Pavel v liste Efežanom venuje veľkú pozornosť ekleziológii (učenie o cirkvi). V skutočnosti môžeme povedať, že list Efezským je odpoveďou na otázku: Čo je cirkev? V liste Efezským 2:19-22 Pavel prirovnáva cirkev k budove Božej domácnosti. Kresťania sú súčasťou Božej domácnosti v zmysle toho, že sú adoptovaní do Božej rodiny. Toto je ďalším obrazom, ktorým Písmo opisuje cirkev. V tomto liste sa však Pavel sústreďuje nie na samotnú domácnosť ale na budovu domácnosti: „A tak teda nie ste už cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží, vybudovaní na základe apoštolov a prorokov…“ (Efezským 2:19-20a)
Pavel tu hovorí, že základy tejto budovy (cirkvi) sú založené na prorokoch a apoštoloch, teda starozákonných prorokoch a novozmluvných apoštoloch. Prečo? Je to preto, lebo proroci a apoštoli sú Božím zjavením, skrze ktorých prehováral ku svojmu ľudu. Oni boli sprostredkovateľmi Božieho slova. Inak povedané, základom cirkvi je Božie slovo.
Toto je jeden z dôvodov, prečo sa musíme dôkladne zaoberať aj doktrínou Písma. Útoky namierené proti celistvosti, autorite, dostatočnosti a dôveryhodnosti Písma sú útokmi nie na bezvýznamné časti tejto budovy. Nie sú to útoky namierené na strechu budovy, ale sú to útoky namierené priamo na základy budovy. Budovať cirkev bez apoštolskej autority a Božieho slova ako základu je ako stavať základy cirkvi na piesku namiesto skaly. Aby mohla cirkev pevne stáť, je nutné ju postaviť na pevnom základe prorokov a apoštolov.
Pavel pokračuje v rozvíjaní metafory v 2:20b slovami: „Pričom uholným kameňom je sám Ježiš Kristus.“ Kristus je tým uholným kameňom. Je miestom, ktoré spája celý základ dohromady. Vyberte uholný kameň a všetko sa vám rozpadne. „Na Ňom každé stavanie, príslušne pospájané, rastie v svätý chrám v Pánovi, a na ktorom aj vy budete v Duchu spolu zbudovaní v Boží príbytok.“ (Efezským 2:21-22). Cirkev je novým chrámom vybudovaným v Kristovi, skrze Krista a pre Krista. Je zrejmé, že Pavel tu nehovorí o chráme postavenom z tehál a malty, ale o chráme postavenom zo „živých kameňov“ (1. Petra 2:5), ktorými sme my. Každý skutočný veriaci je súčasťou tejto cirkvi presne tak, ako každý kameň je súčasťou budovy. Cirkev, nový chrám, je stále vo výstavbe. Každý deň sú pridávané nové kamene. Tento nový chrám nebude dokončený, až kým sa Kristus nevráti, aby ustanovil svoje kráľovstvo. Kristus neustále buduje svoju cirkev, nie však pridávaním cementu ale pridávaním ľudí, ktorí sú kameňmi, ktoré držia pohromade vďaka Kristovi, ktorý je ich uholným kameňom.
Pavel pokračuje v Efezským 3:14-19 slovami:
„Preto kľakám na kolená pred Otcom, po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na zemi, aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku, aby Kristus prebýval vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie; aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“
Apoštol Pavel vysvetľuje doktrínu o cirkvi preto, aby sme mohli porozumieť tomu, čo Boh pre nás urobil, a aby sme pochopili, kým sme my. Okrem toho, že nám ukazuje kým sme, tak nám ukazuje aj to, k čomu sme povolaní. Pavel jasne hovorí, že sme cirkvou. Sme cirkvou, ktorú ustanovil samotný Boh ešte pred stvorením sveta. Sme Jeho ľudom, Jeho domácnosťou.
Žijeme v čase krízy. Mnohí kresťania šomrú nad kultúrnym úpadkom a nad zlými hodnotami vlád jednotlivých krajín. Chápem to, ale ak nás skutočne trápi zlý stav v spoločnosti, tak našou prioritou by mala byť obnova cirkvi a jej poverenia. My sme svetlom sveta.
Vláda iba odráža zvyky a hodnoty, ktoré ľudia prijali v danom období. V skutočnosti je naša vláda presne tým, čím chceme, aby bola. Zmena v kultúre nie vždy prechádza od vrchu smerom dole. Väčšinou prechádza zdola smerom hore. Zmena, na ktorej musíme pracovať my, sa týka v prvom rade obnovenia cirkvi. Akonáhle sa cirkev stane spoločenstvom, v ktorom sa budú stretávať ľudia, ktorí budú Kristovým odrazom, a keď cirkev bude kráčať v moci Ducha Svätého, bude kázať evanjelium a jej základy budú postavené na Písme, potom sa stane svetlom pre tento svet. Akonáhle ľudia uvidia toto svetlo, budú vzdávať Bohu chválu (Matúš 5:16). Toto je spôsob, ako máme meniť svet. Ako hovorí Pavel, najprv musí byť cirkev skutočne cirkvou. Musíme si neustále pripomínať, kým sme, kto je naším základom, kto je naším uholným kameňom, kto domácim a Pánom cirkvi.
Milujeme cirkev? Pochybujem o tom, pretože počas celej histórie ľudia nenávideli cirkev a boli z nej sklamaní rovnako, ako je tomu dnes. Je veľmi ťažké nehnevať sa, pretože cirkev mnohokrát ľudí sklamala. A pretože cirkev zlyhala, tak rovnako sme zlyhali aj my. Sme povolaní slúžiť cirkvi v moci Ducha Svätého.
My ako cirkev sme boli stvorení pre to, aby sme túto úlohu vykonávali pod vedením Ducha Svätého. Napriek tomu všetkému sme povolaní nie len sa vzmáhať ale rovnako sa aj pokorovať. A ak budeme ochotní sa podriadiť svojmu Pánovi, ako hovorí Pavel v Efezským 3:14, tak vtedy bude cirkev naozaj cirkvou a Božie svetlo vyžarujúce z nás prenikne temnotou tohto sveta.
Preložené z: https://www.ligonier.org/blog/do-you-love-church/