

„Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme.“ (Genezis 12:3)
Bolo by úplne spravodlivé, ak by nás Stvoriteľ obišiel a zanechal v hriechu po tom, čo Adam porušil v Édene zmluvu skutkov. Nezvládli sme našu skúšku, hoci sme na to mali v záhrade vytvorené ideálne podmienky. Odmietli sme sa podvoliť Jeho autorite, keď sa nám zažiadalo stať sa konečnými určovateľmi dobra a zla. Tento hriech nebol bez následkov. Boli sme odstrihnutí od Božej prítomnosti, nakoľko sme všetci zhrešili v Adamovi (Genezis 3:24). Hoci sa Pán rozhodol niektorým ukázať svoju milosť, toto odcudzenie nemalo byť večné. Nie každý mal pocítiť Jeho spravodlivý hnev. Niektorí mali prijať úžitok zo zmluvy milosti, prostredníctvom ktorej Boh nariadil zničenie hriechu a satana (Genezis 3:15). Všetky výhody plynúce z tejto zmluvy milosti sa nemali prejaviť naraz, ale mali byť postupne odkrývané cez niektoré iné zmluvy. Prvou z nich, odhalenou v zmluve s Nóachom, bolo vytvorenie stabilného prostredia, v ktorom by Boh mohol konať svoje dielo pre svoj ľud (Genezis 8:20-22).
Ďalšou zmluvou pod dáždnikom zmluvy milosti je Božia zmluva s Abrahámom. V tejto zmluve Pán prejavuje svoju milosť spôsobom, ktorý je obzvlášť jasný, keďže na rozdiel od Noácha bol Abrahám zo začiatku pohan. Bol povolaný vyjsť z pohanstva (Genezis 12:1; Józua 24:2) a boli mu dané zasľúbenia o dobrej krajine, veľkom potomstve, veľkom mene a obrovskom požehnaní pre neho a v konečnom dôsledku pre všetky rodiny sveta (Genezis 12:1-3). Všetko toto bolo zasľúbené ešte predtým, ako Boh ratifikoval túto zmluvu, zmenil Abrámovo meno na Abrahám a potvrdil ju viditeľným znakom a znamením (Genezis 15; 17).
V Genezis 15 nachádzame nepopierateľné odhalenie toho, že hoci Abrám a jeho potomstvo budú mať aj zmluvné povinnosti, sám Boh zabezpečí úspešné naplnenie Jeho zasľúbení. Prvý verš zaznamenáva skutočnosť, kde Pán pripomína Abrámovi to, že sa stane patriarchom veľkej odmeny. Abrám tomu spočiatku nerozumie, pretože je bez dediča a nemá veľmi komu predať túto odmenu (verše 2-3). Avšak Pán milostivo odpovedá na jeho pochybnosti, keď zasľubuje, že sa stane patriarchom potomstva, ktoré sa nebude dať spočítať (verše 4-5). Všetko, čo Abrám mal, bolo Božie slovo zasľúbenia, ale bolo to dostatočné. Uveril nášmu Stvoriteľovi a Boh mu to počítal za spravodlivosť (verš 6). Keď študujeme najmä Pavlove listy Rimanom, zreteľne vidíme, že je to viera samotná, na základe ktorej nás Pán aj dnes prehlasuje za spravodlivých (Galatským 2:15-16).
Viera demonštruje, že ospravedlnenie je Božie dielo, do ktorého nijako neprispievame. Ospravedlňujúca viera sa opiera o Pánove zasľúbenia skrze Ježiša Krista a o nič iné. Abrahám bol prehlásený za spravodlivého, pretože si uvedomil, že Pán nás ospravedlňuje bez našich zásluh. Sme ospravedlnení, keď pochopíme, že On sám zabezpečuje úspešné naplnenie zmluvných zasľúbení skrze dielo nášho Pána Ježiša Krista.
Pasáže na ďalšie štúdium:
Exodus 2:23-25
Ján 8:56-58
Rimanom 4:1-12
Židom 11:8-12, 17-19
Preložené z: https://www.ligonier.org/learn/devotionals/abrahamic-covenant/