(Whitefield) V tejto kapitole Pavel zobrazuje Izrael ako nezachránený pre zavádzajúcu horlivosť a ignorantstvo, aj keď je evanjelium ponúkané všetkým a malo by byť kázané všetkým. V kapitole 9 je prehliadanie Izraela zobrazené z Božej strany; v kapitole 10 z ľudskej strany.
„Nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.“ (Ž 23,4) Všimni si, ako nezávislého od vonkajších okolností vie Duch Svätý spraviť kresťana! Aké jasné svetlo môže svietiť v nás, keď je okolo nás temnota!
(Luther) Ako apoštol učí kresťanskú etiku, jeho najväčšou starosťou do konca listu je vykorenenie vlastnej múdrosti a tvrdohlavosti. Z tohto dôvodu začína týmto duchovným morom a jeho rozdrvením dobrými skutkami, pretože ten ničí duchovný zrod pod príťažlivým prevlekom požehnania.
Kto mi dá spočinúť v tebe? Kto mi dá, aby si prišiel do môjho srdca a opojil ho? Aby som zabudol na svoju zlobu a objal teba, jediné svoje dobro? Čím si mi? Zmiluj sa, aby som mohol hovoriť.
