Zmluva s Dávidom
„Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrestám ho ľudskou palicou a ľudskými údermi. Ale svoju milosť mu neodoberiem, ako som ju odobral Saulovi, ktorého som spred teba odstránil.“ (2. Samuelova 7:14-15)
Zmluva s Mojžišom
„Lebo ty si Hospodinovi, svojmu Bohu, svätým ľudom. Teba si vyvolil Hospodin, tvoj Boh, aby si Mu bol vlastným ľudom medzi všetkými národmi, ktoré sú na zemi.
Zmluva s Abrahámom
„Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme.“ (Genezis 12:3) Bolo by úplne spravodlivé, ak by nás Stvoriteľ obišiel a zanechal v hriechu po tom, čo Adam porušil v Édene zmluvu skutkov. Nezvládli sme našu skúšku, hoci sme na to mali v záhrade vytvorené ideálne podmienky.
Zmluva s Nóachom
“Vtedy Nóach postavil oltár Hospodinovi a vzal zo všetkých čistých zvierat, zo všetkých čistých vtákov a obetoval spaľované obete na oltári. Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil.
Zmluva s Adamom
„Hospodin Boh vzal človeka a voviedol ho do záhrady Éden, aby ju obrábal a strážil. Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.“ (Genezis 2:15-17)
Duch Svätý
1. Duch Svätý je osoba Najdôležitejšia pasáž, ktorá to podporuje je Ján 14:16-17. Aspoň 3 veci v tejto kapitole potvrdzujú, že Ježiš rozmýšľa o Duchu Svätom ako o osobe a nie iba ako o sile.
Pád ľudstva
Základný rámec príbehu: Boh vytvoril perfektný svet – raj bez nevľúdneho počasia, mrazu, bleskov, sucha, krupobitia, bez smrti, bez rozpadu ľudských tiel. Muž so ženou však neposlušnosťou vpustili smrť a ničenie do sveta a zmenili podstatu ich bytia a udalostí sveta spôsobiac, že hnev Boží bude pred ich očami.
Zákon a milosť
Počas posledných stoviek rokov bol zákon daný Bohom Mojžišovi na hore Sinaj (Exodus 20) obeťou veľmi zlého tlaku. Výsledkom toho je aj zlé pochopenie veršov ako Rimanom 3:31 na jednej strane: „Či teda vierou rušíme zákon? Vôbec nie! Ale platnosť zákona potvrdzujeme.“
Biblia
Biblia potvrdzuje Bibliu Starozákonní pisatelia odkazujú, buď konkrétne alebo všeobecne, že to, čo píšu sú samotné slová Boha približne 4000 krát. 2000 krát priamo prehlasujú, že k nim Boh takto prehovoril, ale najmenej 4000 krát potvrdzujú, že to čo píšu je Slovo Božie.
List apoštola Pavla Rímskym – 8., 9. kapitola
Predzvedieť / vopred poznať (gr. proginóskein, prognósis) – predom poznať, vedieť, schváliť (výskyty: Rim 8:29, 2Pt 3:17, 1Pt 1:20, atď.)
List apoštola Pavla Rímskym – 9. kapitola
Židia si mysleli, že Boh ich musí určite zachrániť. Mysleli si, že na to majú nárok od narodenia. Neboli vari potomstvom Abrahámovým? Zaiste k tomu mali nejaké právo. Táto kapitola rieši otázku práva. Žiadny človek nemá právo na milosť Božiu.
List apoštola Pavla Rímskym – 13. kapitola
(Luther) Apoštol učí ľudí poslušnosti k svojim pánom, dávajúc im lásku a pomoc. (MacArthur) Pavol v záverečných piatich kapitolách vysvetľuje ako majú veriaci v praktickom živote aplikovať obšírne teologické vyučovanie zaznamenané v kapitolách 1-11.
List apoštola Pavla Rímskym – 10., 11. kapitola
(Whitefield) V tejto kapitole Pavol zobrazuje Izrael ako nezachránený pre zavádzajúcu horlivosť a ignorantstvo, aj keď je evanjelium ponúkané všetkým a malo by byť kázané všetkým. V kapitole 9 je prehliadanie Izraela zobrazené z Božej strany; v kapitole 10 z ľudskej strany.
List apoštola Pavla Rímskym – 12. kapitola
(Luther) Ako apoštol učí kresťanskú etiku, jeho najväčšou starosťou do konca listu je vykorenenie vlastnej múdrosti a tvrdohlavosti. Z tohto dôvodu začína týmto duchovným morom a jeho rozdrvením dobrými skutkami, pretože ten ničí duchovný zrod pod príťažlivým prevlekom požehnania.