V roku 1672 približne 80 kilometrov severozápadne od Londýna v meste Bedford bol John Bunyan po 12 rokoch prepustený z väzenia. Rovnako ako v prípade trpiacich kresťanov pred ním a po ňom, pokladal Bunyan žalár za bolestivý ale plodný dar. Porozumel by neskorším slovám Alexandra Solženicyna. Ten, rovnako ako Bunyan, premenil svoj žalár na dielo výbušného umenia, ktoré zmenilo svet. Po väznení v Stalinových nápravných pracovných táboroch Solženicyn napísal: „Obzerám sa spať za svojimi rokmi vo väzení a vravím si: ‚Buď požehnané, väzenie!‘ Slúžil som tam dosť dlho. Sýtil som si tam dušu a bez váhania hovorím: ‚Buď požehnané, väzenie, za to, že si bolo v mojom živote!‘“ [Súostrovie Gulag II, str. 617]
Ako môže muž prehlasovať takúto radosť nad svojím uväznením? Bunyanov život a práca nám dávajú na túto otázku odpoveď.
Počiatok Božieho diela
John Bunyan sa narodil v dedine Elstow asi dva kilometre južne od Bedfordu v Anglicku v roku 1628. Od svojho otca sa naučil kovoobrábaniu, resp. drotárstvu. Dostalo sa mu základného vzdelania chudobných, t.j. vedel čítať, písať ale nič viac. Nemal žiadne vyššie vzdelanie, čo robí jeho vplyv a spisy ešte viac pozoruhodnejšími.
Bunyan počas dospievania nebol kresťanom. Povedal: „Mal som niekoľko kamarátov, vekovo blízkych… na preklínanie, nadávanie, klamanie a rúhanie sa svätému Božiemu menu… Dokiaľ som nevstúpil do manželstva, som bol na čele všetkej mládeže, ktorá mi robila spoločnosť, a zvádzal som ju do každej nemravnosti a bezbožnosti.“ [Milosť prehojná, str. 10-11]
Vstúpil do manželstva, keď mal 20 alebo 21 rokov, ale nedozvedáme sa meno jeho manželky. Vieme však, že bola chudobná. Mala zbožného otca, ktorý jej zanechal dve knihy, a tie si priniesla aj do manželstva: Cesta prostého človeka do neba a Precvičovanie zbožnosti. Bunyan povedal: „Tieto dve knihy som si s ňou občas čítal. Našiel som v nich niektoré veci, ktoré ma potešili, ale oboznámil som sa s nimi bez hlbšieho usvedčenia“ [Milosť prehojná, str. 13]. Avšak Božie dielo započalo a mladoženáča Bunyana neodolateľne priťahovalo k Bohu.
Tvoja spravodlivosť je v nebi
Počas prvých piatich rokov manželstva sa Bunyan hlboko obrátil ku Kristovi a žil v Bedforde baptistickým nekonformným zborovým životom. Bol to dlhý a bolestivý proces.
Študoval si Písmo, ale nenachádzal žiadny pokoj ani istotu. Prešiel si obdobiami veľkých pochybností ohľadom Písma a stavu vlastnej duše: „Prívaly rúhania sa, a to tak proti Bohu, Kristovi ako aj proti Písmu, zaplavili moju dušu k môjmu obrovskému zmätku a prekvapeniu… ‚Ako môžeš vedieť, či Turci nemajú Písmo, ktoré dokazuje, že Mohamed je Spasiteľ rovnako dobre, ako to naše, ktoré dokazuje, že je Ním Ježiš?…‘ Moje srdce bolo občas nesmierne zatvrdené. Dal by som aj tisíc libier za slzu, ale nedokázal som vyroniť ani jedinú“ [Milosť prehojná, str. 40, 43]. Zdá sa, že potom prišiel rozhodujúci moment.
