

„Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch, do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania.“ 2. Mojžišova 20:4-6
Pavel nám v liste Rimanom 1:18-32 hovorí, že padlá ľudská prirodzenosť nie je naklonená smerom k ateizmu ale smerom k modlárstvu. Hriešnici odmietli živého Boha, spoločne opustili pravú chválu a vymysleli si iných bohov, ktorí „nahradili“ Stvoriteľa nebies a zeme. Bez milosti zostávame v Adamovi, nenávidíme Toho, ktorý sa vyjavil vo stvorení a v Biblii a vytvárame si iné božstvá na svoj obraz. Niektorí si vymodelovali sochy, ktoré majú týchto bohov predstavovať, iní si zas vymysleli mnohé duchovné predstavy o bohu: „Môj boh by určite nikoho neodsúdil do pekla.“ Ako nám pripomína Ján Kalvín, „padlé ľudské srdce je továrňou na modly, ktorá bez prestania vyrába nové podoby falošných bohov.“
Toto je kontext, v ktorom by sme mali premýšľať nad druhým prikázaním, ktoré zakazuje vytváranie modiel. Kvôli našej náchylnosti k modlárstvu sa máme vyhýbať všetkým predstavám o Bohu mimo Jeho slova. Pán má absolútne právo odhaliť sa spôsobom, ktorý si sám zvolí, a On sa rozhodol neodhaliť svojho Ducha vo viditeľnej podobe (5. Mojžišova 4:15-31). Napriek dobrému úmyslu vedie pokus znázorniť Boha mimo Ježiša Krista k skonštruovaniu modly a zneucťovaniu Božej výsady odhaliť svoju Osobu spôsobom, ktorý si zvolil. Taktiež to podkopáva Jeho prikázania zamerané na to, akým spôsobom chce byť oslavovaný.
Ak si prečítame druhé prikázanie v našich (anglických) prekladoch, možno nadobudneme dojem, že Boží ľud si nemá vytvárať podobizeň ničoho k akémukoľvek účelu. Avšak pri čítaní Písma zistíme, že toto nie je ten prípad. Existuje niekoľko situácií, kedy Pán nariaďuje svojmu ľudu vyhotoviť si obraz. Boh viedol Mojžiša do skonštruovania svätostánku a nariadil mu vyhotoviť podobu anjela-cheruba na vrch truhly zmluvy a závesy (2. Mojžišova 25-26). Starozmluvní kňazi taktiež nosili plášte s obrazmi granátových jabĺk z modrého a červeného purpuru na ich podolkoch (2. Mojžišova 28:33). Zaiste Pán nemal v úmysle zakázať všetky obrazy, keďže sú súčasťou uctievania.
Ako vysvetľuje Heidelbergský katechizmus (96. otázka), druhé prikázanie nám hovorí, že Božia vôľa je, aby sme za žiadnych okolností nevyhotovovali obraz Boha. Veriaci nemôžu znázorniť podobu neviditeľného Boha, pretože nám neodhalil svoju božskú formu. V 5. Mojžišovej 4:12, ktorá odkazuje na Božie zjavenie na Sinaji, ja uvedené: „Hospodin hovoril k vám z ohňa. Zvuk slov ste počuli, ale postavu ste neuvideli. Len hlas zaznel.“
Ako smrteľné bytosti, ktoré trpia stále prítomným hriechom, nemôžeme zniesť pohľad na Božiu tvár. Takéto zjavenie bude našim privilégiom, keď budeme oslávení (1. Korintským 13:12). Avšak do tej chvíle sa máme uspokojiť s tým, že božská prirodzenosť a podstata sú neviditeľné. Nedokážeme ich vyjadriť žiadnym umením. Navyše si v našich mysliach nevieme ani predstaviť Boha s Jeho vlastnosťami spôsobom, ktorý nebol odhalený v Písme. Musíme byť spokojní s tým, že slúžime slávnemu ale pritom neviditeľnému Bohu.
Pasáže na ďalšie štúdium:
5. Mojžišova 32:21
Žalmy 106
Jeremiáš 10:1-16
1. Tesalonickým 1:2-10
Preložené z: https://www.ligonier.org/learn/devotionals/the-second-commandment/, https://www.ligonier.org/learn/devotionals/second-commandment/