďoch, ktorých svedomie bolo tak pokrivené, že ich „slávou je ich hanba“ (Filipským 3:19; Rímskym 1:32). Aj myseľ, aj svedomie sa môžu tak poškvrniť, že prestanú rozlišovať medzi tým, čo je čisté, a tým, čo je nečisté (Títovi 1:15).
Po toľkom porušovaní svedomie napokon stíchne. Morálne sú tí s poškvrneným svedomím ponechaní letieť naslepo. Otravné výstražné signály môžu byť preč, ale nebezpečenstvo rozhodne nie, naopak, nebezpečenstvo je väčšie než kedykoľvek predtým.
Navyše ani to najviac poškvrnené svedomie nezostane navždy ticho. Keď bude človek stáť na súde, svedomie každého sa postaví na stranu Boha, spravodlivého Sudcu. Aj ten najviac hriechom zatvrdnutý zločinec pred Božím trónom zistí, že má svedomie, ktoré svedčí proti nemu.
Svedomie však nie je neomylné. Nie je zdrojom zjavenia o tom, čo je dobré a čo zlé. Jeho úlohou nie je učiť vás morálnym a etickým ideálom, ale robiť vás zodpovednými voči najvyšším štandardom dobra a zla, aké poznáte.
Svedomie je formované tak tradíciou, ako aj pravdou, a preto normy, ktoré ti kladie, nemusia byť nevyhnutne biblické (1. Korintským 8:6–9). Svedomie môže zbytočne odsudzovať v oblastiach, kde nejde o žiadnu biblickú otázku. Ba dokonca ťa môže snažiť zaviazať práve k tomu, od čoho ťa Pán chce oslobodiť (Rímskym 14:14, 20–23)!
Aby svedomie fungovalo naplno a v súlade so skutočnou svätosťou, musí ho formovať Božie slovo. Aj keď pocity viny nemajú biblický základ, sú dôležitým duchovným varovným signálom. Ak tvoje svedomie „strieľa vedľa“, vysiela signály zo slabého svedomia, malo by ťa to pobádať hľadať duchovný rast, ktorý by uviedol tvoje svedomie viac do súladu s Božím slovom.
Tvoje svedomie reaguje na presvedčenia tvojej mysle, a preto ho možno povzbudzovať a zostrovať v súlade s Božím slovom. Múdry kresťan si chce osvojiť biblickú pravdu tak, aby jeho svedomie bolo úplne informované a súdilo správne, pretože reaguje na Božie slovo. Pravidelná „strava“ z Písma posilní slabé svedomie alebo skrotí prehnane aktívne. Naopak, blud, ľudská múdrosť a nesprávne morálne vplyvy napĺňajúce myseľ svedomie skazia alebo ochromia.
Inými slovami, svedomie funguje skôr ako strešné okno, nie ako žiarovka. Vpúšťa svetlo do duše. Samo svetlo netvorí. Jeho účinnosť určuje množstvo čistého svetla, ktorému ho vystavujete, a to, ako čisté ho udržiavate. Zakryte ho alebo ho ponorte do úplnej tmy a prestane fungovať. Preto apoštol Pavol hovoril o dôležitosti čistého svedomia (1. Timotejovi 3:9) a varoval pred čímkoľvek, čo by svedomie poškvrnilo alebo zakalilo (1. Korintským 8:7, Títovi 1:15).
Alebo, aby sme zmenili metaforu: vaše svedomie je ako nervové zakončenia v končekoch tvojich prstov. Jeho citlivosť na vonkajšie podnety sa môže poškodiť nahromadením mozoľov, alebo dokonca poraniť tak vážne, že bude prakticky necitlivé voči akémukoľvek pocitu. Pavol tiež písal o nebezpečenstve zmozoľnateného svedomia (1. Korintským 8:10), poraneného svedomia (1. Korintským 8:12) a vypáleného svedomia (1. Timotejovi 4:2).
Psychopati, sérioví vrahovia, patologickí klamári a iní ľudia, ktorým akoby chýbal akýkoľvek morálny zmysel, sú extrémnymi príkladmi ľudí, ktorí si zničili alebo otupili svedomie. Dokážu takíto ľudia skutočne hrešiť bez výčitiek či zábran? Ak áno, tak len preto, že si svoje vlastné svedomie zničili neustálou nemravnosťou a bezzákonnosťou.
Svedomie je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej duše. Hoci môže byť zatvrdnuté, vypálené alebo znecitlivené do zdanlivej nečinnosti, naďalej zhromažďuje dôkazy, ktoré sa jedného dňa použijú ako svedectvo na odsúdenie previnilej duše. No pre kresťana je svedomie obrovským prínosom pre duchovný rast.
Nájdi si každý deň čas na to, aby si svoje svedomie formoval čítaním Božieho slova. Nikdy sa neuč ignorovať svoje svedomie, ale rýchlo reaguj na jeho varovania. A potom si čisti svedomie dôsledným vyznávaním, keď hľadáš odpustenie u tých, proti ktorým si zhrešil — u Boha a u ľudí. Tieto veci posilnia tvoje svedomie, aby si si mohol užívať slobodu a požehnanie čistého svedomia pred Bohom.
John MacArthur
Preložené z: https://www.gty.org/articles/A273/the-conscience-revisited
