“Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho! Šesť dní budeš pracovať a konať svoju prácu, ale siedmy deň je dňom sviatočného odpočinku pre Hospodina, tvojho Boha; nebudeš robiť nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach, lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebesá i zem, more i všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval; preto Hospodin požehnal deň sviatočného odpočinku a posvätil ho!” 2. Mojžišova 20:8-11
Desať Božích prikázaní sa už tradične rozdeľuje na tie, ktoré vyjadrujú našu povinnosť smerom k Bohu, a na tie, ktoré vyjadrujú našu povinnosť smerom k druhým ľuďom. Nariadenia od prvého po štvrté sa venujú tomu, ako máme pristupovať k Bohu, zameriavajú sa na uctievanie, vzývanie Jeho mena a na ďalšie veci (2. Mojžišova 20:1-11). Správne správanie sa k druhým ľuďom je definované od piateho po desiate prikázanie (2. Mojžišova 20:12-17). Avšak je nemožné tieto dve skupiny prikázaní úplne oddeliť. Napríklad: Hoci sa predpis zakazujúci uctievanie iných bohov ako trojjediného Boha týka primárne lásky k Nemu, dodržiavanie tohto nariadenia v sebe zahŕňa aj lásku k našim blížnym. Odmietnutím slúženia falošným bohom nesieme svedectvo našim blížnym, že by mali chváliť jedine pravého Pána a tešiť sa z večného života.
Zachovávanie dňa sviatočného odpočinku je predmetom štvrtého prikázania (2. Mojžišova 20:8-11) a tento zákon taktiež pojednáva o láske k blížnemu, hoci sa zameriava hlavne na lásku k Bohu. Nikto za hranicami starobylého Izraela nepracoval siedmy, posledný deň v týždni, dokonca ani služobníctvo a zvieratá. Dar voľného dňa bol hlbokým prejavom lásky, ktorého zdroj je v Pánovi a je sprostredkovaný cez verných šabat-zachovávajúcich Židov.
Ba čo viac, dodržiavanie dňa odpočinku kresťanmi má svoju motiváciu v Bohu. Zdôvodnenie jeho zachovávania je napodobnením Stvoriteľa, ktorý šesť dní pracoval a na siedmy potom odpočíval (1. Mojžišova 1:1-2:3). Na lásku k Bohu poukazujeme svojimi túžbami a snahou byť svätými. Jeho svätosť je vzorom pre nás, aby sme Ho v našich životoch napodobňovali (Efezským 5:1-2). Žid v dávnych dobách mal povinnosť štrukturovať celý svoj život podobne, ako Boh štrukturoval svoj na čas na prácu a odpočinok.
Rovnaký princíp platí aj pre novozmluvných veriacich, hoci my už viac nedodržiavame šabat. Kresťan si oddeľuje na uctievanie prvý deň v týždni. V Novej zmluve nie je špecifikovaná žiadna zmena dňa, ale táto zmena je dobrá a správna. Pod Starou zmluvou šabat oslavoval Božie stvoriteľské dielo. Pod Novou zmluvou Ho oslavujeme tiež so zameraním sa na nové stvorenie v Kristovi (Galatským 6:15), čo bolo ustanovené Jeho zmŕtvychvstaním prvého dňa v týždni.
V pretrvávajúcom povolaní stať sa napodobňovateľmi Boha (Efezským 5:1-2) jedným zo spôsobov, ako pripodobniť naše životy tomu Jeho, je striedanie pracovného a voľného času. Mali by sme si ho oddeľovať, obzvlášť počas Pánovho dňa, na odpočinok a trávenie chvíľ so svojimi milovanými. Zároveň by sme mali svedomito pracovať počas doby neurčenej na odpočinok. Našiel by sa niekto, kto by ti mohol spravodlivo vyčítať prílišné pracovanie alebo oddychovanie?
Ďalšie pasáže na štúdium:
5. Mojžišova 5:12
Izaiáš 56:1-8
Matúš 12:1-8
Židom 4:1-11
Preložené z: https://www.ligonier.org/learn/devotionals/fourth-commandment/
