“Blahoslavení plačúci, lebo oni potešenia dôjdu.” Matúš 5:4
Porozumenie toho, že Kristus začína blahoslavenstvá zasľúbením, že kráľovstvo nebeské patrí len tým, ktorí uznávajú svoju chudobu v duchu a teda činia pokánie a veria v evanjelium (Matúš 5:3), nám pomáha vyhnúť sa základnej chybe, ktorá sa často vyskytuje vo výkladoch Ježišových vyučovaní. Nakoľko je kázeň na hore dobre známa aj mimo cirkvi, sú blahoslavenstvá často chápané ako zasľúbenia Boha patriace všetkým ľuďom bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie. Ale ak požehnanie z nebeského kráľovstva patrí len tým, ktorí činia pokánie z hriechov a veria v Pána Ježiša, potom blahoslavenstvá nie sú zasľúbeniami pre všetkých. Sú to zasľúbenia pre kresťanov – pre tých, ktorí denne berú svoje kríže a nasledujú Krista (Lukáš 9:23).
Je obzvlášť dôležité na toto pamätať, keď uvažujeme nad druhým blahoslavenstvom: „Blahoslavení plačúci, lebo oni potešenia dôjdu.“ (Matúš 5:4). Pri jeho čítaní nás môže napadnúť, že ide o situáciu straty niekoho blízkeho, v ktorej nás Boh potešuje. Samozrejme, ako veriaci zažívame Božiu útechu aj v časoch straty, ale toto je len časť naplnenia zasľúbenia z druhého blahoslavenstva. Existujú aj iné dôvody v Písme, prečo Pánov ľud narieka a Jeho zasľúbenie o úteche na neho môžeme aplikovať.
Môžeme prežiť hlboké usvedčenie Ducha Svätého a plakať nad svojím hriechom a previnením sa voči svojmu svätému Stvoriteľovi. Biblické príklady nachádzame v Dávidovom pokání po tom, čo zhrešil s Batšebou (2. Samuelova 12:1-23; Žalm 51) alebo v reakcii Židov na Petrovo kázanie na Letnice, keď boli mnohí „zasiahnutí v srdci“ (Skutky apoštolov 2:1-41). Táto skúsenosť nariekania nad hriechom zároveň súvisí s chudobou v duchu a pekne tak nadväzuje na prvé blahoslavenstvo.
Taktiež môžeme nariekať uprostred trápenia sa pre kráľovstvo. Hoci pri týchto problémoch zažívame aj určitý druh potešenia, Písmo jasne hovorí, že táto bolesť je skutočná. Jeremiáš plače nad prosperitou skazených a súžením spravodlivého zvyšku Izraela (Jeremiáš 12:1-4).
Dokonca aj Ježiš bol nazvaný „mužom bolestí,“ ktorý plakal nad zatvrdenosťou Židov a trpel za svoj ľud (Izaiáš 53; Lukáš 13:34-35; 22:39-46). Božia útecha voči Jeho plačúceho ľudu znamená, že tí, ktorí trpia za spravodlivosť, získajú večnú odmenu (Matúš 5:12).
Hoci bol Ježiš mužom bolestí, toto trápenie a bolesť vydržal, pretože vedel, že „po útrapách svojho života uvidí svetlo a nájde uspokojenie“ (Izaiáš 53:11). Nikdy si nebudeme musieť prejsť tým, čím si prešiel Kristus, ale môžeme hľadieť na Božie zasľúbenie o potešení ako na záruku toho, že náš zármutok nie je márny. Pomôže nám to trpieť pre nebeské kráľovstvo tu a teraz.
Pasáže na ďalšie štúdium:
1. Mojžišova 45
Kazateľ 7:3-4
Joel 2:12-27
Lukáš 8:40-56
Preložené z: https://www.ligonier.org/learn/devotionals/blessed-are-those-who-mourn/
