Služba pre mnohých nie je zrovna synonymom pre vodcovstvo. V politickom a sekulárnom svete sú vodcovia väčšinou tými, ktorí si radšej nechávajú slúžiť, ako by mali oni sami niekomu slúžiť. Rovnaký postoj vidno aj v mnohých veľkých náboženských zriadeniach.
Jeden obraz, jeden aspekt zmierenia upadol v súčasnosti takmer do zabudnutia. Sme si vedomí súčasných pokusov kázať evanjelium jemnejšie a vľúdnejšie. V našom úsilí komunikovať Kristovo dielo miernejšie sa vyhýbame akejkoľvek zmienke o prekliatí, ktoré Boh uvalil na svojho Syna.
Jedno z najväčších nebezpečí pre snaživých kresťanov je zamilovať si štúdium Boha viac ako Boha samotného. Máme radi knihy. Radi milujeme Boha svojimi mysľami. Tak to má byť. Robil to apoštol Pavol, ktorý požiadal Timotea, aby mu priniesol jeho plášť a knihy (2. Timoteovi 4:13). Boh nám prikazuje, aby sme ho milovali svojimi mysľami (Matúš 22:36-37).
Aký podiel zodpovednosti za moju duchovnú zrelosť nesie Pán a aký podiel nesiem ja sám? Tvrdiť, že za svoj duchovný rast zodpovedám výhradne ja sám, je klam, a tvrdiť, že celá zodpovednosť leží len na Pánovi, je nehanebnosť.
„A zase sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala úrodu.“ Jakub 5:18 Veľké priemyselné koncerny majú medzi svojimi zamestnancami ľudí, ktorých potrebujú len v prípade, že dôjde k poruche a prerušeniu výroby. Keď sa pokazia stroje, títo muži idú do akcie, aby lokalizovali a odstránili problém a výroba mohla opäť pokračovať.
V čase súženia sa Dávid vo svojich úprimných vnútorných rozhovoroch zaoberá tým, ako by mal reagovať vo svetle Božej dobroty: „Čakaj na Hospodina, buď pevný a nech je zmužilé tvoje srdce a čakaj na Hospodina!“ (Žalm 27:14) Čakanie na Boha je o viere a nádeji.
Mohlo by sa zdať, že samozvaní moderní „apoštoli“ Novo-apoštolskej reformácie (NAR) majú najpriamejšie spojenie s Bohom. Avšak ich doterajšie chybné vyhlásenia, dokonca v záležitostiach jednoduchého biblického rozlišovania, nám dávajú dobrý dôvod si myslieť, že v jednom kuse vytáčajú zlé číslo. Pravdepodobne najjasnejším príkladom hrôzostrašného nedostatku rozlišovania NAR bolo ich zaobchádzanie s Toddom Bentleym.
V uplynulých týždňoch bol Bill Johnson v centre mnohých kontroverzií. Spolu s montanistickými apologétmi ako Michael Brown obhajoval svoje chyby a zakrýval svoje herézy. Iní zas padli za obeť jeho zneužitiu. Skutočnosť, či ide vôbec o heretika, sa často spochybňuje. Bill Johnson potrebuje byť seriózne preverený Písmom.
V júli 1959 bol Martyn Lloyd-Jones so svojou manželkou Bethan na dovolenke vo Walese. Navštívili nedeľné ranné modlitebné stretnutie v malej kaplnke a Lloyd-Jones sa prítomných opýtal: „Chceli by ste, aby som sa prihovoril?“ Ľudia sa zdráhali, lebo bol na dovolenke a nechceli ho oberať o jeho energiu. Avšak jeho žena povedala: „Nechajte ho. Kázanie je jeho život.“
Nepovažujem sa za vedca ani matematika. V tomto článku by som sa však chcel tak trochu venovať obom vedeckým disciplínam. Chcel by som sa venovať jednému veršu zo Žalmu, ktorý je o hviezdach, a chcel by som upriamiť našu pozornosť na ohromné implikácie vyplývajúce z tohto textu.
