„Viem, že mi neveríš, ale ja nepotrebujem kresťanstvo, aby som bol šťastný. Som šťastnejší ako väčšina kresťanov, ktorých poznám.“ Zdvihne svoj zrak od šálky s kávou, usmeje sa a ubezpečí ma: „Som rád, že si našiel šťastie v Ježišovi, ale ja som celkom spokojný aj bez Neho. Našiel som si svoju cestu k šťastiu a som rád, že ty tiež.“
Nevedel som, čo mám na to povedať.
Viem, ako zdieľať radosť s nespokojnými, zúboženými a skleslými, ale tento muž ma uviedol do rozpakov, keď mi bez zaváhania povedal: „Ja nepotrebujem kresťanstvo, aby som bol šťastný.“ Či nebolo jeho srdce znepokojené, lebo v Ježišovi nenašlo odpočinok? Ubezpečil ma, že nebolo. Vari nemal vo svojom srdci dieru v tvare Boha? Prisahal, že nemá. Ba čo viac, aj mne sa zdalo, že je šťastný.
Vedel som, že Pán Ježiš bol Potešiteľom pre žalostiacich, Svetlom pre tých v tme, Hviezdou na severe pre zatúlaných vo svete bez nádeje. Nevedel som, kým bol pre tých dostatočne šťastných na svojich cestách.
Môžu byť neveriaci skutočne šťastní?
Želal by som si, aby sa vrátil čas a mohol som sa s tým mužom znovu porozprávať. Namiesto toho, že som sa ho celé hodiny snažil presvedčiť o jeho nešťastí, mal som s ním zdieľať Krista. Prial by som si, aby som prehovoril ako Pavel v Lystre: „Hoci sa aj Boh nenechal bez osvedčenia, ale činil dobre, dával vám z neba dažde a úrodné časy a naplňoval vás pokrmom a potešením.“ (Skutky apoštolov 14:17)
Pavel sa neobrátil na pošliapaných, utlačených a zbedačených v duchu. Prehovoril k tým, ktorí jedli, pili, a keď prišiel zajtrajší deň, zomreli. On týmto ľuďom nerozdával recepty na šťastie, ktoré ani nevnímali, žeby potrebovali. Uvedomoval si, že hovorí k ľuďom, ktorých som ja nepoznal: k šťastným pohanom.
Vravel, že Boh nasýtil ich srdcia jedlom a potešením. Potešením. Jediným ďalším miestom v Novej zmluve, kde sa toto slovo vyskytuje, je, keď Lukáš cituje dobre známy starozmluvný verš: „Oznámil si mi cesty života a naplníš ma potešením pred svojou tvárou“ (Skutky apoštolov 2:28, Žalmy 16:11). V 16. Žalme je rozpovedané, že Božia Otcovská prítomnosť dáva svojim deťom jeden druh potešenia srdca (plnú a neprestajnú), ale jedlo a dobrota, ktorá vychádza z Jeho všeobecnej milosti, udeľuje druhú. Obe sú reálne.
Boh potešuje svojich nepriateľov
Boh umožňuje tým, ktorí Ho ignorujú, odmietajú, pohŕdajú Jeho slávou, znevažujú Jeho meno, dýchať Jeho vzduch, hostiť sa Jeho jedlom, plávať v Jeho vodách, túlať sa po Jeho lesoch, lyžovať po Jeho horách, smiať sa, spievať a tancovať na Jeho zemi. Ešte ich od seba neodstrčil. Zatiaľ si nevzal späť chlieb z ich tanierov ani vzduch z ich pľúc.
Všimni si zhovievavosť Boha vesmíru, ktorý dáva všetkým život, dýchanie a všetko (Skutky apoštolov 17:25). Je prehojne milostivým Bohom dokonca aj voči svojim nepriateľom. Všemohúci „zosiela dážď… aj na nespravodlivých“ (Matúš 5:45). Táto dobrotivosť umožňuje anjelom spievať o Jeho milosti a trpezlivosti.
Dary bez vďačnosti
Muž, s ktorým som hovoril, si užíval dary od Boha a odmietal za ne poďakovať. Človek je jediným stvorením popri padlých anjeloch, ktorý sa Mu takto hanebne odpláca.
Boh vystiera ruku a sýti všetko živé (Žalmy 145:16). Otvára svoju dlaň orlom v korunách stromov, antilope na pláňach, rybe v mori a kvetom na lúkach. Tie hlásajú Jeho slávu a stonajú po Jeho návrate (Rimanom 8:19-23). Avšak ľudia a démoni to nerobia. Démoni pri Jeho návrate kričia: „Čo Ťa do nás, Synu Boží? Prišiel si sem, aby si nás pred časne mučil?“ (Matúš 8:29). Ľudia hľadia svojim blížnym do očí a tvrdia, že Krista nepotrebujú: „Hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu“ (Rimanom 1:21a).
Prial by som si, aby som mohol tomu mužovi vysvetliť, že všetky jeho dôvody pre šťastie, rodina, priatelia, zdravie, chutné jedlo a nápoje, športy, samé od seba nevznikli. Vyzval by som ho, aby uvažoval nad tým, že Boh na neho deň čo deň dohliada, zatiaľ čo on Jeho osobu ignoruje.
Mal som preskúmať všetky jeho dôvody šťastia a potom mu na rovinu povedať, že tieto dary sú od Boha a majú ho viesť k Nemu. Ba čo viac, jeho hriechy sú vážnymi zločinmi, ktoré musia byť potrestané. To ho má viesť ku Kristovi, k najväčšiemu daru tomuto svetu. Kvôli jeho hriechu, nie zažívaniu potešenia, má Pán Ježiš pre neho najväčšiu relevantnosť. Hoci nemá problém s radosťou, má problém s hriechom. Nie je len usychajúcou vetvou mimo kmeňa, je vetvou pripravenou na spálenie v ohni (Ján 15:6).
Slovo pre štastných pohanov
Kresťanská viera nie je primárne o šťastí, hoci Boh dáva oveľa viac radosti, ako si len dokážeš predstaviť. Kresťanstvo hlása zvesť o tom, ako môžu byť muži, ženy a deti zmierené so svojím Stvoriteľom a žiť šťastné životy na Jeho slávu. Boh ti daroval dobré dary, aby ťa povolal uvidieť Boží vrcholný dar: Jeho Syna, Ježiša Krista. On prišiel na túto zem zachrániť ľudí, ktorých zachrániť nemusel, žiť život, ktorí sme my žiť nedokázali, zomrieť smrťou, ktorú sme si my zaslúžili. Vstal z mŕtvych a povolal ľudí odvšadiaľ, aby sa odvrátili od svojich hriechov a dôverovali Jeho dokonalému dielu na kríži.
Hudba, ktorá ti masíruje uši, farby, ktoré sa menia pred tvojimi očami, potešenie srdca a láska, ktorú cítiš, sú dobrotivosťami Boha šíriace jednu zvesť: „Čin pokánie a uver v Krista!“ Jeho rozmanitá láskavosť, ohromná trpezlivosť a zhovievavosť vytvárajú priestor pre vieru. Aj dnes nás pozýva. Príďte, všimnite si každý dobrý dar Božieho dokonalého daru, Ježiša Krista, a žite na Jeho slávu!
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/for-anyone-happy-without-god
