Pán Ježiš bude potomkom Abraháma „Veľmi ťa požehnám a tak veľmi rozmnožím tvoje potomstvo, že ho bude ako hviezd na nebi a ako piesku na brehu morskom, tvoje potomstvo zaujme mestá svojich nepriateľov. A v tvojom potomstve požehnané budú všetky národy zeme, pretože si poslúchol môj hlas.“ (1. Mojžišova 22:17-18)
Snaha poznať Božiu vôľu nie je abstraktnou vedou, ktorá má len uspokojiť ľudský intelekt alebo sprostredkovať druh vedomostí, ktoré „nadúvajú“ k pýche, ale nič neosožia. Pochopenie Božej vôle je zúfalo dôležitou záležitosťou pre každého kresťana, ktorý chce žiť život, ktorý potešuje Stvoriteľa. Pre kresťana je veľmi praktickou vecou vedieť, čo od nás Boh požaduje.
Božia vôľa dispozície Tento aspekt Božej vôle odkazuje na to, čo Boha potešuje a čo Mu je príjemné. Vyjadruje niečo z postoja Boha voči svojmu stvoreniu. Môžeme povedať, že niektoré veci sú Mu milé, zatiaľ čo iné Ho zarmucujú. Môže dovoliť, aby sa odporné veci udiali, ale nie je nimi potešený.
Abakukov najznámejší výrok „Spravodlivý zo svojej viery bude žiť“ (Abakuk 2:4) sa vyskytuje v Novej zmluve 3-krát. Stal sa sloganom evanjelikálneho protestantizmu, ktorého dôraz sa až doposiaľ kladie na doktrínu ospravedlnenia zo samotnej viery. Tento slogan, ktorý vystihuje podstatu kresťanského života, má svoje ohnisko v biblickom koncepte spravodlivosti.
Nariaďujúca Božia vôľa Teologóvia pomenovávajú vôľu, ktorou Boh zvrchovane nariaďuje, aby sa isté veci stali, ako „vôľu nariadenia“. Občas sa taktiež nazýva aj „Božia zvrchovaná účinná vôľa“. Boh ňou zvrchovane tvorí čokoľvek, čo si sám v sebe zaumieni. Keď Boh v takomto význame niečo nariadí, neexistuje vôbec nič, čo by Mu v tom mohlo zabrániť.
Všetci túžime po jednoduchých odpovediach na zložité otázky. Vyžadujeme zrozumiteľnosť. Radi by sme prerezali všetky uzly a rýchlo sa dostali do jadra problému. Nájdené odpovede sú občas celkom jednoduché, ale samotný proces ich hľadania je náročný a zmätočný. Inokedy sú odpovede zjednodušujúce, aby nám priniesli dočasnú úľavu od tlakov a bremien znepokojujúcich otázok.
Predstavte si kruh, ktorý predstavuje charakter ľudstva. A teraz si predstavte, že keď niekto zhreší, tak sa v tomto kruhu objaví škvrna, morálna vada, ktorá kazí charakter človeka. Keď sa objaví nejaký ďalší hriech, objavia sa ďalšie škvrny v tomto kruhu.
Keď poprvýkrát prijmete a pochopíte nádheru teológie o Božej absolútnej zvrchovanosti, je to, ako keby ste videli svet úplne inými očami. Na každej stránke Písma, ktorou prechádzate, akoby vám vyskakovali ohromné pravdy o Bohu.
Boh zachraňuje svojich vyvolených z otroctva hriechu, vyslobodzuje ich z nadvlády temnoty a premieňa ich na otrokov kráľovstva svojho Syna (Kolosenským 1:13). Keď sme nemilovali nič iné než samých seba a svoj hriech, Boh si nás zamiloval, aby sme na Neho zareagovali vierou.
„Ak v nás neprebýva Slovo vo svojej moci,“ píše puritán John Owen, „tak z nás žiadna moc ani nebude vychádzať.“ (The Works of John Owen, zv. 16, str. 76.). Tento zbožný služobník stelesnil túto hlbokú pravdu svojím životom aj verejnou službou pred viac ako tromi storočiami.