Vo svete, ale nie zo sveta. Od samého začiatku cirkev čelila výzve reagovať na udalosti, trendy, ideológie a spory, ktoré vznikajú vo svete. Hoci kresťania nie sú nikdy iniciátormi týchto vecí, vždy musia na ne nejakým spôsobom reagovať. Dostávame sa do situácií, kedy si často kladieme otázku: „Čo teraz?“
Kríž je udalosť spojená s Trojicou Kresťanská viera je jasne spojená s Trojicou a s tvarom kríža. Preto kríž musí zjavovať Trojicu. Boh Otec poslal Syna, aby zachránil svet. Syn sa podriadil Otcovej vôli. A Duch vykonáva dielo vykúpenia na nasledovníkoch Pána Ježiša Krista. Vykúpenie je predurčené Otcom (Efezským 1:3-5), vydobyté Synom (Efezským 1:7-10) a vykonané Duchom (Efezským 1:13-14).
Kristovo vyučovanie v evanjeliu podľa Matúša 18:15-17 opisuje jasné pokyny pri praktizovaní cirkevnej disciplíny. Povedal som to už veľakrát v tejto sérii článkov, ale nedá mi to nepovedať ešte raz, pretože je to veľmi dôležité: Zámerom cirkevnej disciplíny musí byť vždy získanie nerozumného brata späť. Našimi motívmi nikdy nemôže byť pohŕdanie alebo škodoradosť.
Len pred nedávnom rozhodol jeden federálny sudca, že kalifornský zákon o treste smrti je protiústavný. Dôvod? Trestný zákon je tak nesystematický, že čakacia doba na vykonanie trestu smrti môže trvať niekedy aj desaťročie. A sudca uznal, že tak dlhá čakacia doba je oveľa krutejšia ako samotný trest smrti. Na tomto príklade neefektívneho systému sa môžeme naučiť jednu…
Moderný evanjelikalizmus dnes trpí pod ťarchou mnohých členov zborov, ktorí neustále zotrvávajú v hriešnom životnom štýle bez pokánia. Takýto spôsob života je deštruktívny a nákazlivý a môže ovplyvniť niekoľko veriacich alebo dokonca aj celé zhromaždenie.
Hriech, z ktorého nie je činené pokánie, je smrteľnou duchovnou rakovinou. Nemôžeme dovoliť, aby takýto hriech oslaboval a poškodzoval Kristovo telo. V Matúšovi 18. kapitole nám Pán Ježiš jasne popísal viac-stupňový proces, ako sa máme vysporiadať s hriechom v cirkvi. Začína to súkromnou konfrontáciou „jeden na jedného“ v 15. verši.
Predstavte si v budove nejakú bombu, pri ktorej stoja pyrotechnici, ktorí len tak čakajú, kým vybuchne. Čo by sa asi tak mohlo stať? Určite by došlo k nemalým zraneniam a títo pyrotechnici by určite boli potrestaní pre svoju nečinnosť.
Ako sme videli aj v predošlom článku, Písmo je veľmi jasné v otázke dôležitosti a účelu cirkevnej disciplíny. Sám Pán Ježiš dal cirkvi autoritu nad vykonávaním zborovej kázne alebo cirkevnej disciplíny (Matúš 18:15-20).
Si znechutený z toho, že v tvojom zbore je hriech rešpektovaný? Odmietajú vedúci tvojho zboru uznať hriech alebo akokoľvek reagovať na očividný hriech v zbore? Nie si sám. Mnoho verných jednotlivcov v zboroch je frustrovaných a bezmocných, pretože vidia ako pretrvávajúce a neriešené hriechy ničia ich spoločenstvo.
Existuje len málo aspektov cirkevného života, ktoré dokážu spôsobiť väčší rozruch v zbore ako praktizovanie cirkevnej disciplíny alebo zborovej kázne. Súčasné dogmy týkajúce sa zdvorilosti a tolerancie úplne vytláčajú z mnohých zborov praktizovanie cirkevnej disciplíny, čo vedie k tomu, že bežnou súčasťou zborového života sa stáva neviazaná telesnosť, hriech bez pokánia a falošné prejavy viery.
