Ježiš riekol Samaritánke: „Kto by pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu.“ Ján 4:14
Čítaním evanjelií zistíme, že mnohí Židia v 1. storočí považovali iné etnické skupiny už zo svojej podstaty za nečisté. Jednou z takýchto skupín boli Samaritáni, ktorí v časoch pozemskej služby nášho Pána obývali oblasť medzi Judskom a Galileou. Predsudky, ktoré mnohí Židia voči Samaritánom mali, je dobre vidieť v príbehu, ako je ten o milosrdnom Samaritánovi. Samaritán, ktorý pomáha zranenému Židovi, je škandalóznou myšlienkou (Lukáš 10:25-37).
História Samaritánov vysvetľuje, prečo ich toľko Židov odmietlo. V roku 722 pred Kristom si Asýria podmanila severné izraelské kráľovstvo a vzala väčšinu jej obyvateľov do exilu. Množstvo neodvedených Židov sa sobášilo s Asýrčanmi, ktorí boli privedení do Izraela kvôli osídleniu krajiny (2. Kráľov 17, 2. Kronická 30:10-12). Títo ľudia so sebou priniesli svoje pohanské náboženské praktiky. Židia si ich osvojili, pokračovali v modlárstve a popudili si tak proti sebe svojho Boha. V medzizmluvnom období si zase niektorí Židia v Judsku chceli osvojiť grécku kultúru a boli donútení odísť na sever, pretože židovské autority sa usilovali očistiť svoju kultúru od pohanských vplyvov.
Postupom času sa Samaritáni priblížili k uctievaniu Boha Izraela, ale stále boli Židmi zmiešaného pôvodu. Ba čo viac, Samaritáni považovali za kanón Písma iba Pentateuch (teda 5 kníh Mojžišových) a miesto uctievania, vrch Sion v Judsku, nahradili vrchom Gerazím v Samárii. Preto mnoho Židov považovalo Samaritánov za nečistých a necestovalo z Judska do Galilei priamou cestou prechádzajúcou cez Samáriu, ale namiesto toho si vybralo zdĺhavú cestu mimo tohto regiónu. Teda je ľahké pochopiť, prečo bola Samaritánka pri studni prekvapená, keď sa s ňou Pán Ježiš, židovský Rabín, dal do reči (Ján 4:7-9).
Počas tohto stretnutia Ježiš odhaľuje pravdy o tejto žene a o sebe samom. Konfrontuje ju s jej cudzoložstvom a pokračuje privádzaním pozornosti späť na seba ako Darcu večného duchovného občerstvenia. Vysvetľuje, že Boh hľadá ľudí aj spomedzi Samaritánov, ktorí Ho budú uctievať v Duchu a v pravde (Ján 4:10-26).
Stretnutie nášho Pána s touto Samaritánkou nám ukazuje, že naša najhlbšia potreba nesúvisí s vodou, ktorá uhasí náš fyzický smäd ale ten duchovný. Jedine Ježiš môže ponúknuť živú vodu a tí, ktorí ju príjmu, budú chcieť povedať o Ňom aj ostatným.
Keď sa zamilujeme, iba s ťažkosťami si nechávame pocity k milovanej osobe pre seba. Pán Ježiš je omnoho lepší ako čokoľvek ostatné, preto by sme mali mať rovnaký zápal pri zvestovaní pravdy o Ňom. Ak sa to v našich životoch nedeje, možno sme zatiaľ neuchopili pevne Jeho slávu.
Pravidelné čítanie si evanjelií nám môže pomôcť znovu si oživiť naše vedomosti a túžbu po našom Pánovi a Spasiteľovi.
Pasáže na ďalšie štúdium:
Žalmy 63; 143
Ezechiel 47:1-12
Matúš 5:6
Ján 7:37-39
Preložené z: https://www.ligonier.org/learn/devotionals/jesus-meets-samaritan-woman/