Mnohí určite viete, že nie každý, kto o sebe tvrdí, že je znovuzrodený človek, je naozaj skutočným nasledovníkom Ježiša Krista. Štúdia LifeWay Research z roku 2017 zistila, že až 24% Američanov vyznáva, že sú evanjelikáli. Väčšina z nich o sebe tvrdí, že sú znovuzrodení.
Keď sa kresťania modlia ako neveriaci, niečo nie je v poriadku. Samozrejme, aj neveriaci sa modlia. Milióny a milióny sa ich modlí. Nespočetné množstvo formálnych kresťanov sa vo všetkých národoch sveta modlí skoro denne. Iba nedávno som čítal na portáli Operation World o Lotyšsku: „Kresťanstvo je charakteristické formálnosťou.
Ľútosť nad hriechom ešte nemusí byť pokáním. Judáš takisto cítil výčitky, keď zradil Pána Ježiša, ale pokánie nečinil (Matúš 27:3). Pokánie nie je len obyčajné rozhodnutie správať sa lepšie. Každý, kto si niekedy dal novoročné predsavzatie, vie, ako veľmi ľahko dokáže zlyhať ľudské odhodlanie.
Pripadá ti Večera Pánova fádna? Je to niečo nad čím sa ani nepozastavíš alebo niečo, čo k tebe nejako príde a ty predpokladáš, že sa toho môžeš zúčastniť? Lukáš nám hovorí, že je to omnoho viac. Jeho pojednanie o Večeri Pánovej (Lukáš 22:7-30) poskytuje 5 úžasných dôvodov, prečo je tento pokrm nad všetky ostatné
Môj otec ma zvykol biť. Denne moju mamu nechával samú, aby sa o nás starala, a raz som ho videl, ako zabil bezmocné zviera holými rukami. Na základe týchto vecí by ste pochopiteľne mohli dospieť k záveru, že môj otec bol tyran. Skúste však upriamiť svoju pozornosť na niektoré chýbajúce informácie.
Prednedávnom (18.7.2019) Joshua Harris, známy autor (najznámejšia kniha v češtine S nikým nechodím a nejsem cvok alebo slovenská verzia Zbohom lásky) a bývalý kazateľ mega-zboru, oznámil, že opustil svoju ženu a kresťanskú vieru. Toto vyhlásenie urobil spôsobom, typickým pre súčasnosť, cez Instagram so svojou fotkou pri malebnom jazere.
Pred pár rokmi som sedel vo svojej prednej verande a čítal si, keď zrazu zaznel hlas: „Pane, radi by sme si s vami pohovorili o tom, či ste už pozvali Ježiša do svojho srdca.“ Pred mojimi dverami nestáli žiadni sektári, ale evanjelikálni kresťania, ktorí si robili starosti o môj duchovný stav.
Prečo nekážem usvedčujúco? Prečo kážem spôsobom, akoby som ani neveril posolstvu, ktoré prinášam? Túto otázku si kladú mnohí kazatelia na ceste domov, keď uvažujú nad svojím 40-minútovým monológom za kazateľnicou. V tomto duchovnom zápase sa snažia byť logickí, občas si to však nedokážu vysvetliť. V hlave majú záplavu myšlienok.
Keď Boh chce, aby sme „žili hodní Pána a páčili sa mu vždy“ (Kolosenským 1:10), prečo nám nedal viac konkrétnejší manuál? Spontánnych 95% Zamysli si nad všetkými svojimi rozhodnutiami v priebehu bežného dňa. Väčšina z nich je náhla, impulzívna. John Piper odhaduje, že asi 95% nášho správania vopred nezvažujeme.
Kresťania by mali byť najopatrnejšími rečníkmi na svete. Pokiaľ ide o slová, mali by sme sa chvieť, keď hovorí Boh a keď hovoríme my. Dobre vieme, že sa máme chvieť pred Božím slovom, lebo nám to On sám hovorí: „Na toho zhliadnem, kto je pokorný a zronený v duchu, kto sa zachveje pred mojím slovom.“ (Izaiáš 66:2)
