Prečo míňaš svoj čas a robíš to, čo robíš? Prečo na robenie istých vecí odpovedáš „áno“ a na iné zas „nie“? Hovoríš „áno“ a „nie“ správnym veciam? Tieto otázky vyvádzajú človeka z rovnováhy. Väčšina z nás verí, že naše „áno“ a „nie“ sa opiera o objektívne a logické posúdenie toho, čo sa zdá byť najdôležitejšie. O to však častokrát ani nejde.
Zlyhal som ako univerzitný športovec. Niekoľko rokov som sa obzeral späť a bolo mi ľúto premárneného potenciálu a detských snov, ktoré sa nikdy nenaplnili. Prečo som sa viac nesnažil? Prečo mi Boh nedovolili zužitkovať dary, ktoré mi dal? Stále ma to občas trápi.
Cirkevné zbory sú jediným miestom na zemi, kde sa toleruje žalostné poznanie a podpriemernosť.
Ak budeš zvestovať pravého Krista, svet ťa znenávidí.
K určitým témam sa zvyknem pravidelne vracať a ak si pravidelný čitateľ tejto stránky (pozn. www.challies.com), vieš, že jednou z takýchto tém je pornografia. Vraciam sa k nej neustále, pretože vidím, akú škodu spôsobuje, a vnímam zúfalstvo tých, ktorí sa chytili do jej pasce.
Byť radikálnym kresťanom neznamená nosiť kresťanské tričko a chodiť na konferencie, ale poznať Boha skrze Jeho slovo a byť mu poslušný až na smrť.
Nepotrebujeme bývať v najkrajších domoch, šoférovať luxusné autá a obkliekať sa do najpohodlnejšieho oblečenia. Potrebujeme spevnieť, porásť v sebazaprení, aby nás Boh našiel v každom čase pripravených osláviť Jeho sväté meno.
Závisť je mizerným a zotročujúcim pánom, pretože na rozdiel od mnohých iných hriechov na nej neexistuje vôbec nič potešiteľné. Väčšina hriechov má v sebe návnadu: Smilstvo ponúka vzrušenie a únik, chamtivosť sľubuje bohatstvo a pôžitok, klebetenie moc a účasť v klube zasvätených. Hriechy sú aspoň na chvíľu príjemné, preto ich robíme. Avšak závisť nemá žiadnu návnadu.
Zoe Williamsová a jej svedectvo o starom pokryteckom živote a novom živote v Kristovi.
Často počúvam slová „zostať v Kristovi“ vo význame odpočinutia si v Ňom. Aspoň si myslím, že práve to majú na mysli. Pravdou však je, že som to nikdy nemal jasne definované, aj keď som to mnohokrát započul.
„Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci.“ (1. Korintským 4:20) Ak nie sme rozčarovaní z toho, ako málo našich slov je pretavených do skutkov, a ak nie sme nespokojní z množstva duchovného ovocia, ktoré nesieme, a ak nie sme sklamaní zo slabosti vlastného úsilia, nikdy sa nebudeme trápiť až do takej miery, aby sme prosili…
Máme byť mužmi a ženami, ktorí sú neustále sýtení slovami viery.
Nie je to až tak o tom, že my pozývame Krista do svojich životov a sŕdc, ale že Kristus pozýva nás, aby sme prišli k Nemu a nasledovali Ho.
Evanjelium má dopad na každý aspekt a oblasť života.
Hľadať Pána znamená hľadať Jeho prítomnosť. „Prítomnosť“ je bežným prekladom hebrejského slova „tvár“. Doslovne, hľadáme Jeho „tvár“. Avšak toto je hebrejský spôsob, ako vyjadriť pristupovanie k Bohu. Byť pred Jeho tvárou znamená byť v Jeho prítomnosti. Nie sú však Jeho deti stále v Jeho prítomnosti? Áno aj nie.
Každý, kto vedie Kristovu cirkev, musí neustále rásť do podoby Krista. Presne toto naznačuje Pavel Timoteovi, keď mu prikazuje, aby bolo jeho „napredovanie všetkým zjavné“ (1. Timoteovi 4:15). V predchádzajúcich článkoch tejto série sme sa pozreli na naliehavú výzvu apoštola Pavla týkajúcu sa kresťanského vodcovstva, ktorú nájdeme v 1. liste Timoteovi 4:6-15.
Pán Ježiš Kristus nemal čas na to, aby bol poslušný dvom pánom. Aj svojich poslucháčov varoval, že „nikto nemôže slúžiť dvom pánom.“ (Matúš 6:24). Oddanosť na čiastočný úväzok pre pravého Pánovho služobníka neprichádza do úvahy.
Polovičatosť nemá miesto v kresťanskej službe. Apoštol Pavel nám zreteľne hovorí o tom, že kresťanská služba si vyžaduje nesmiernu horlivosť. Skutočného Božieho služobníka opisuje ako toho, ktorý sa neúprosne snaží o pravú biblickú službu. Apoštol Pavel dôrazne hovorí Timoteovi tieto slová: „Kým neprídem, buď usilovný v predčitovaní Písma, napomínaní a vyučovaní“ (1. Timoteovi 4:13).
Zbor by nemal posudzovať svojich slúžiacich bratov len podľa toho, ako kážu. Dokonca aj ten najlepší kazateľ dokáže oslabiť vplyv svojich kázní, pokiaľ žije život naplnený hriechom. Je tragické, že dnešná cirkev je preplnená kazateľmi, ktorých správanie veľmi často popiera posolstvá jeho kázní.
Je skutočne pravdou, že pastoračná služba je nebom pre tých, ktorí sa chcú vyhnúť ťažkej práci? Pre bežného pozorovateľa, ktorý vidí svojho kazateľa len dve hodiny v nedeľu doobeda, sa to tak môže javiť. Takýto postoj je však veľmi ďaleko od pravdy, keď hovoríme o skutočnom slúžiacom kazateľovi, ktorý vedie Boží ľud.