„Jedného dňa pri prechádzke po poli…mi do duše padla veta: ‚Tvoja spravodlivosť je v nebi.‘ A pritom sa mi zdalo, že svojím vnútorným zrakom vidím Ježiša Krista po Božej pravici ako svoju pravú spravodlivosť. Takže nech som bol kdekoľvek alebo robil som čokoľvek, Boh o mne nemohol povedať, že mi chýba spravodlivosť, lebo tú mal priamo pred sebou. Naviac som videl, že nejde o dobrý stav mojej duše, ktorý by spôsoboval, že moja spravodlivosť je lepšia, ani o zlý stav mojej duše, ktorý by spôsoboval, že moja spravodlivosť je horšia, lebo mojou spravodlivosťou bol sám Ježiš Kristus, ten istý včera, dnes i naveky (Židom 13:8). Vtedy mi skutočne spadli okovy z nôh.“ [Milosť prehojná, str. 90-91]
V roku 1655, keď sa záležitosti ohľadom jeho duše urovnali, bol vyzvaný, aby kázal v zbore a veľký kazateľ bol zrazu objavený. Nedostal oprávnenie stať sa pastorom Bedfordu. Stalo sa tak až o 17 rokov neskôr. Avšak jeho popularita ako mocného laického kazateľa explodovala. Rozsah jeho diela narastal. Životopisec John Brown hovorí: „Ním kázané slovo si prichádzali vypočuť stovky ľudí zo všetkých kútov krajiny“ [John Bunyan: Jeho život, obdobia a dielo, str. 105]. Počas dní anglickej náboženskej tolerancie si ho prichádzalo v pracovné dni o siedmej ráno vypočuť 1200 ľudí. [John Bunyan: Jeho život, obdobia a dielo, str. 370]
Väzenie a čisté svedomie
10 rokov po tom, čo sa Bunyan oženil, jeho manželka zomrela. Mal 30 rokov, keď ho opustila so štyrmi deťmi mladšími ako 10 rokov. Jedno z nich bolo navyše slepé. V roku 1659 si vzal Elizabeth, ktorá bola pozoruhodnou ženou. Rok po ich sobáši ho zatkli a dali do väzenia za nedodržanie vysokých cirkevných štandardov Karla II., nového kráľa národa. Elizabeth bola tehotná s ich prvorodeným a neskôr v tomto trápení potratila. Ako nevlastná matka sa 12 rokov sama starala o 4 deti a Bunyanovi porodila ďalšie dve: Sarah a Josepha. Bunyan si totiž 12 rokov radšej volil väzenie a čisté svedomie ako slobodu, ale svedomie poškvrnené dohodou o nekázaní. Slobodu mohol získať, kedykoľvek by chcel. Avšak on a Elizabeth boli z rovnakého cesta.
V roku 1672 bol z väzenia prepustený kvôli Deklarácii o náboženských odpustkoch. Okamžite sa stal pastorom bedfordského zhromaždenia, ktorému dlho slúžil aj prostredníctvom listov z väzenia a ich pravidelných návštev u neho vo väzení. Bunyan viedol tento zbor, ktorý sa stretával v zakúpenej a zrenovovanej stodole až do svojej smrti, nasledovných 16 rokov. Uväznený bol ešte raz, na prelome rokov rokov 1675 až 1676. John Brown si myslí, že práve vtedy napísal Cestu pútnika.
V auguste 1688 cestoval 80 kilometrov do Londýna, aby kázal a zároveň pomohol zmieriť muža z jeho zboru so svojím odcudzeným otcom. Obidve úlohy úspešne zvládol. Avšak po návrate z Londýna na koni počas veľkého lejaku ochorel a dostal silnú horúčku. 31. augusta 1688 vo veku 60 rokov nasledoval svoju známu fiktívnu cestu pútnika z mesta skazy cez rieku do nebeského mesta.
Krvácal Bibliu
Všetko, čo napísal, bolo nasiaknuté Písmom. Preštudoval si svoju Bibliu, ktorá bola väčšinou tým jediným, čo mal. Preto mohol vravieť: „Tieto veci som neulovil vo vodách iných mužov. Moja Biblia a konkordancia sú jedinou knižnicou v mojich spisoch“ [John Bunyan: Jeho život, obdobia a dielo, str. 364]. Známy londýnsky kazateľ Charles Haddon Spurgeon, ktorý prečítal jeho Cestu pútnika každý rok, to sformuloval takto: „Prebodnite ho kdekoľvek a zistíte, že jeho krv je ‚pobibličtená‘. Bude z neho vytekať úplná podstata Biblie. On nedokáže hovoriť bez toho, aby citoval text, lebo jeho duša je naplnená Božím slovom.“ [Autobiografia II, str. 159]
To je dôvodom, prečo je s nami Bunyan dodnes a nezmizol v hmle histórie. Je s nami a slúži nám, pretože mal hlbokú úctu k Božiemu slovu, ktorým bol tak preniknutý, že jeho krv bola ‚pobibličtená‘, a vytekala z neho podstata Písma.
John Piper
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/his-wounded-heart-bled-bible
Kniha Cesta pútnika je k dispozícii na stiahnutie tu: https://eknizky.sk/books/cesta-putnika/.
Kniha Milosť prehojná je k dispozícii na stiahnutie tu: https://vm1.global/sites/default/files/books/CZE_F0861_VOMBook_%20Grace%20Abounding_%20Czech.pdf.
