„…na ktorom každé stavanie, príslušne pospájané, rastie v chrám svätý v Pánovi.“ Efezským 2:21 Písmo jasne odhaľuje, že náš Stvoriteľ nie je nejakým odmeraným panovníkom, ktorý sa drží stranou od svojho ľudu. Je potešený prebývaním medzi tými, ktorým poskytol zmierenie a odpustenie.
„Nepožiadaš dom svojho blížneho! Nepožiadaš ženu svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani jeho vola, ani jeho osla, ani nič, čo patrí tvojmu blížnemu.“ 2. Mojžišova 20:17
„Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!“ 2. Mojžišova 20:16
„Cti si otca i matku, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh, aby si dlho žil a aby sa ti dobre vodilo na zemi, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh.“ 2. Mojžišova 20:12
“Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho!
“Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije!” 2. Mojžišova 20:7
„Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou!
„Boh hovoril všetky tieto slová: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ 2. Mojžišova 20:1-3
Ježiš riekol Samaritánke: „Kto by pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu.“ Ján 4:14 Čítaním evanjelií zistíme, že mnohí Židia v 1. storočí považovali iné etnické skupiny už zo svojej podstaty za nečisté.
„Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské.“ Matúš 5:10 Posledné dve blahoslavenstvá v Matúšovi 5 odhaľujú Božie požehnanie rovnakej skupiny ľudí a pomáhajú nám pochopiť jednu zo základných právd kresťanského života: Tí, ktorí sú prenasledovaní kvôli Kristovi a kvôli Jeho spravodlivosti, sú príjemcami veľkého požehnania (verše 10-12). Aké je to požehnanie?
„Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.“ Matúš 5:9 Ak by sa niekto spýtal na jednoslovné vyjadrenie toho, čo mu prinesie viera v evanjelium, niet pochýb o tom, že väčšina kresťanov by odpovedala slovom „spasenie“. Zaiste ide o správnu odpoveď, keďže sme vierou v Ježiša Krista zachránení spred Božieho hnevu (1. Tesalonickým 1:9-10).
„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.“ Matúš 5:8 V predchádzajúcom verši sme si mohli uvedomiť, že prepojenie medzi milosrdenstvom, ktoré prijímame a milosrdenstvom, ktoré prejavujeme druhým, môže byť niekedy desivé. Ak by sme dokázali plnšie obsiahnuť hlboké pravdy Písma, nepochybne by sme zahrnuli šieste blahoslavenstvo taktiež medzi desivé pasáže.
„Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ Matúš 5:7 Božie slovo úžasne potešuje tých, ktorí veria v Krista. Zároveň si však musíme priznať, že nás niektoré pasáže desia. Uvažujme na chvíľu nad podobenstvom o zlom sluhovi z Matúša 18:21-35, ktorý nedokázal odpustiť.
„Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ Matúš 5:6 Každý, kto sa aspoň pasívne zaujíma o americkú kultúru, nepochybne súhlasí, že táto spoločnosť je poháňaná veľkou mierou súťaživosti. Napriek stále prítomnej existencii síl, ktoré sa ju snažia eliminovať, úspechy v ekonomike a na akademickom poli dokazujú, že mala nepochybne pozitívny vplyv na túto krajinu.
“Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú.” Matúš 5:5 Z každého svetonázoru nevyhnutne vyplývajú dôsledky a niektoré svetonázory mali tak negatívny dopad ako Nietzscheho nihilizmus. Jeho predstava o nadčloveku, supermanovi, ktorý si vytvára vlastné hodnoty, žije podľa vlastných pravidiel a uplatňuje svoju vôľu k moci, bola hnacou silou nacistického Nemecka a pokusom o vyhladenie „nehodiacich sa“ jednotlivcov v koncentračných táboroch.
“Blahoslavení plačúci, lebo oni potešenia dôjdu.” Matúš 5:4 Porozumenie toho, že Kristus začína blahoslavenstvá zasľúbením, že kráľovstvo nebeské patrí len tým, ktorí uznávajú svoju chudobu v duchu a teda činia pokánie a veria v evanjelium (Matúš 5:3), nám pomáha vyhnúť sa základnej chybe, ktorá sa často vyskytuje vo výkladoch Ježišových vyučovaní.
“Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.” Matúš 5:3 Cirkev počas celej svojej histórie považovala Matúšovo evanjelium za primárny nástroj vyučovania, hlavne kvôli začleneniu veľkých blokov Ježišových inštrukcií vrátane kázne na hore. Naše štúdium začíname práve touto známou kázňou.
