Keď poprvýkrát prijmete a pochopíte nádheru teológie o Božej absolútnej zvrchovanosti, je to, ako keby ste videli svet úplne inými očami. Na každej stránke Písma, ktorou prechádzate, akoby vám vyskakovali ohromné pravdy o Bohu. Krátko po tom zistíte, že sa v Božom slove hrabete stále hlbšie a hlbšie, rozprávate sa o tom s priateľmi, pozorne počúvate rôzne kázne, čítate knihy plné zdravej teológie a užívate si vzťah s Bohom spôsobom, akým ste to za tie roky nikdy nezažili.
Jeden spôsob je premýšľať o Božej zvrchovanosti v spasení a absolútnej Božej zvrchovanosti nad stvorením z akademickej a študijnej perspektívy. Ale čo sa stane, keď pri lekárskom vyšetrení vám diagnostikujú rakovinu? Čo sa stane, keď dostanete neočakávaný telefonát, v ktorom vám oznámia, že niekto z vašich blízkych zomrel? Zrazu je potrebné túto teológiu uplatniť v praxi. Je to práve v bolestiach rôznych tragédií, kedy si človek môže uvedomiť skutočnú veľkosť tejto Božej teológie spôsobom, akým by si ju čisto z akademického pohľadu nedokázal ani len predstaviť.
Úsilie o aplikáciu
Aplikácia biblických právd nie je len úlohou kazateľov. Snaha o aplikáciu je niečo, čo by malo byť každodennou súčasťou každého veriaceho. Keď je spoločenstvo zhromaždené pri kázni, každý v miestnosti sa počas nej musí aktívne zapájať takým spôsobom, že prijaté pravdy Písma sa bude snažiť aplikovať do svojho života.
Predstavte si kazateľa, ktorý práve odkázal kázeň o Božej zvrchovanosti a opísal Božiu všemohúcnosť na základe niekoľkých textov z Písma. Teraz si predstavte, že niekde v predných radoch sedí mladík, ktorý práve nastúpil na miestnu univerzitu. Je to jeho prvý semester na univerzite a má obrovské obavy a neistotu, ako to celé zvládne. Cíti sa neuveriteľne malý ako vchádza do obrovského univerzitného areálu, ucíti pach kníh, keď vkročí do veľkej knižnice, a následne sa posadí do veľkej prednáškovej miestnosti s niekoľkými stovkami študentov.
Niekde na druhej strane tohto zhromaždenia sedí 79-ročný starý pán, ktorý sa pred nedávnom dozvedel o svojej rakovine a postupe liečby. Obaja sú v rôznych štádiách života, no napriek tomu obaja títo mužovia čelia určitým výzvam. Obom jednotlivcom bolo zvestované rovnaké Božie slovo, no napriek tomu každý jeden z nich musí pracovať na tom, aby tieto pravdy z Božieho slova aplikovali správnym spôsobom do konkrétnych situácií vo svojich životoch a mohli tak nájsť útočisko v Bohu.
Zatiaľ čo kazateľ môže povedať nejaké všeobecné spôsoby aplikácie vyslovených právd, je na každom jednotlivcovi v zhromaždení, aby počul slovo, snažil sa správnom pochopiť text, pospájal si jednotlivé body v správnom historickom kontexte a prišiel na to, ako správne aplikovať pravdu do svojho osobného života. Veľmi často ľudia len pasívne sedia a čakajú, že ich kazateľ každého osobne nakŕmi ako malé dieťa. Pri každom jednom kázaní musíme vynakladať určité úsilie, aby sme porozumeli kázni a Božiemu slovu. Nemôžeme len pasívne sedieť a čakať, že si kazateľ pripraví kázeň, ktorá bude presne pasovať do životnej situácie každého jedného jednotlivca v zhromaždení.
Útecha Martina Luthera v Božej zvrchovanosti
Dávid v Žalme 27:1 vyhlásil: „Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť? Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať?“ V celej Biblii nachádzame rôzne pasáže so silnými vyhláseniami o Božej veľkosti.
Martin Luther je tiež príkladom človeka, ktorý našiel potešenie v Božej zvrchovanosti. Bol to on, ktorý bol uprostred nebezpečného obdobia prenasledovania unesený svojimi priateľmi po vystúpení vo Worms a ukrytý na hrade Wartburg. Počas svojho utajenia, v bezpečí hradieb, začal prekladať Bibliu do nemčiny. Pracoval nepretržite neuveriteľnou rýchlosťou 1500 slov za deň.
V roku 1527 prišlo na Luthera temné obdobie, duchovné aj fyzické. Bol fyzický chorý v dôsledku tlaku jeho služby ako aj v dôsledku bitky o reformáciu. Bojoval s častými závratmi a stratami vedomia. Cítil sa, ako keby umieral. Nakoniec ho však Boh cez to previedol.
Krátko na to sa Nemeckom prehnala epidémia čierneho moru, ktorá zabila mnoho ľudí. Bolo to natoľko zlé, že mnohí utekali z krajiny a hľadali bezpečie. Luther však zostal a premenil svoj dom na akési útočisko, provizórnu nemocnicu. Počas tejto krízy mu skoro zomrel jeho vlastný syn.
Presne v tomto období súženia Luther napísal slová piesne „Hrad prepevný je Pán Boh náš,“ ktorá dodnes patrí medzi jednu z najznámejších hýmn cirkevnej histórie. V čase, keď čelil moru, ktorý ho všade obklopoval, a premýšľal o krehkosti vlastného života a životov svojich blízkych, sa rozpomenul na hradné múry, za ktorými kedysi našiel útočisko. Potom sa zamyslel nad slovami 46. Žalmu a aplikoval tieto ohromné pravdy o Božej zvrchovanosti do tejto svojej temnej situácie.
Lutherova hymna začína slovami:
„Hrad prepevný je Pán Boh náš,
zbroj výborná i sila,
z každej núdze vytrhne nás,
ak by nás zachvátila.“
Bez ohľadu na to, čomu dnes čelíš na ceste týmto svetom, kedy sa diabol snaží prekaziť dobré Božie dielo, môžeš kráčať s istotou, že Boh je veľký. „Vy, deti, ste z Boha a zvíťazili ste nad nimi, pretože väčší je Ten, ktorý je vo vás, ako ten, čo je vo svete.“ (1. Jána 4:4). Bez ohľadu na to, akej skúške čelíš, nezabúdaj sa oprieť o biblickú teológiu a hľadať utešenie a pokoj v poznávaní Boha, ktorý je veľký, mocný a ktorý je Skalou nášho útočiska! „Keď Boh za nás, kto proti nám?“ (Rimanom 8:31).
Žalm 46:2-4.7-8: „Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora. Nech hučia, nech sa penia jeho vody, nech sa zatrasú vrchy jeho vzdutím. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je Boh Jákobov! Národy hučali a kráľovstvá sa zakolísali, vydal svoj hlas a zem sa rozplynula. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov.“
Preložené z: http://www.deliveredbygrace.com/applying-a-big-god-theology-to-your-life-during-trials/
