„Boh hovoril všetky tieto slová: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ 2. Mojžišova 20:1-3
Reformovaní teológovia vždy učili, že Mojžišov zákon, Tóra, už viac nemá silu skrze hriech zotročovať kresťana, ale skôr ho viesť do života, ktorý teší Boha a prináša Mu slávu. Jeho princípy majú byť chápané vo svetle Krista a nasledované silou Ducha (Rimanom 13:8-10, Galatským 3:15-29, 5:13-26).
Desať Božích prikázaní tvorí jadro Mojžišovho zákona. Zvyšok je ich rozpracovaním a aplikáciou. Desať Božích nariadení je zas rozpracovaním dvoch najväčších prikázaní: milovať Boha a svojho blížneho (Lukáš 10:25-37). V tejto sérii budeme študovať, ako sa tieto zákony naplnili v Novej zmluve, aby sme vedeli, ako máme tešiť svojho zmluvného Pána.
Ich pochopenie, a zaiste aj pochopenie celého Mojžišovho zákona, vyžaduje, aby sme porozumeli kontextu, v ktorom boli vydané. Niektorí ľudia verili, že Boh dal tieto prikázania Izraelu ako prostriedky, skrze ktoré si mali zaslúžiť vlastné spasenie. Avšak načasovanie ich darovania robí túto možnosť neprijateľnou. Mojžišov zákon určite definuje, čo musí byť vykonané pre získanie spravodlivého postavenia pred Božou tvárou. Boh však nikdy nezamýšľal, aby si Židia jeho plnením zaslúžili svoju vlastnú dokonalú spravodlivosť. Je to fakt, pretože tento zákon bol daný až po tom, čo ich Pán zachránil z rúk Egypťanov, ako to odhaľuje aj naša hlavná biblická pasáž (2. Mojžišova 20:1-2).
Židia mali, hoci nedokonalo, zachovávať tieto nariadenia z vďačnosti za už dosiahnutú záchranu. Taktiež si mali uvedomiť svoj hriech a dúfať v príchod niekoho, kto Tóru v ich prospech do bodky naplní. Dnes sa usilujeme poslúchať Boha z vďačnosti za Jeho milosrdenstvo, ale už viac nemusíme čakať na Ježiša. Oproti starozmluvnému Izraelu, ktorý sa pozeral dopredu, my hľadíme dozadu.
Prvé prikázanie bolo dané ako základ pravej zbožnosti pre uctievanie Pána, žiadneho iného boha. V starobylom svete ľud, ktorý odpadol od svojho starostlivého kráľa a spolčil sa s cudzím vladárom, bol vinný za veľzradu. O čo horšie je obrátenie sa chrbtom veľkému Kráľovi, ktorý zaplatil nesmiernu cenu za vyslobodenie svojho ľudu? Keď Boží ľud vyvyšuje niekoho alebo niečo nad Neho, pácha tým najväčšiu možnú zradu. Nech sa nikdy takouto spreneverou voči svojmu Pánovi nepreviníme.
Moderný západný svet už nezvykne uctievať duté modly z dreva alebo kameňa. Naše modlárstvo je rafinovanejšie a preto aj viac nebezpečnejšie. Pred hľadaním Boha uprednostňujeme peniaze, materiálne statky, vzťahy a iné pôžitky. Preto je potrebné sa mať na pozore pred „sofistikovaným“ modlárstvom a vyvyšovať Pána aj svojimi myšlienkami a túžbami.
Pasáže na ďalšie štúdium:
2. Kráľov 17:7–23
Jeremiáš 5:14–19
1. Korintským 8:4–6
Galatským 4:8–9
Preložené z: https://www.ligonier.org/learn/devotionals/first-commandment/
