Pred niekoľkými rokmi som sa učil naspamäť list Filipským a často som sa cítil previnilo, keď prišlo na tieto verše: „Lebo mnohí žijú tak, ako som vám často hovoril o nich a teraz aj s plačom hovorím, že sú nepriateľmi kríža Kristovho:
Keď sme sa na vysokej škole prvýkrát dozvedeli o pôste, jednoducho sme si mysleli, že pôst je pre superkresťanov. Predpokladali sme, že taká disciplína bola pre mníchov alebo pre ľudí, ktorí boli v Biblii alebo napísali Bibliu. No my sme boli normálni ľudia s normálnymi zamestnaniami a normálnymi životmi. Bol pôst pre nás?
Na žiadnom mieste v žiadnom z jeho trinástich listov Apoštol Pavel neprikazuje kresťanom postiť sa. Ani Peter v svojich listoch. Ani Ján. Ani žiadna iná kniha v Novej zmluve. No aj tak sa už dvetisíc rokov kresťania postia. Jeden z mnohých znakov zdravých a živých kresťanov a zborov je prax postenia sa.
Sme náchylní premýšľať o pôste v negatívnom svetle. Je to pochopiteľné. Pôst je o zdržanlivosti. Je to o vzdaní sa jedla a pitia alebo nejakého iného, inak dobrého, daru od Boha.
Moja manželka sa vrátila domov zo salóna krásy a povedala mi o slobodnej žene, ktorá jej strihala vlasy. Táto mladá žena zdieľala svoju frustráciu ohľadom online zoznamiek, ktoré sú iba o tom, ako ľudia vyzerajú. Ak si myslíte, že táto osoba je sympatická, potiahnite týmto smerom. Ak nie je, potiahnite opačným smerom.
„Viem, že mi neveríš, ale ja nepotrebujem kresťanstvo, aby som bol šťastný. Som šťastnejší ako väčšina kresťanov, ktorých poznám.“ Zdvihne svoj zrak od šálky s kávou, usmeje sa a ubezpečí ma: „Som rád, že si našiel šťastie v Ježišovi, ale ja som celkom spokojný aj bez Neho. Našiel som si svoju cestu k šťastiu a som rád, že ty tiež.“
27. apríla 1873 vyšiel Charles Haddon Spurgeon po drevených schodoch svojej kazateľnice v Metropolitan Tabernacle v Londýne a vo svojej kázni sa zameral na verš z Matúša 5:14. Jeho dunivý a autoritatívny hlas zahrmel slovami Krista: „Vy ste svetlo sveta.“
V roku 1966 získalo Anglicko slávu za víťazstvo na Majstrovstvách sveta vo futbale. Kapitán Bobby Moore mal tú česť vyjsť po schodoch štadióna Wembley a prijať trofej z rúk kráľovnej. Neskôr sa ho opýtali, ako sa v daný moment cítil. Moore priznal, že to bolo strašné.
Nevedel som, že získať svätosť je také ťažké. Rovnako ako v prípade mnohých veriacich hneď po obrátení, aj ja som sa tešil z rýchleho víťazstva nad niektorými hriechmi, ktorými bol môj starý život poznačený. Lietal som vtedy na krídlach orla. Preskakoval som z jedného schodu slávy na druhý. Avšak potom sa moje posvätenie spomalilo.
„…na ktorom každé stavanie, príslušne pospájané, rastie v chrám svätý v Pánovi.“ Efezským 2:21 Písmo jasne odhaľuje, že náš Stvoriteľ nie je nejakým odmeraným panovníkom, ktorý sa drží stranou od svojho ľudu. Je potešený prebývaním medzi tými, ktorým poskytol zmierenie a odpustenie.
V čase, keď sa po celom svete šíria správy o koronavíruse, sa pastori a cirkevní vodcovia zaoberajú tým, ako sa postaviť k tejto epidémii. V histórii cirkvi muselo mnoho pastorov čeliť podobným výzvam. Keď bol Charles Haddon Spurgeon ešte len mladým kazateľom, obdivoval puritánskych duchovných, ktorí sa neprestávali starať o chorých a umierajúcich počas veľkej morovej epidémie v Londýne v roku 1665.
Bez toho, aby si sa sýtil Božím slovom každý deň, nebudeš zdravý.
Čo sa týka služby, musíš byť dôveryhodný v narábaní s Písmom, v starostlivosti o ľudí a v žití života, ktorý je v zhode s posolstvom.
V roku 1527, po menej ako 200 rokoch, od kedy čierna smrť zabila asi polovicu populácie v Európe, sa tento mor znovu objavil v Lutherovom rodnom meste, Wittenberg, a v okolitých mestách. V liste pastorovi Johannovi Hessovi, ktorý prosil o pomoc, hovorí Martin Luther o zodpovednosti bežných občanov počas nákazy.
Si človekom, ktorý sa dokáže v tomto svete divoko zatúlať, alebo si pod Božou prevýchovou?
Predchádzajúca II. časť Vernosť: Potvrdzuješ svoje slová skutkami aj v najmenších veciach? Božia vernosť spočíva v tom, že vždy vykoná to, čo hovorí, že vykoná: „Verný je Ten, ktorý vás povoláva: On to urobí.“ (1. Tesalonickým 5:24)
Predchádzajúca I. časť Pokoj: Usiluješ sa zachovávať jednotu Ducha aj za cenu značnej osobnej námahy? Duch Svätý je veľkým Zjednotiteľom cirkvi. Kvôli Ježišovmu dielu na kríži robí zo Židov a pohanov jedného nového človeka (Efezským 2:15). Berie vzájomných nepriateľov a premieňa ich na „spoluobčanov Boha“ (Efezským 2:19). V Ňom sme zbudovaní v príbytok Boží (Efezským 2:21-22).
Zo všetkých požehnaní, ktoré máme v Kristovi, existuje nejaké väčšie ako prebývajúca prítomnosť Ducha Svätého? Duch osvetľuje tvár nášho Spasiteľa (Ján 16:14), vkladá nebo do našich sŕdc (Efezským 1:13-14) a do úst slová: „Abba, Otče!“ (Rimanom 8:15). Mnoho z nás je však zmätených ohľadom rozpoznania prítomnosti Ducha.
Ťažkosti vo svete sú mnohé a často neľútostné. Nie je preto ľahké upriamiť sa na nebo tak, že zostaneme pokojní, keď na nás doľahnú utrpenia pozemského života.
