Choď nadol a zotrvaj tam!
Príslovia 3:34 “Boh sa vysmieva posmievačom, ale pokorným dáva milosť.”
Príslovia 3:34 “Boh sa vysmieva posmievačom, ale pokorným dáva milosť.”
Naša nebeská nádej naplňuje naše dni radosťou, ktorá premáha každé súženie a trápenie.
Spasenie je zázračným dielom Božieho Ducha v srdci človeka, ktoré ho oživuje, aby rozumel a správne reagoval na evanjelium.
Prvé kroky nového kresťana by mali smerovať do Písma, aby zistil, čomu verí.
Keď Boh chce, aby sme „žili hodní Pána a páčili sa mu vždy“ (Kolosenským 1:10), prečo nám nedal viac konkrétnejší manuál? Spontánnych 95% Zamysli si nad všetkými svojimi rozhodnutiami v priebehu bežného dňa. Väčšina z nich je náhla, impulzívna. John Piper odhaduje, že asi 95% nášho správania vopred nezvažujeme.
Kresťania by mali byť najopatrnejšími rečníkmi na svete. Pokiaľ ide o slová, mali by sme sa chvieť, keď hovorí Boh a keď hovoríme my. Dobre vieme, že sa máme chvieť pred Božím slovom, lebo nám to On sám hovorí: „Na toho zhliadnem, kto je pokorný a zronený v duchu, kto sa zachveje pred mojím slovom.“ (Izaiáš 66:2)
Pre mnohých ľudí je zložitou vecou na pochopenie, ako môže v niekom zároveň prebývať strach, radosť a spokojnosť. Žalmista však hovorí: „Slúžte Hospodinovi v bázni a veseľte sa s trasením.“ (Žalm 2:11). Strach a radosť nielenže môžu, ale musia vedľa seba existovať. Kombinácia strachu s radosťou sa nevyskytuje len v Starej zmluve.
Prečo míňaš svoj čas a robíš to, čo robíš? Prečo na robenie istých vecí odpovedáš „áno“ a na iné zas „nie“? Hovoríš „áno“ a „nie“ správnym veciam? Tieto otázky vyvádzajú človeka z rovnováhy. Väčšina z nás verí, že naše „áno“ a „nie“ sa opiera o objektívne a logické posúdenie toho, čo sa zdá byť najdôležitejšie. O to však častokrát ani nejde.
Zlyhal som ako univerzitný športovec. Niekoľko rokov som sa obzeral späť a bolo mi ľúto premárneného potenciálu a detských snov, ktoré sa nikdy nenaplnili. Prečo som sa viac nesnažil? Prečo mi Boh nedovolili zužitkovať dary, ktoré mi dal? Stále ma to občas trápi.
Cirkevné zbory sú jediným miestom na zemi, kde sa toleruje žalostné poznanie a podpriemernosť.
Ak budeš zvestovať pravého Krista, svet ťa znenávidí.
K určitým témam sa zvyknem pravidelne vracať a ak si pravidelný čitateľ tejto stránky (pozn. www.challies.com), vieš, že jednou z takýchto tém je pornografia. Vraciam sa k nej neustále, pretože vidím, akú škodu spôsobuje, a vnímam zúfalstvo tých, ktorí sa chytili do jej pasce.
Byť radikálnym kresťanom neznamená nosiť kresťanské tričko a chodiť na konferencie, ale poznať Boha skrze Jeho slovo a byť mu poslušný až na smrť.
Nepotrebujeme bývať v najkrajších domoch, šoférovať luxusné autá a obkliekať sa do najpohodlnejšieho oblečenia. Potrebujeme spevnieť, porásť v sebazaprení, aby nás Boh našiel v každom čase pripravených osláviť Jeho sväté meno.
Závisť je mizerným a zotročujúcim pánom, pretože na rozdiel od mnohých iných hriechov na nej neexistuje vôbec nič potešiteľné. Väčšina hriechov má v sebe návnadu: Smilstvo ponúka vzrušenie a únik, chamtivosť sľubuje bohatstvo a pôžitok, klebetenie moc a účasť v klube zasvätených. Hriechy sú aspoň na chvíľu príjemné, preto ich robíme. Avšak závisť nemá žiadnu návnadu.
Zoe Williamsová a jej svedectvo o starom pokryteckom živote a novom živote v Kristovi.
Často počúvam slová „zostať v Kristovi“ vo význame odpočinutia si v Ňom. Aspoň si myslím, že práve to majú na mysli. Pravdou však je, že som to nikdy nemal jasne definované, aj keď som to mnohokrát započul.
„Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci.“ (1. Korintským 4:20) Ak nie sme rozčarovaní z toho, ako málo našich slov je pretavených do skutkov, a ak nie sme nespokojní z množstva duchovného ovocia, ktoré nesieme, a ak nie sme sklamaní zo slabosti vlastného úsilia, nikdy sa nebudeme trápiť až do takej miery, aby sme prosili…
Máme byť mužmi a ženami, ktorí sú neustále sýtení slovami viery.
Nie je to až tak o tom, že my pozývame Krista do svojich životov a sŕdc, ale že Kristus pozýva nás, aby sme prišli k Nemu a nasledovali Ho.